V minulej časti sme sa začali venovať aktívnym nástrahám, riperom, twistrom a tiež základným možnostiam ich nastraženia na jigovú hlavu. Asi pre mnohých „nič nové pod slnkom“. Aj keď. Aj zdanlivé maličkosti môžu mať pre úspešný lov, a to nielen zubáčov, svoj význam.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
To však doceníme až vo chvíli, keď na to sami prídeme a spoznáme rozdiel. Koľkokrát som sa tĺkol do hlavy, že som na to neprišiel skôr. Koľkokrát mi zdanlivá maličkosť „ležala“ priamo pred očami.
Od niečoho sa treba odraziť
Iste existuje celý rad spôsobov vedenia nástrah z gumy a z mäkčeného PVC. Modifikácie a variácie rôznych prískokov, vibrácií a nepredvídateľných pohybov nástrahy, ktoré vychádzajú predovšetkým z pohybu nášho zápästia a predlaktia. Je jasné, že sú to práve tieto nuansy, ktoré tak často robia rozdiel v úspechu rybára od rybára. Vytvoriť si svoj vlastný štýl vedenia nástrahy a ten vždy premenlivo prispôsobiť daným podmienkam však vyžaduje roky skúseností a praxe. To, že zvolená technika lovu s gumičkami funguje a iné nie a že aj nepatrná odchýlka vedenia môže mať svoj význam, je asi najviac viditeľné pri love pstruha dúhového či ostriežov. Svoj nesporný význam má však správne zladený pohyb gumy aj pri chytaní zubáčov.
Vždy je však potrebné sa od niečoho odraziť, začať od základu a až potom pohyb nástrahy tzv. dopilovávať. Dať mu svoj rukopis, a hlavne mu potom za všetkých okolností veriť. Preto by som pri osnove vysvetlenia techník lovu zubáčov s gumami zostal pri zemi a držal sa len niekoľkých odskúšaných variantov vedenia gumových nástrah, ktoré fungujú.
V tomto po rokoch praxe úplne súhlasím s názorom Oliviera Portrata a jeho vetou, ktorú vyslovil vo svojej knihe o love zubáčov vo väzbe na lov so systémikom Drachkovitch. „Rovnako ako technika pre lov s gumami, aj tento systémik roky prechádzal rôznymi úpravami, až sa nakoniec vrátil do východzieho bodu nula“. V tomto prípade o niečo viac ako inokedy naozaj platí výrok „už sme si zvykli, že niektorí stále chcú znovu objaviť koleso“. Na druhej strane to, že si do pohybu našej gumičky vnesieme časom svoj osobitý prvok, svoj poznatok, či revolučné riešenie, je, samozrejme, možné a niekedy dokonca aj nutné.
VARIANTY VEDENIA
Technika č. 1 - za pomoci špičky prúta
Nástrahu nahodíme do vody s tým, že prút držíme pred sebou v rovine pomyselného ciferníka času o 10 minút 12 h. Gumu necháme klesať na napnutej šnúre (vlasci), ktorú jemne pribrzďujeme ľavou rukou, a kontrolujeme tak jej odvíjanie. Dopadnutie na dno sa prejaví podľa typu dna buď klepnutím, v prípade tvrdého dna, alebo len krátkym prevesením šnúry v prípade mäkkých sedimentov.
Preklopiť preklápač navijaka hneď po nahodení odporúčam len tak do hĺbky vody cca 3-4 m, inak strácame ako dĺžku nahodení, keď nám nástraha klesá po diagonále, tak s narastajúcou hĺbkou vody predlžujeme čas jej padania ku dnu, čo môže byť v prípade rýchlo prechádzajúceho húfu aj dosť neefektívne.
Následne nástrahu z dna odlepíme trhnutím špičky prúta pohybom predlaktia nahor (na ciferníku do polohy o 5 min.12 h). Vo vrcholovej fáze jej pohybu nahor, teda cca 30-50 cm nad dnom, začneme navíjať šnúru na navijak a zároveň špičku prúta pomaly vraciame do východiskovej polohy o 10 min. 12 h. Tým predĺžime toľko dôležitú fázu klesania nástrahy a čakáme, až sa znova dotkne dna. Pritom stále pozorne sledujeme napnutú šnúru, ktorá pretína hladinu. Nepatrné potrasenie, klepnutie do nástrahy, zmena smeru, či prevesenie znamená jediné. Záber! Práve vo fáze klesania nástrahy ku dnu prichádza od zubáča 90 % všetkých záberov.
