Téma hlavátka sa vyskytuje v rybárskej literatúre pomerne často. Nie je to nič mimoriadne, dôvody boli už opísané mnohokrát. Hlavátka bola úzko spätá aj s mojim pracovným životom už od roku 1966, keď som sa s ňou prvý raz stretol ako stredoškolský študent na praxi na hospodárstve SRZ Dubná Skala.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Naša generácia, terajších plus – mínus – šesťdesiatnikov, prežila obrovský posun v chove lososovitých rýb: zavedenie kompletných kŕmnych zmesí, nové technológie v odchove: laminátové žľaby a bazény, inkubačné aparáty, aerácia a použitie kyslíka v chovoch i v preprave, v používaní liečebných prostriedkov a množstvo ďalších zmien.
Myslím, že prišiel čas, zosumarizovať poznatky a oboznámiť rybársku verejnosť s prehľadom o chove hlavátky za posledných cca päťdesiat rokov, doplnenú o vlastné, vyše tridsaťročné skúsenosti.
Ročne sa vytieralo až 600 tisíc ikier
Po zrušení chovu Samuela Ivašku v roku 1964, stalo sa jediným centrom chovu hlavátok hospodárstvo Dubná Skala. Generačná základňa bola odlovená v priebehu niekoľkých dní na neresisku pod Oravskou priehradou. Generačné ryby v počte 60 kusov s kusovou hmotnosťou 10 – 20 kg boli umiestnené do rybníka nazývaného Skalný. Kŕmenie sa vykonávalo kŕmnymi rybami (jalec, podustva, nosáľ) odlovenými z úseku Váhu pod hospodárstvom, ktorý bol na tento účel vyčlenený. V tomto čase sa chov generačných hlavátok bez ich kŕmenia podustvami považoval za nemožný. Ročne sa tu vytieralo až 600 tisíc ikier, tieto boli exportované nielen do Európy – Rakúska, Nemecka, Juhoslávie, Poľska, Švajčiarska, Španielska, Dánska, Francúzska, ale aj do Maroka a Kanady. Blízky kameňolom po inštalácii výkonného drviča tak zvýšil prašnosť prostredia, že hospodárstvo muselo byť uzavreté.
Poznatky, ktoré som tam počas ďalších praxí získal od Jána Andoka, mi v ďalšom období veľmi pomohli. Za hlavné z nich považujem poznanie, že doplňovanie generačných rýb odlovom z voľných vôd je problematické. Počas viac ako desiatich rokov chovu sa ani raz nepodarilo zabezpečiť prežitie nových, odlovených a dovezených hlavátok. Ján Andok bol nielen chovateľ, ale aj zlepšovateľ a výrobca rybárskej technológie. Bol spoluautorom vertikálneho inkubátora ikier, vo vývojovej dielni vyrábal laminátové žľaby, kŕmidlá a rôzne pomôcky, ktoré vymyslel nielen on, ale aj iní pracovníci SRZ. Experimentoval s odchovom plôdika v akváriách a jedným z ďalších poznatkov bolo zistenie, že efektívny odchov plôdika bez zdroja pramenitej vody nie je možný.
Hlavátka s hmotnosťou 10 kg má približne 2,5 až 2,7 kg ikier.
Líder v odchove násad hlavátky
V roku 1977 odkúpila MsO SRZ v Martine pôvodné Ivaškove hospodárstvo na Podstráňach a obnovilo v ňom chov hlavátok. Generačné ryby boli spočiatku odlovované na udicu v rieke Turiec. V odchove plôdika boli a doteraz sú využívané nemecké aj rakúske poznatky s používaním umelých krmív. V súčasnosti generačné stádo v počte 35 kusov tvoria hlavátky odchované z plôdika a nie odchytené vo voľných vodách.
Martinská organizácia SRZ je momentálne lídrom v odchove násad hlavátky, k spôsobu odchovu sa ešte vrátime. V Turčianskej záhradke sa chovu hlavátky venovali v menšom rozsahu aj na hospodárstve Štátneho rybárstva v Kláštore pod Znievom. Nadviazali tak na pokusy R. Kottla z roku 1913. Pracovníci tohto hospodárstva úzko spolupracovali s martinskými rybármi, zúčastňovali sa umelého výteru a radili pri problémoch v odchove násad.
