Počítať koľká prívlačová pstruhová sezóna už zmizla do nenávratna, asi nemá zmysel. Pár ich už bolo a som rád, že opäť bola iná ako tie predošlé. Opäť som mohol skúšať veľa nového vybavenia, nástrah a metód. Všetko som mohol vždy okamžite diskutovať so svojimi priateľmi a hľadať ďalšie možnosti na zlepšenie svojich zručností a, samozrejme, je vhodné aj odovzdať ďalej.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Tohtoročný začiatok sezóny bol veľmi poznačený zimným suchom a nedostatkom vody v korytách. Tiež ľad sa na pstruhových nádržiach príliš nezdržal, takže možnosť začať lov bodkovaných rýb prišla pomerne veľmi skoro. Hoci vyložene nevyhľadávam lov na pstruhových jazerách, tak je to pred oficiálnym začatím vlastne jediná možnosť, ako ukojiť svoje dlhé zimné čakanie, zahádzať si a pokúsiť sa uloviť zopár rýb.
Keďže jarné počasie prišlo naozaj skoro, tak už v marci bola možnosť celkom pravidelne vyrážať na voľné vody, kde bola väčšinou solídna obsádka po nepodarenej sezóne love na dierkach. Musím síce prekonať v poslednej dobe dosť silnejúcu nechuť k lovu pstruha dúhového, ale čo iné sa však dá robiť.
Spoločne s Martinom Forbakom
Rozhodol som sa, že sa tento rok pokúsim zo svojich škatuliek vytlačiť všetky gumičky a rotačné blyskáče a budem sa venovať hlavne voblerom. Bolo mi jasné, že ma nečaká nič jednoduché, pretože pomaly vedené nástrahy majú väčšinou podstatne väčšiu účinnosť. Však išiel som do toho s určitým zámerom a cieľom, ktorý som si následne chcel overiť na tečúcich vodách.
Tieto pokusy som začal spoločne s Martinom Forbakom, s ktorým už niekoľko rokov usilovne spolupracujeme a chystáme sa na možné priazne a nepriazne na pretekoch v love pstruhov vo svete. Naše rozdelenie si jednotlivých úloh a skúšanie možností vychádza z dlhoročných skúseností, a hlavne vedomostí chuťou a potrieb každého z nás. Obaja sme sa už cítili veľmi „pregumičkovaní“ za ostatné roky. Martina veľmi baví vývoj rotačných blyskáčov a lov s nimi, čo u mňa značne upadá. Voblery sú však pre oboch veľkou výzvou. Nové farby, tvary a veľkosti nástrah, ktoré sa každoročne objavujú na trhu, mi dávajú oveľa väčšiu možnosť robiť niečo iné, než som robil vlani, a hlavne chcem byť zase o kúsok ďalej ako ostatní.
Byť ďalej než ostatní je však asi to, čo ženie zrejme každého športového rybára. Ale každý k tomu pristupuje trochu inak, čo je na tom krásne a nerobí svet jednofarebný. Myslím si, že sa ťažko dajú spočítať hodiny, ktoré sme strávili debatami o samotnom vybavení ideálne použiteľnom práve v ten správny okamih.
Tricoroll – jeden z najlepších voblerov
Nie som si istý, či niečo také ideálne existuje, a preto je naša výbava väčšinou pomerne veľká a okolo vody nenosíme len jeden prút, ale vždy skoro plnú náruč. Keď sme začali používať napríklad nové voblery Tricorolly, tak sme chvíľku netušili, ako ich správne nahadzovať a viesť, ako im dať ten správny pohyb a následne aj presne zaseknúť rybu. Vyskúšali sme niekoľko prútov a, samozrejme, s nimi aj niekoľko vlascov a šnúr. Keď už sme boli v optimálnej zostave, tak začalo fúkať a zrazu prút prestal sedieť. Povedali sme si, že nás čaká veľa práce...
Takže len aby som to trochu skrátil a zjednodušil. Tricoroll je podľa mňa jeden z najlepších voblerov, ktoré sa na našom trhu za posledné roky objavili. Avšak, kto si myslí, že ho nahodí do vody a bude ho len ťahať a bude tak najlepší, tak sa veľmi mýli. Sám o sebe je buď potápavý, alebo aj veľmi potápavý. Je tam pomerne markantný rozdiel v hmotnosti. Práve hmotnosť je určujúcim znakom pre samotnú dĺžku a presnosť hodu a aj dĺžku letu, ktorá môže byť často veľmi rozhodujúca na množstvo vymotaného silonu alebo šnúry. Ďalej, prirodzene, k rýchlosti zanorenia alebo len prepadu a následne hlavne k pohybu, ktorý mu sme schopní odovzdať pomocou prúta.
