Už piatykrát sa stretli priaznivci muškárenia na fóre Slovenského RYBÁRA. Tento rok sme si vybrali Oravu, rovnako ako pred dvoma rokmi. Dobrá rybačka a skvelé zázemie penziónu nás presvedčili o zvolení tohto kúta Slovenska. Toto stretnutie zavŕšilo prvú päťročnicu od roku 2011, keď sme sa stretli symbolicky 17. novembra.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Predpoveď počasia nám mnohým naháňala strach, pretože boli hlásené daždivé dni a ochladenie. Termín bol však stanovený, a tak sme sa vo štvrtok, koncom septembra, postupne začali schádzať v penzióne „U nás“ v Oravskom Podzámku. Ja som na stretnutie dorazil už v predpoludňajších hodinách a pekne som si zachytal priamo v obci, pod hradom. Lovil som najmä nasadené pstruhy potočné. Tie sa spoľahlivo vešali na mušky, či už suché, alebo nymfy. Chytil som aj veľa jalcov a plosiek, najväčšou rybou bol pekný potočák, odhadom okolo 40 cm. Krásne vyfarbený, v skvelej kondícii.
Kompletná zostava piateho stretnutia muškárov fóra Slovenského RYBÁRA.
Trápil nás vytrvalý dážď
Podvečer sa začal penzión pomaly plniť muškármi. Penzión je vybavený veľkou spoločenskou miestnosťou, kde sme aj trávili väčšinu času, keď sme nechytali. Viazali sme mušky, debatovali, popíjali, spomínali a plánovali. Stretli sme sa tu jedenásti, vrátane historicky najmladšej účastníčky, malej Dorotky, dcéry Ľuba (luiRA) a Lucie. Tá nám na túto príležitosť zhotovila krásne, ručne maľované tričká s muškárskou tematikou, za ktoré všetci ešte raz ďakujeme. Navštívil nás dokonca aj takmer domáci Erno z Ružomberka, ktorý je stálicou na fóre a všetkých stretnutiach. Večer sme naplánovali lov na rieke Orave, konkrétne revíri č. 2. Chceli sme chytať najmä na úseku „chyť a pusť“.
Ráno nás (ne)prekvapil dážď. Od pána Kompána sme vyzdvihli povolenky pre tých, ktorí ich potrebovali, a mohli sme vyraziť. Rozdelili sme sa na dve skupinky. Štvorčlenná skupinka vyrazila hore prúdom k obciam Horná a Dolná Lehota. Takmer ihneď po zabrodení ulovil Andrei11 pekného potočáka cez 30 cm. Potešil sa mu a zhodnotil, že to bude plodný deň. Nebol! Vo vode sme sa trápili, sem‑tam vytiahli malého jalca, alebo zablúdeného pstrúžika. Dážď nás poctivo kropil a nám sa to vôbec nepáčilo. Druhá skupinka lovila v Podzámku. Tí to brali veľmi športovo a najväčšiemu náporu dažďa odolávali v miestnom pohostinstve. Keď až tak veľmi nepršalo, lovili. Zachytal si najmä luiRA, ktorý na sucho pochytal slušné množstvá rýb, najmä pstruhov.
Pekne sfarbený oravský potočák zabral tesne pri brehu.
A bolo tak, ako sme nedúfali
Večer sme opäť viazali, debatovali a sušili sa. Dážď neustával a strašila nás myšlienka na ranný stav vody. A bolo tak, ako sme nedúfali. Orava zmenila farbu na kakaovú. Pán Suľa – hospodár Oravy č. 3 – nám už ráno zvestoval, že ani nemá zmysel chodiť na tento úsek, a tak Miga telefonicky zistil stav a možnosti kúpy povoleniek na Váhu pri Ružomberku a bolo rozhodnuté. Rieka tam bola exkluzívna, fantasticky sa nám brodilo, ale apetít rýb bol žalostný. Na Váhu (ChaP) boli krásne miesta, ideálne prúdiky, pláne, avšak rybám evidentne vadila náhla zmena počasia. Napriek tomu sme vytiahli nejakého dúhačika. Ani okolitým rybárom sa nedarilo, a tak sme to neskoro popoludní odpískali. Po obedo‑večeri v blízkej reštaurácii sme sa vybrali späť na Oravu, kde sme dorazili už za tmy. Večer sa niesol v znamení hazardu, keďže v spoločenskej miestnosti prebiehali ľúte boje v pokri.
Viazanie mušiek je pri našich stretnutiach tradičným spestrením večerov.
Na Váhu sme lovili najmä nasadené dúhačiky. Tie boli krásne sfarbené a v dobrej kondícii.
Posledný večer sa niesol v znamení hazardu.
Ešte na malom jazierku neďaleko Ružomberka
Ráno sme sa pobalili a rozlúčili. Už predtým sme sa bavili, že by sme predsa ešte vyskúšali chytať. Počasie sa urobilo takmer ukážkové (ako to býva vždy počas našich stretnutí, že v posledný deň je najkrajšie). S Migom sme sa dohodli, že nám ukáže jeho obľúbený revír Čutkovo. Je to malé jazierko neďaleko Ružomberka v krásnom prostredí liptovskej prírody. Vyrazili sme tam vo štvorici a postupne si naprávali skóre v rybolove. Chalani hneď spočiatku lovili na sucho lipníky a menšie pstrúžiky. Ja som nevedel chytiť rybu, sústredil sa najmä na tie väčšie, ktoré som pod hladinou videl. Lovil som na nymfu a takmer na konci nášho krátkeho rybolovu som ulovil dva pekné potočáky a v rýchlom slede aj dva lipne. Prišiel čas rozlúčky, každý sa pobral domov. Aj napriek nepriazni počasia a ignorácii rýb sme sa opäť veľmi radi stretli a vyskúšali si nové revíry. Na budúci rok máme jasný plán – vrátiť sa na miesto prvého Muchostretka, na Hron. Všetci sa na to tešíme.
"Andrei11" s liptovským lipňom z Čutkova.
Úsek "chyť a pusť" pri Ružomberku sa nám veľmi páčil, ale nebol k nám štedrý.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