Po zhoršení situácie na Dubnej Skale sa začalo uvažovať o výstavbe nového hospodárstva, ktoré sa začalo budovať v roku 1974 v Príbovciach, na Blatnickom potoku, pravostranným prítokom rieky Turiec. Na toto hospodárstvo som po desiatich rokoch, odpracovaných na sekretariáte SRZ v Žiline, nastúpil v roku 1984 ako vedúci. V oficiálnom názve „Hlavátkové a lipňové hospodárstvo Príbovce“, malo stanovené priority svojej činnosti. Výstavba hospodárstva trvala 11 rokov, čo bolo zapríčinené nielen nedostatkom pracovníkov dodávateľa – Stredoslovenských stavieb Žilina, ale aj hrubými chybami v projektovej dokumentácii. Niektoré chyby sa nepodarilo odstrániť doteraz a naďalej komplikujú život pracovníkom hospodárstva. V tej dobe to bol najväčší rybársky projekt s predpokladanými nákladmi 27 miliónov korún.
Odoberanie ikier musí vykonávať školený personál a mal by prebiehať v čo najväčšej čistote.
Celý areál hospodárstva skoro desať hektárov
V priebehu výstavby sa vysoké náklady a spôsob financovania stali predmetom ostrej výmeny názorov medzi vedením SRZ a Štátneho rybárstva v Stupave, ktoré chcelo zariadenie získať. Investíciu totiž v plnej výške kryli prostriedky štátu – 50 % z fondu vodného hospodárstva a 50 % z ministerstva poľnohospodárstva. Po niekoľkých jednaniach na základe postoja vedenia ministerstva bolo však hospodárstvo ponechané SRZ a dokončené bolo v roku 1985.
Celý areál hospodárstva má plochu skoro desať hektárov. Na odchov generačných rýb boli určené rybníky tvaru hrušky v počte osem kusov, jeden rybník má plochu cca 510 m2, hĺbku od 40 do 240 centimetrov. Tvar hrušky mal napodobňovať prirodzené podmienky v toku. Znížená časť predstavovala prúdivú časť a podstatne hlbšia, rozšírená časť, zase hlbočinu. Prítok do jedného rybníka sa pohybuje 5 až 50 litrov za sekundu (l.s-1), podľa toho, v ktorej časti sústavy sa nachádza. Steny rybníka sú z prefabrikátov, vyrobených na tento účel, dno je prírodné – štrkovité. Vypúšťacie zariadenie – mních je kovový, nadväzujúce lovisko a stoka (kanál) je z prefabrikátov. Do jedného rybníka sú inštalované z bezpečnostných dôvodov dva prítoky, a práve v tomto sa chovali generačné hlavátky.
Na hospodárstve bolo 48 odchovných rybníkov rozmerov 30 krát 8 metrov. Neskôr bol ich počet znížený na 43 odstránením hrádze u piatich dvojíc. Súčasťou hospodárstva je ešte veľký rybník, betónové žľaby, sádky a zemné rybníky, určené pôvodne na prechovávanie kŕmnych rýb.
Lovisko, v ktorom sa organizuje odlov hlavátok na umelé oplodnenie.
Nebezpečné parazitné ochorenia
Ďalej bola vybudovaná administratívna budova, bytovka, hospodárska budova so skladmi a garážami, zlovovacia budova so šatňami pre zamestnancov a liaheň. Liaheň uvádzam zámerne na konci zoznamu, pretože od začiatku činnosti hospodárstva to bola jeho najproblémovejšia časť. Pôvodný projekt počítal z napájaním liahne vodou z vrtu. Vrt bol vykonaný na odborníkmi určenom mieste, kde však jeho výdatnosť činila iba 0,1 1.s-1 Preto sa rozhodlo, že aj liaheň, tak ako celý areál, bude napájaná vodou z povrchového zdroja –Blatnického potoka. Kvalita vody vcelku vyhovovala na inkubáciu ikier. Ťažkosti spôsobovali nánosy rozptýleného kalu, ktorý sedimentoval na ikrách.
V liahni boli nainštalované Wiliamsove žľaby s inkubačnými vložkami z perforovaného hliníkového plechu. Po niekoľkých dňoch od výteru už na inkubačných vložkách nebolo vidieť ikry, takže sme museli vykonávať prekladanie týchto vložiek do čistých žľabov. V období, asi 24 hodín po výtere až do štádia očných bodov sú ikry citlivé na manipuláciu, táto činnosť sa musela robiť veľmi opatrne. Oveľa väčšie problémy nastali po vyliahnutí plôdika. Odchov na žľaboch bol prakticky nemožný nielen kvôli kalu, ale aj kolísania pH a najmä výskytu parazitárnych ochorení, najmä chilodonelózy a v neskoršom období odchovu aj myxobolózy.