Ak sa tak nestane, nástraha buchne o dno a podľa typu použitej hlavy, buď na ňom zostane nehybne stáť s gumou vztýčenou od dna (erie jig), alebo sa jednoducho preklopí na stranu (guľatý jig). Chvíľu ju necháme ležať na dne, ale určite nie tak dlho, ako mŕtvu rybku, s ktorou v tejto fáze, na rozdiel od gumy, mierne potriasame. Stav gumovej letargie trvá cca 1-2 s. Čím sú ryby agresívnejšie, tým kratšia by mala byť časová medzera a naopak. To je nutné vypozorovať a riadiť sa aj ročným obdobím a teplotou vody.
Opätovným trhnutím špičky prúta zdvihneme gumičku nad dno a celý proces opakujeme až do chvíle, než si twister (riper) privedieme pod nohy či loď. V tú chvíľu odporúčam s nástrahou ešte vertikálne 2-3-krát klepnúť o dno, prípadne preklepať dno na tej strane lode, kde chytáme, a potom pozvoľna dvíhať ku hladine. Stane sa, že práve v tej chvíli, doteraz nerozhodný zubáč na korisť miznúcu mu z dosahu, zaútočí.
Technika č. 2 - za pomoci navijaka
Nahodíme riper či twister do vody s tým, že na napnutej šnúre necháme nástrahu spadnúť opäť až ku dnu. Prút pomaly zrovnávame do východiskovej roviny, ktorá bude tentoraz rovnobežná s hladinou, prípadne jeho špička bude smerovať mierne pod túto úroveň, teda cca do polohy o 20 min. celá.
Ak sme bez záberu, ryby pri dne ešte len hľadáme a už takmer s istotou vieme, čo je na dne, prípadne kde je prechod z mäkkého dna do tvrdého, môžeme naše nahodenie, čo sa dĺžky hodu týka, trochu predsadiť a nechať gumu pracovať po diagonále celým stĺpcom, až na samý okraj kamennej plošiny. Začneme navíjať, pričom prút zostáva stále v rovnakej polohe 3/4 na 12 h. Zatočíme kľučkou navijaka a podľa rýchlosti otočenia zdvihneme nástrahu nad dno.
Keď zatočíme rýchlo, guma v podstate vyskočí, a tým utvorí vysoký skok, čo je dobré pre iniciáciu agresie u loviacich rýb. Keď kľučkou navijaka otočíme pomalšie, nástraha sa od dna odpúta pozvoľným a mierne splošteným skokom. Tento spôsob je vhodný skôr pre letargické, ostražité a nízkou teplotou vody spomalené ryby.
V tomto zmysle rozlične zvolenej rýchlosti otáčania kľukou navijaka bez pohybu špičky prúta, je potrebné si tiež uvedomiť, že čím sme odhodili nástrahu ďalej a čím je tu väčší prúd a hĺbka vody, tým bude oscilačná krivka skoku plochá a vrchol zlomu pádu nástrahy ku dnu bude v menšej výške nad dnom.
Po dopade nástrahy na dno celý proces zdvíhania a padania nástrahy iba vplyvom navijaka periodicky opakujeme. Záber prichádza rovnako ako v predchádzajúcom prípade, opäť najčastejšie vo fáze klesania. Pretože je však skok bez iniciácie špičkou prúta plochý a defakto len kopírujeme nerovnosti dna, je táto fáza klesania podstatne kratšia ako u techniky č. 1. To sa potom dosť často prejaví i ďaleko menej razantnými zábermi zubáčov. A to od jemných klepancov, zatiahnutí, až po obyčajné oťaženie gumy. Dosť často tiež len tzv. stiahnutím chvostíka z jigu.
