Ružín
Rana do prúta ma preberá z ospalého navíjania malého voblera. Reflexívne prisekávam, čo dravec kontruje okamžitými výskokmi nad hladinu. Trojháky držia pevne v kútiku zubatej tlamy. Fajn, je čas na šikovný chmat pod papuľu...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Vtom ryba opäť skáče a mne sa trojháčik v sekunde zarýva hlboko do dlane a ja sa trepocem spolu so šťukou. Tá zmizne a ja mám možnosť overiť si kvalitu háčikov na vlastnej koži. Všetko zachraňuje dezinfekcia dobrou slivovicou a lov pokračuje. Po nekonečných horúcich a suchých dňoch totiž prišlo to, na čo som čakal. Náhle ochladenie a pokoj pri vode. To je ten moment, keď treba do ruky vziať prívlačový prút a vyraziť k vode.
Po vylovení.
Konečne na rybách
Hneď na začiatok som si naplánoval niekoľkodennú výpravu. V piatok podvečer sadám do auta a mierim na svoju obľúbenú nádrž. Tam ma čaká teplá chata, ale hlavne čln. „Laminát“ dostávam na vodu už za šera a večer sa venujem už iba príprave náčinia na zajtra. Používam len výstroj, ktorému výhradne dôverujem za akýchkoľvek podmienok. So sebou mám už ostrieľaný prút Wild Spin 215 cm, 7-32 g s jednoduchým, ale pevným navijakom Neos. Táto zostava je veľmi šikovná na jigovanie z lode. Keďže budem veľa na vode, pribalil som si aj druhý prút - Terra Spin 240 cm s vrhacou záťažou do 35 gramov. Osadený je väčším „bratom“ Neosu - Iconom 300. Túto zostavu som si zvolil tentoraz najmä pre lov s voblermi.
Šťučka a šikovný Wild Spin.
V znamení šťúk a boleňov
Bolo niečo pred pol šiestou, keď som za ranného oparu montoval doplnky do člna a túžobne očakával magický jesenný východ slnka. Pomedzi obláčiky hmly som člnom čeril hladinu v ústrety novým výzvam ukrytým v nespočetnom množstve zátok. Cieľ bol jasný: šťuka, boleň, zubáč, alebo ostriež. Zastavoval som sa pri potopených stromoch, aj keď hladina priehrady v dôsledku sucha bola veľmi nízka a množstvo úkrytov rýb a „top flekov“ ostalo na suchu.
Žlto‑čiernou Terrou som pretínal posledné zvyšky oparu a na malý vobler sa mi podarilo uloviť slušný počet boleňov okolo 45 cm. Rýchle foto a späť do vody. Neskôr malý vobler vystriedala väčšia guma a bum! Prudký úder, kopance a trasenie hlavou. Krásna šťuka! Odhadom 70 cm zlatisté torpédo som pritiahol k člnu. Kým som však chystal samospúšť, hlavná šnúra sa zamotala okolo nej, cvakla zubami a bola preč. No čo už. Naviazal som novú gumu dúfajúc, že tamtej sa šťučka zbaví. Nechtiac som nahodil na rovnaké miesto. Znova nahodenie, čľupnutie a rana do palice. Druhá šťuka z rovnakého miesta. Tá bola o čosi menšia, ale radosť veľká.
Pred vylovením.
Pravá ružínska zubaňa.
Stratené zubáče
Bol čas na obed, a tak som sa vrátil do „hlavného tábora“, kde som zároveň dobil trakčnú batériu na elektromotor. Poobede som znova vyrazil na vodu. Boli už aj nejaké vlny a dosť otravný vietor. Chcel som sa venovať lovu zubáčov a ostriežov na dne. Sonarom som našiel mne už známe miesta a poctivo bagroval dno 10 – 15-gramovou hlavičkou. Vďaka prívlačovej šnúre od FIN‑u som presne detegoval, ako sa správa nástraha podo mnou. Po zubáčoch sa akoby zľahlo dno. Zopár drobných ostriežikov, ale ináč ani ťuk. Sondoval som reliéf dna, ale nikde som nenarazil na zubáče. Prekvapila ma teplota vody, ktorá mala niekde ešte 21 stupňov! Zrejme to bude aj tým.
Ostriež to vzal prudko. Guma 10,5 cm.
Pohoda na člne
Po hodinách strávených klopkaním na hlboké dno som sa vrátil k lovu pri brehoch nádrže. Bolene stratili svoju povestnú plachosť a musím priznať, že aj keď neboli nijako veľké, ich lovom som sa vtedy naozaj bavil. Z jednej jamy sa mi podarilo vytiahnuť dokonca tri bolene a dve šťuky v priebehu chvíle! 5 hodov, 5 rýb! To všetko sa dialo za úplného pokoja a šumu vetra v lesoch. Ticho narúšali iba piesne cievok striedavo obidvoch navijakov. No a jesenné slnko tomu dodávalo úplnú pohodu na vode. Neskôr som sa rozhodol pustiť sa opačným ramenom nádrže, smerom k cestnému mostu. Tam som sa ocitol v obklopení množstva rybárov loviacich z brehu. Prevažne kaprárov a „rybkárov“. Srkačky mi svišťali nebezpečne blízko pri hlave a motorom som robil zábery trhačkárom. Preto som toto miesto prerezané vlascami, šnúrami a olovom čo najskôr opustil. Našiel som si tiché lovisko, až úplne na konci priehrady, kde ústia potoky. Kvôli nízkemu stavu hladiny sa tam tiahli bahnité pláže s množstvom poteru. Do toho neúnavne búchali bolene, a tak som búšil i ja. Ale popperom. Útoky z hladiny boli vždy vzrušujúce a dokonca to vydráždilo aj menšiu šťuku. Terra sa opäť predviedla a spoľahlivo odpružila tvrdý záber. Ani krásny deň však netrvá večne, a tak som si v jasnej žiare zapadajúceho slnka vychutnával pocit na vode, míňajúc útesy, zátoky a plný rýb nebol môj čln, ale fotoaparát, ktorého snímky vydržia „o trochu dlhšie“ ako plný žalúdok rýb. Preto takto môže pohodový deň na rybách zažiť každý. Aby sme nemuseli doma slintať, ako švédsky rybár ťahá šťuku za šťukou. Skúsme sa zamyslieť, prečo si nechránime naše vlastné poklady, ktoré si slepo dennodenne devastujeme.
Jesenné torpédo 73 cm.
Ružín
Ružín je priehradná nádrž, resp. sústava vodných diel Ružín I. a Ružín II. na rieke Hornád juhovýchodne od obce Margecany, ktorá tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku. Vybudovaná bola v rokoch 1963 - 1970 a pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín. Ďalej sa využíva jej vodná energia, je ochranou pred veľkými vodami a slúži aj pre rekreačné účely. Vodná nádrž má zásobný objem 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Dĺžka priehrady je 11 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