Ak plôdik prežil tieto onemocnenia, respektíve sa nenakazil, v polovičke júna prišiel útok ichtyoftiriózy. Zdrojom týchto ochorení bol pravdepodobne prietočný športový rybník asi 4 km nad odberným objektom do hospodárstva. Obsádku rybníka tvorili najmä kaprovité ryby, ale aj šťuky, pstruhy a zubáče. Hoci aj odborné posudky zdôrazňovali nutnosť používania pramenitej vody v liahni, trvalo niekoľko rokov, kým sa na hospodárstve prestal vreckový plôdik odchovávať. Po rozkŕmení a odchove na inom vhodnom zariadení, už chov späť privezených násad nerobil zásadné problémy.
Matečná hlavátka plná ikier pripravená na ich odber.
Dva zásadné problémy
Začiatky chovu hlavátok v Príbovciach sa začali dovozom mladých generačných rýb z Demänovej v roku 1985. Pôvodné plány nepočítali s premiestňovaním generačných rýb z iných chovov, no predlžovanie doby výstavby zapríčinilo, že remontné ryby v Demänovej dospeli a dokonca sa tu i vytierali. V tom čase spôsobovalo veľké straty generačných rýb, najmä pstruhov potočných, ochorenie ulcerózna nekrotická dermatitída (rozpad kože a zaplesnenie), mal som obavy o zdravotný stav generačných hlavátok po prevoze do iného prostredia. Z tohto dôvodu sme do jedného skúšobne napusteného rybníka nasadili 900 kusov jesienkov, vybratých pri jesenných výlovoch v roku 1984 v hospodárstve v Považskej Bystrici. Hlavátky, dovezené z Demänovej v priebehu šiestich týždňov aj napriek liečebným zásahom a protiplesňovým kúpeľom uhynuli. Mladým hlavátkam z Považskej Bystrice sme venovali mimoriadnu pozornosť a po ďalšom výbere a prirodzených stratách sme dochovali do pohlavnej zrelosti 90 kusov hlavátok. Posledná z týchto generačných rýb uhynula pred výterom v roku 2008 vo veku 24 rokov a hmotnosti 42 kg.
V priebehu odchovu generačného stáda sa vyskytli dva zásadné problémy. Prvým bolo kŕmenie, samozrejme, zabezpečované živými rybami. Zámer sádkovať kŕmne ryby z jesenných výlovov sa z dôvodov ich krátkeho prežívania a častého zaplesnenia neosvedčil. Druhové zloženie týchto rýb tiež nebolo vhodné. Získať dostatočné množstvo kŕmnych rýb si vyžadovalo realizovať výlovy na lokalitách s ich výskytom. Táto činnosť bola nielen časove náročná, ale u zainteresovaných miestnych organizácií SRZ vyvolávala nie práve kladné reakcie.
Sprievodným druhom chovaných rýb je pstruh dúhový.
Najväčšia ryba mala hmotnosť 40 kg
Druhým problémom bol zdravotný stav hlavátok. Kŕmne ryby, zvážané z celého Slovenska, boli nositeľmi rôznych chorôb, z ktorých nám najväčšie ťažkosti spôsobovalo bakteriálne ochorenie furunkulóza. Na toto ochorenie uhynulo najmenej dvadsať generačných rýb. Oba problémy sme vyriešili tým, že sme prešli na kŕmenie hlavátok vyradenými pstruhmi dúhovými. Časť výrobnej kapacity hospodárstva Príbovce bola určená na produkciu trhových pstruhov. Pri triedení sme pomaly rastúce, deformované a prípadne aj prerastené pstruhy sústreďovali v jednom rybníku, kde boli špeciálne kŕmené. Podľa potreby boli potom prelovované do generačného rybníka s hlavátkami, takže tieto mali stále dostatok potravy. Zaujímavé v tomto smere sú naše poznatky o potravnom racione (spotrebe kŕmnych rýb na jeden kg hmotnosti generačných rýb za rok), ktorý dosahoval v rybničnom chove hodnoty 1,5 až 2,1 kg a s veľkosťou generačných rýb klesal. V literatúre uvádzaný racion 10 kg je značne nadhodnotený. Generačná základňa s hmotnosťou okolo 230 kg v roku 2007 spotrebovala 350 kg rýb ročne, pričom najväčšia ryba mala hmotnosť 40 kg a táto by podľa uvedenej teórie mala sama spotrebovať 400 kg rýb.
