Ahoj kamarát, viem, že si ešte nestihol prísť za nami do tábora. Neboj, chápem to, určite si mal veľa povinností. Dovoľ mi teda aspoň takto podeliť sa s tebou o niekoľko nezabudnuteľných momentov z posledných liet a rozpovedať ti príbeh, ako jeden mladý človek dostal šancu zdieľať neopísateľné pocity spolu s ľuďmi, ktorí síce nie sú veľkí vzrastom, no obrovskí svojim srdcom.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2015.
Spomínaš si na pocit, keď si zdolal svoju prvú rybu v živote? Ak áno, si jeden zo šťastlivcov. Ak nie, nevadí, veď veľa ľudí tento zážitok po čase zabudne. Úprimne povedané, ani ja si na tento zážitok už poriadne nepamätám. Existujú však osoby, ktoré tento úžasný moment ešte neprežili. Deti. Spoločne s nimi sa dá zažiť ulovenie prvej ryby v živote znovu. Už niekoľko rokov mám to šťastie, že tento zážitok prežívam počas leta opäť a niekoľkokrát. Je to magická, neobyčajná chvíľa, keď sa dívaš na rybu spoločne s úspešným lovcom. Radosť z úlovku je obrovská, adrenalín prúdi žilami, emócie sú neopísateľné a čas, akoby sa na chvíľu zastavil…
Od veľkých rýb k táborom
Všetko sa to začalo pred štyrmi rokmi, keď sme spoločne s Milošom sedeli pri práve sa prebúdzajúcom štrkovisku na Ranči na Striebornom jazere. Miloš mi ukazoval fotky miestnych rýb, medzi ktorými bol aj lysec cez dvadsať kilo. Na našu spoločnú debatu rýchlo nadviazal aj miestny hospodár ujo Vladko Križan. Potvrdil mi informácie o veľkých rybách.
Jeho slová mi v ušiach zneli ako výzva. Ako by som však dokázal tejto vode venovať dostatok potrebného času? Na moju rečnícku otázku pohotovo reagoval opäť ujo Vladko. Dozvedel som sa, že sa na tunajšej vode uskutočňuje detský rybársky tábor, organizovaný cestovnou kanceláriou Bombovo. Nebolo treba ďalších slov. Plán bol jasný. Musím sa stať vedúcim rybárskeho tábora! Ihneď po príchode domov zapínam počítač, otváram stránku CK a vypisujem prihlášku na školenie.
Večerné snemy sa vždy odohrávajú na mieste, kde sa všetky živly stretávajú. Je teda pochopiteľné, že mnohí členovia nášho kmeňa často zažívajú nevšedné pocity a emócie.
A tak som sa stal animátorom
Školením a zároveň aj výberovým konaním sa mi podarilo prejsť úspešne. Zostávalo už len jediné, vydať sa na tábor. Prvý tábor v živote, na ktorom som bol v roli vedúceho, sa mi vryl do pamäti. Tréma bola veľká, no odhodlanie a nadšenie ešte väčšie. Deň za dňom pomaly plynuli a čoraz viac som si uvedomoval, že sa sám na ryby len tak nedostanem. Postupom leta som sa vďaka kolektívu úžasných ľudí vypracoval až na človeka, ktorý sa teší zo všetkých maličkostí, rovnako ako deti. Koniec prázdnin vo mne vzbudzoval pocit žiaľu. Realita bola späť, no v nej už nový človek. A veľký lysec? Ten sa, bohužiaľ, nekonal. Zistil som, že robiť vedúceho neznamená iba sedieť s deťmi pri vode či len technicky animovať. Síce som sa snažil svoje montáže nahodiť do vody vždy, keď to šlo, deti boli prednejšie. Obrí obyvateľ Strieborného jazera sa mi na podložke neukázal. Radosť v detských očiach po zdolaní svojho prvého úlovku v živote mi však bola dostatočným zadosťučinením (ak k tomu nepočítam vyšportované stehná z ustavičného behania okolo vody). Rok plynul neskutočne pomaly. Cítil som, že opäť potrebujem to vzrušenie a akciu, akú som zažíval s deťmi. Pred začiatkom letných prázdnin som sa už nevedel dočkať, aké zážitky si pre mňa toto leto pripravilo. A veruže ich nebolo málo. Spolu s deťmi sme sa vydali po stopách veľkých šamanov Brka a Rampampúcha.
Naše spoločné pátranie nás zaviedlo do tajov indiánskych legiend. Odhalili sme krásny príbeh dvoch nerozlučných priateľov, ktorých najväčším bohatstvom neboli zlato či diamanty, ale priateľstvo, oddanosť a láska k prírode. Spoločne sme sa zaslúžili o pomoc matke Zemi, vďaka čomu sme si získali priazeň veľkých duchov. Tí nám pomáhali počas celého leta a dožičili deťom rekordné úlovky, nezabudnuteľné zážitky pri plavbe na člnoch i jazde na koni. Nie všetko však bolo také krásne ako sa zdá. Zlý kovboj Bill nám neraz skrížil cestu a všakovakými spôsobmi sa snažil náš kmeň rozoštvať. Kmeňový duch zvládol aj tie najnáročnejšie skúšky kovboja Billa a my sme sa s úspechom dostali až ku stratenej posvätnej palici…
Radosť z úlovku je často tou najväčšou odmenou za usilovnú prácu.