Technika č. 3 - technika dvojitého skoku
V podstate pri nej postupujeme úplne rovnako ako pri technike č. 1, len zvýrazníme fázu zdvihnutia nástrahy špicou prúta z dna, v snahe vyvolať u zubáčov agresiu. Po prvom trhnutí, keď sa gumka prudko odlepí od dna a následne zastaví vo vrchole svojho pohybu (keď by mala začať klesať ku dnu), trhnem prútom ešte raz až do polohy 12 h. Tým zdvihneme nástrahu ešte viac do vodného stĺpca a nástraha opíše ďalší skok. Potom opäť navijakom a pozvoľna sklápaním špičky prúta zvediem nástrahu ku dnu, do polohy o 10 min. celá. Opäť cielene predlžujeme jej pozvoľný pád a pozorne na napnutej šnúre sledujeme celú fázu jej klesania ku dnu.
Táto technika funguje predovšetkým v oblasti veľkých kameňov a zatopených stavieb, keď sa nástraha v skoku naraz objaví v zornom poli dravca, ktorý po nej v podstate inštinktívne chňapne. Rovnako je to tak aj v prípade agresívneho húfu, keď loviaci jedinci zabíjajú pravdepodobne bez väčšieho rozmyslu.
Túto techniku ja osobne však používam ďaleko viac pri love ostriežov, než zubáčov a prikláňam sa skôr k tomu, že veľké skoky nad 30 - 50 cm nad dno sú zubáčmi vnímané napospol negatívne. Pre jesenné chytanie sa potom nehodí vôbec.
Technika č. 4 - vertikál vzor Drachkovitch
Úplne moderná a u nás doteraz veľmi málo používaná technika vedenia klasických gumových nástrah (nie smáčikov). Otvorene sa priznávam, že s jej použitím mám doteraz len veľmi malé skúsenosti, a preto len v krátkosti.
Svojím princípom je v podstate zhodná s vláčením mŕtvej rybky za pomoci Drachkovitchovho systémiku, ktorý som opísal v kapitole o love na prirodzené nástrahy. V podstate nie je príliš veľký rozdiel v tom, či na kĺbovom olovku ťaháme mŕtvu rybičku alebo napríklad riper. Dôraz treba klásť na to, ako nástrahu nad dnom prezentujeme a ako ju dokážeme letargickým zubáčom bez zjavnej chuti k agresii ponúknuť. Podstatou je vždy snaha o kolmé vedenie a stále napnutú šnúru v akejkoľvek fáze pohybu nástrahy po kolmici nahor i nadol. A to je niekedy naozaj veľmi ťažké.
Zhrnuté, sčítané, pre pohyb upevnenej nástrahy na systémiku rovnako ako pre spôsob vedenia prútom, platia všetky pravidlá zhodne ako pre vedenie rybičky. Len si snáď v tomto prípade umelé nástrahy, ktoré navyše pracujú chvostíkom, môžeme dovoliť trochu viac kreativity, než je len klasické pretočenie rybky na chrbát. Myslím, že o pár rokov nám táto technika vertikálneho pohybu nástrahy z lode v blízkosti dna, či už na kĺbovej hlave alebo len na klasickom jigu sa smáčiku, ripri, či inej príšere, bude mať ešte veľa čo povedať.
Technika č. 5 - neprerušovaná „šuľačka“ šmykom
Ide v podstate o rovnomerné a veľmi pomalé vedenie twistra či ripra pri dne bez výrazných skokov. Prút držíme v polohe ¾ na 12 h. Táto technika sa opiera predovšetkým o vlastnú akciu nástrahy danú výrobcom, teda agresívny pohyb chvostíka a kolísanie nástrahy v bokoch zo strany na stranu. Pohyb nástrahy napodobňuje v podstate akési „olizovanie“ dna rybkou, ktorá prelieza kamene a vymetie každú nerovnosť.
Vo vedení je dobré robiť v monotónnom priťahovaní nástrahy väčšie oneskorenia a nechať nástrahu chvíľkovo ležať bez života na dne a len naozaj sporadicky skúsiť vyskočiť nástrahou trhnutím špičky prúta mierne nad dno. Účinná je predovšetkým v chladných častiach roka, keď sa zubáče za ničím už nenaháňajú.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