U mliečňakov je spotreba nižšia
V rybničnom chove je určite spotreba rýb nižšia, chované ryby vynakladajú na ulovenie koristi, ale aj pohyb menej energie, ako ryby voľných vôd. Rozdiely však nebudú veľmi veľké, pretože v celej živočíšnej ríši platí zásada šetrenia energiou. Na základe týchto poznatkov môžeme odhadnúť ročnú spotrebu jednej hlavátky s hmotnosťou 10 kg na približne 25 kg kŕmnych rýb. Hlavátka uvedenej hmotnosti má približne 2,5 až 2,7 kg ikier, na ich produkciu pri koeficiente 5 kg rýb/1 kg ikier, spotrebuje okolo 13 kg rýb, 5 kg rýb potrebuje na jeden kg hmotnosti prírastku a zvyšok 7 kg ulovených rýb je využitých na životné pochody – metabolizmus, trávenie, dýchanie, činnosť srdca a podobne a najmä na pohyb, či už pri love, udržaní sa na stanovišti, ťahu na neres a vlastný neres. U mliečňakov je spotreba nižšia a vykazujú aj pomalší rast. Uvedené hodnoty nie sú podložené exaktnými meraniami, vychádzajú však z praktických skúseností z rybničného chovu hlavátky. V súčasnosti, po niekoľkoročnom odrybňovaní riek kormoránmi, nepoznáme hodnoty abundancie a biomasy riek podhorskej zóny, ročná spotreba kŕmnych rýb hlavátky s hmotnosťou 10 kg je porovnateľná s približne dvojmesačnou „kŕmnou dávkou“ jedného kormorána. Iste, každý rybár by dal prednosť tomu, aby miesto kormoránov lovili tieto ryby, hlavátky, pôvodný a jedinečný druh.
Príležitosť robí zlodeja
V tejto časti odbočím z témy chovu a pokúsim sa zhrnúť škodcov, ktorí spôsobujú straty nielen v chovoch, ale najmä v prírodných podmienkach. Najviac dostupné a zraniteľné sú ranné štádiá. Ikry, ktoré nie sú zahrabané v hniezde, požierajú všetky druhy rýb, žijúce s hlavátkou, podobne je to i s vreckovým plôdikom. Mlaď hlavátky môže byť obeťou hmyzu – potápnika alebo larvy vážky, obojživelníkov – najmä mlokov, plazov – užoviek, vtákov – rybárikov, volaviek, čajok, strák, kormoránov, bocianov a cicavcov – piskorov, vydier. Vymenovať všetkých potenciálnych škodcov by veľmi náročné, príležitosť robí zlodeja. S rastom sa počet škodcov znižuje, napríklad v chove mala najväčšia hlavátka usmrtená vydrou necelé tri kilogramy. Väčšie ryby môžu ohrozovať menšie jedince, kanibalizmus je u hlavátky v chove bežný. Samce si pri svadobných potýčkach môžu navzájom spôsobiť ťažké zranenia, končiace smrťou. Parazitózy a iné ochorenia sú hlavne problémom chovov, na straty v prirodzených podmienkach majú vplyv len za mimoriadne nepriaznivých okolností. Produkcia ikier v hospodárstve Príbovciach postupne rástla, vlastné ryby sme začali vytierať v roku 1990, v roku 1992 sme vytreli vyše milióna ikier, vyskladnili sme 800 tisíc kusov vreckového plôdika, čo je doteraz najväčšia produkcia v histórii umelého chovu hlavátok na Slovensku. Tento rok sa zároveň stal zlomovým v chove hlavátok. Po oznámení množstva ikier, ktoré boli v liahni v štádiu očných bodov, vykonal ich kontrolu prezident SRZ a zároveň predseda MsO SRZ Martin. Vzápätí som dostal príkaz znížiť stav generačných rýb a 25 kusov, ktoré sme za prítomnosti tajomníka SRZ vysadili do rieky Oravy. Bolo mi odporučené obmedziť aj doplňovanie stáda remontnými rybami. Z celého postupu boli zrejme obavy z konkurencie zníženia predaja násad z vlastného chovu v Martine…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