Decht, Staš a Kalabaš
Netrvalo dlho a leto opäť utieklo ako voda. Písal sa rok dvetisíctrinásť a do môjho života vstúpila veľká zmena. Vydal som sa do sveta. Život v novom meste a novej krajine vo mne vzbudzoval rôzne pocity a mne sa znovu zacnelo za bezstarostným životom v tábore, kde sa problémy skutočného sveta zdajú pochabé. Veruže, prvý rok od domova ma vystavil množstvu, pre mňa nových vecí, ktoré som musel stoj čo stoj zvládnuť. Často sa vo mne prebúdzal pocit beznádeje, úzkosti ale i závisti voči ostatným kamarátom, ktorým sa pri vode darilo oveľa viac než mne. Bol som z toho všetkého taký frustrovaný, že som už nevedel ako ďalej. Ale ako sa vraví, žiadna búrka netrvá večne. Postupom roku sa mi podarilo prijať všetko čo sa práve okolo mňa deje a uvedomiť si, že nemusím byť ako niekto iný. Som predsa Erik (teda Káčko) a ním aj vždy budem!
Na všetky starosti som sa začal pozerať ako na príležitosti a možnosti. Celý svet sa razom zmenil. Času na ryby bolo zrazu akosi viac, peniaze tiež vychádzali a život išiel akosi sám. Spoločne s Mirkou (Svišťom) sme celý rok premýšľali, ako zvýšiť latku a posunúť náš tábor o krok ďalej. Približne v máji pred tábormi sme už presne vedeli, čo robiť a keď nadišlo leto, odpálili sme turnusy vo veľkom štýle. Do nášho táborového sveta vstúpili nové postavy.
Ujo Decht, expert na indiánsku mytológiu pochádzajúci z Minesoty, nám sprístupnil časť legendy o indiánoch, ktorí žili pri Grand kaňone. Legenda opisovala kmeň Anayaki, ktorý strážil zlatý nuget, zahalený hroznou kliatbou. Kliatba priviedla do večných lovísk mnoho odvážlivcov. Jediným mužom, ktorý dokázal aj napriek kliatbe zlatý nuget získať, bol Eustác Desen. Nuget schoval na mieste, kde by ho nikto nikdy nehľadal. V malej krajine v srdci Európy. Smrť nakoniec dostihla aj Desena, ktorý našiel svoj odpočinok v zrútenom tuneli zlatej bane a zlatý nuget zmizol v dejinách.
Legenda vravela, že zlatý nuget dokážu objaviť iba pokrvní súrodenci znepriatelených rodín Staš a Kalabaš. Dlho sme zisťovali, kto by to mohol byť. Vôbec sme netušili, že pravda je iná než sa zdá. Vďaka indíciám a šifrám od uja Dechta sme sa spoločne s deťmi dopátrali až ku krutej pravde, že Staš, indiánsky chlapec vychovaný Veľkou Medvedicou, je môj drahý kolega a spoluanimátor a že Kalabaš, svojrázny syn vplyvného kovboja som ja. Cesta za nájdením zlatého nugetu, ktorý podporoval chamtivosť a zlo v ľudských srdciach, bola náročná a mladí udatní bojovníci a bojovníčky nám boli úžasnou podporou.
Táborový duch priviedol deti opäť ku koreňom a podnietil v nich jednu z najvzácnejších cností, priateľstvo.
Aj sám Karel Nikl medzi deťmi
Tesne pred objavením zlatého nugetu však veľký duchovia prírody dali znať, že nuget môže zneškodniť len bojovník dobrej vôle a čistej mysle. Vybrať vyvoleného bolo veľmi náročné. Ani tu nás však duchovia nenechali napospas a pomocou Jastraba, Sovy a ďalších obyvateľov prírody nám dali jasne najavo, kto má právo zneškodniť túto hrozbu. Z nugetu zostali len malé úlomky. Tieto fragmenty dostali tí, ktorí jeho zlo spoľahlivo porazia, deti.
Tábory nám spestrili nezabudnuteľné sokoliarske vystúpenia, kynológovia a hlavne úžasné sedenia s Milošom, vďaka ktorým si veľa z nás uvedomilo zákon – čo zaseješ, to zožneš. V polovici leta nás poctil návštevou sám Karel Nikl, ktorý priniesol deťom množstvo návnad a nástrah a predviedol nám ako cielene chytať veľké kapry.
Pred objektív fotoaparátu sa tak vďaka cenným radám dostalo množstvo prekrásnych rýb a šťastní lovci odchádzali z tábora s úsmevom od ucha k uchu. Tesne po lete sme zhodnotili uplynulú sezónu a zhodli sa na tom, že sa naše úsilie naozaj vyplatilo. Zostávalo už len jediné, opäť vyčkať až do júla.
Bolo úžasné sledovať, ako Karel horlivo ukazuje deťom, bažiacim po nových informáciach svoje tajné fígle na veľké kapry. Očividne ho táborová atmosféra vrátila do detstva a svoju návštevu u nás si poriadne užíval.
Vďaka Karlovým radám sa na breh prišli ukázať ozajstní velikáni Strieborného jazera.
Pokračovanie nabudúce…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