Chvíľku nám trvalo, než sme objavili tie správne kombinácie, ale všetko sa podarilo a nakoniec sme zistili, že lov samotný je o poznanie zaujímavejší, než pri vžitom jarnom smáčkovaní alebo nymfovaní. Tým však nechcem povedať, že by gumové nástrahy nefungovali, len skrátka bol čas na zmenu a získanie nových dát.
Po čase sme zistili, ako najlepšie nástrahu viesť, aké robiť prestávky medzi ťahaním a trafiť hĺbku, v ktorej sú ryby najaktívnejšie. Veľa času sme venovali nastavovaniu sústav tak, aby sme boli schopní rybu zaseknúť rovnako isto v diaľke, alebo aj pri brehu, a hlavne ju úspešne zdolať. Možno to niekomu môže prísť zbytočné, nám však nie a všetky skúsenosti sme veľmi dobre uplatnili napríklad aj na MS.
Ako na Tricoroll na stojatej vode?
Vo svojej podstate bol stvorený na lov v prúdnej vode, ale ako som sa presvedčil, tak to s ním ide veľmi dobre aj na stojákoch. Vďaka svojej hmotnosti veľmi dobre lieta a rýchlo sa potápa. Hĺbku a rýchlosť vedenia každý zistí podľa svojej lokality a žravosti rýb. Nahadzujem čo najďalej za použitia nanofilu a nechávam prepadnúť. Vlastný pohyb nástrahy dodá zdvihnutá špička prúta.
Môj pohyb prútom je veľmi podobný ako pri love so smáčikmi. Rýchlo trhavé „cuknutie“ striedam s krátkym alebo dlhším prepadom. Nástraha sa vo vode veľmi vytáča a pripomína zranenú rybku. Zábery väčšinou prichádzajú pri spätnom prepade, alebo následne s prvým trhnutím. Intenzitu pohybu volím podľa aktivity rýb.
Na priehradách sme skúšali aj iné typy voblerov. Hľadali sme optimálne nástrahy pre pomalé aj rýchle vedenie, pre lov pod hladinou alebo v stĺpci, alebo ktoré dostať až úplne ku dnu a udržať ich tam po celú dobu priťahovania. Zabralo to veľmi veľa času, ale keďže sme boli na všetko pomerne dobre pripravení a išli za skúšaním cielene, tak sa výsledky veľmi dobre vyhodnocovali. S každým dobrým testom človek dostáva veľkú dôveru v skúšanú vec a svoje skúsenosti. Nechytali sme, pochopiteľne, len na Tricorolly, ale k slovu sa dostali aj nové potápavé voblery Tiny Fry, Chubby Minnow, alebo veľmi zaujímavý Soul Shad a Panicra.
Radi sa hráme...
Konečne sme sa dostali na rieky. Avšak prietoky u nás aj na slovenských vodách boli veľmi nízke, čo nás mrzelo, lebo máme radi hučiaky a jeden nás čakal aj v Bulharsku na MS. Našťastie sme mohli využiť každú príležitosť a vyraziť hneď, sotva len trochu išla voda hore. Paradoxne bolo viac vody na menších tokoch, ako na veľkých riekach. Veľmi dôležité bolo zistenie, že teplota vody na našich obľúbených riekach je stále nízka. Čakali nás ryby, ktoré ešte nemali našliapnuté k ohromnej aktivite, bolo teda nutné veľa popracovať na technike lovu. Radi sa hráme, takže opäť naša parketa.
Volili sme lokality, ktoré boli veľmi náročné hlavne na vedenie nástrah. Také ideálne miesta sú tie, kde sa často striedajú prúdové pomery s kameňmi a prekážkami po celom profile toku. Nikdy nebolo našou snahou si niečo zjednodušovať alebo hľadať vody, kde je príliš veľa rýb a výsledky by mohli byť neadekvátne a nepresné. Skôr nám išlo o prekabátenie rýb, ktoré sú opatrné, alebo sa na ne dá veľmi ťažko nahodiť. Avšak aj také ryby sa nesmú presviedčať príliš dlho.
Časové rozvrhnutie prechytania úseku rieky bolo pre nás veľmi dôležité a venovali sme tomu veľkú pozornosť. Lov vo dvojici je totiž veľmi rýchly. Každý rybár náhle menej či viac začne pretekať. Aj keď tvrdí, že nie. Nastáva možnosť okamžitého porovnania a, samozrejme, aj vyhodnotenie úspechov a neúspechov. Som presvedčený, že vyhodnotiť situáciu sme sa za tie roky naučili veľmi dobre a profesionálne.
S vlascom vo fluo farbe
Avšak, nemožno tráviť všetok čas len spolu, vzdialenosť je trochu veľká. Takže sme obaja pracovali aj osamote, lebo aj túto časť musí človek pripravujúci sa na dobrý výkon zvládnuť. Začal som sa venovať menším rýchlym riekam a vyhľadávať ryby s určitou hodnotou. Takou rybou je pre mňa starousadlík, ktorý je vždy neskutočne zašitý vo svojej hlbočine.
Už dávno som opustil honbu za malými pstrúžikmi, ktorých je o niečo viac. Ale prečo ich ničiť, budem radšej, keď si časom tiež nájdu to svoje miesto a ja sa raz o ne budem pokúšať. Začal som preto chodiť k vode aj skoro ráno a neskoro večer, čo práve nikdy nebola moja parketa, ale oplatilo sa. Musel som o niečo zjemniť vybavenie a prejsť hlavne na vlasec, ktorý je v prúde o niečo lepší. Jeho prieťažnosť mi dovoľuje neprísť o pstruhy pri divokých výpadoch.
Už druhú sezónu chytám s vlascom vo fluo farbe a stále nesledujem nejaký úbytok záberov, a hlavne vidím úplne presne, kam nástraha letí a ako ju vediem. Vyskúšal som si veľa vedenia voblerov všetkých typov a veľkostí. Zasekol som sa na veľkostiach okolo 5 cm a už som prakticky nezmenšil. Nebol dôvod. Prekvapilo ma mnohokrát, že tôňa, ktorú som už dôkladne prechytal, keď dostala chvíľku oddych, tak vydala ďalšieho krásneho pstruha. To však vyvolá vnútorné dohady, čo som robil prvýkrát zle, že som ho neulovil ako prvého. Ale to je asi na dlhšiu spoločenskú debatu.
Ako naozaj preloviť hlboké miesta?
Základom je vobler, ktorý je potápavý. Osobne nahadzujem ľahko proti vode a nechám ho svojou hmotnosťou prepadnúť prakticky ku dnu alebo podľa citu do požadovanej hĺbky. Otočením prúta proti vode nástrahu dokážem zastaviť a určitú dobu ju podržať v požadovanom mieste. Popúšťaním prúta sa ju aj naďalej snažím držať v hĺbke a dávať jej ten správny pohyb. Máloktorá ryba odolá.
Je fakt, že som začiatok sezóny naozaj viac venoval príprave na MS a skúšal čo najviac nástrah. Prakticky sa príliš nelíšili výberom než tie, ktoré som používal na stojákoch. Pridal som však viac na vobleroch typu Suspending, lebo vždy nebolo nutné sa dostávať úplne ku dnu. Napríklad vo „výplave“ z tôní alebo za veľkými balvanmi to nebolo vždy nutné.
V takýchto miestach som chytal s osvedčenými typmi Tiny Fry, Midia alebo Gunki Gamera. Podržať ich v takých miestach bolo často aj lepšie, pretože majú svoj pohyb aj v najmenšom prúde a stačí s nimi iba meniť úrovne toku.
Tiež farby už som nevolil také výrazné. Jarné toky to naozaj nevyžadujú, teda ak sa neženieme za dúhakmi. Toto obdobie je skôr o neponáhľaní sa a hľadaní si vlastnej taktiky, ako ryby nevyplašiť a ponúknuť im čo najlepšiu nástrahu a veľmi citlivo zaobchádzať s výberom farby.
Mesiac, ktorý sme mali na zdokonalenie v love bol rýchlo preč a prišla skúška najväčšia a najdôležitejšia. Odchod na MS v love pstruhov do Asenovgradu v Bulharsku. Výmeny informácií s ďalšími členmi tímu a následný tréning v mieste šampionátu len potvrdil, že sme pripravení dobre. Som rád, že Martin dokázal vyhrať svoj prvý titul majstra sveta. Jeho výborný výkon a výborný výkon celého tímu znamenal aj ďalší titul majstrov sveta pre slovenskú reprezentáciu. Historicky už tretí.
No a teraz sa budem môcť konečne venovať pstruhom zase trochu po svojom ...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
