triky
Určite to poznáte. Skoré ranné vstávanie, dychtivý, plný vášne prichádzate k vode, pripraviť si vhodnú zostavu a už len vybrať tú správnu nástrahu. Pripravený! Hlboký nádych s myšlienkou o peknom úlovku a ste v tom. Vstupujete do akéhosi malého vlastného kúska vesmíru, kde ste naozaj sám sebou.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Prívlači sa venujem aktívne už niekoľko rokov. Medzi moje najobľúbenejšie patrí určite prívlač na hladinové nástrahy, no v ostatnom čase som si dosť obľúbil aj prívlač na gumené nástrahy. Preto by som sa chcel v nasledujúcich riadkoch venovať hlavne im. Trh gumených nástrah ide neustále vpred, od nových tvarov, farebných kombinácií poznáme rôzne napodobeniny rybičiek (kopytá, smáky, twistre) po červíky, raky, pijavce atď. Stále nové farebné kombinácie a tvary nám umožňujú čoraz reálnejšie napodobniť potravu dravých ale aj nedravých rýb.
Jesenné hmlisté počasie býva často predzvesťou dobrých úlovkov.
Aký veľký háčik, taká aj nástraha
Medzi moje najobľúbenejšie gumené nástrahy patrí určite smáčik, preto by som sa chcel v prvých riadkoch venovať hlavne tejto nástrahe a ponúknuť pár tipov, rád a vlastných skúseností. V krátkosti prejdem k spôsobu nastraženia. Spôsobov je mnoho, tak začnem od najjednoduchšieho, a tým je klasická jigová hlavička. V prvom rade používam hlavičky bez „náliatku“ na nožičke háčika, čím sa vyvarujem zbytočnému znehodnoteniu nástrahy. Veľkosť háčika, samozrejme, prispôsobíme veľkosti nástrahy. Musíme však brať na vedomie dĺžku háčika a prispôsobiť ju tak, aby nebol príliš dlhý. Nástraha na prvý pohľad pracuje, ale nie tak, ako by v konečnom výsledku mala.
Medzi moje obľúbené patria mikrosmáčiky, ktoré nastražujem najradšej na jednoduchý háčik s očkom a tungstenovou – volfrámovou hlavičkou. Má to, pochopiteľne, svoje výhody – nástrahu nahodíme ďalej kvôli väčšej hmotnosti, tak isto nástraha rýchlejšie prepadáva stĺpcom. Týmto spôsobom volím hlavne menšie smáčiky, takto chytám najradšej na rieke, smáčik tak pracuje prirodzenejšie. Pomáham si prúdom rieky, nie je potrebné intenzívnejšie poťahovanie, ale, naopak, jemné poťukávanie a skôr splavovanie ako priťahovanie. Môžeme si pomôcť aj sekundovým lepidlom, ktorým prichytíme nástrahu aj hlavičku o háčik, predchádzame tak sťahovaniu nástrahy do oblúčika háčika, či už pri prechode cez prekážku, alebo po nepodarených záberoch a následných zásekoch. Týmto spôsobom môžeme nastražiť akýkoľvek druh malej gumenej nástrahy, nielen spomínaný smáčik ale aj nymfu, pijavičku, červíka atď. Hmotnosť jigovej, či tungstenovej hlavičky prispôsobujem podmienkam v akých chytám.
Jednoduchá montáž s brokom.
Zostava „s brokom“ – ide o jednoduchý systém
Ak sa snažím napodobniť rybku, či iného vodného živočícha žijúceho v rieke, väčšinou v menej prúdiacej vode, používam menšie hmotnosti hlavičiek. Nástrahu tak nechávam spúšťať prúdom a pomalými pohybmi špičky jej dodávam ten správny chod. No, naopak, v silnejšom prúde môžeme voliť aj väčšiu hmotnosť hlavičky, nástrahu tak dostaneme skôr ku dnu, kde lepšie sedí a pripomína rybku, ráčika, pijavicu…, ktorá sa snaží udržať v prúde. Má to, samozrejme, aj nevýhody; jednou z nich je častejšie uviaznutie nástrahy o dno. Medzi moje časté spôsoby nastraženia patrí aj štýl „s brokom“. Ide o pomerne jednoduchý systém, ktorý tvorí jednoduchý háčik s očkom, na ktorom je gumená nástraha a na vlasci pred ním olovený brok. Hmotnosť broku volíme podľa podmienok a podľa toho, ako rýchlo chceme nástrahu dostať ku dnu. Týmto systémom dávame nástrahe prirodzenejší pohyb v stĺpci, a docieľujeme tak aj pomalšie klesanie, čo môže byť v určitých situáciách výhoda a práve takto docielim aj viac záberov. Tento spôsob sa mi osvedčil veľmi dobre pri cielenom love nedravých rýb, tým myslím hlavne lov mreny prívlačou. Na mojom obľúbenom revíri každoročne plánujem niekoľko výprav za touto krásnou a bojovnou rybou. Je to rieka, ktorá nie je ničím zvláštna a nijako sa nelíši od ostatných priemerných riek. Striedajú sa tam bahnité či piesčité úseky s malým množstvom prekážok a nie veľmi hlbokou vodou, no predsa je niečím iná. Myslím tým hojný počet mrien.
Výsledok je skoro vždy okamžitý
Na tejto rieke sa mi osvedčila jedna celkom slušná finta. Hovorí sa, že rybu, ktorú vidíme, málokedy chytíme. Ako som už spomínal, voda v tejto rieke nie je veľmi hlboká, takže mreny sa dajú pekne sledovať pomocou polarizačných okuliarov. Môj „trik“, ak to takto vôbec môžem nazvať, spočíva v presnom umiestnení nástrahy do zorného poľa ryby – mreny. Potom stačí len jemné poťukávanie na mieste, aby sa piesok alebo bahno začalo víriť a pripomínalo tak rybku či vodného živočícha, ktorý sa snaží doň zahrabať. Výsledok je skoro okamžitý, drvivé percento mrien tento spôsob podania nástrahy ihneď zaujme a prinesie záber. Klasickým poťukávaním či priťahovaním mrena ostane chladne ležať na dne alebo sa vyplaší a nástrahu odignoruje. Rád by som sa s vami podelil aj o niektoré zo svojich zážitkov z mojich ostatných výprav na priehrade a aj týmto spôsobom vám opísať niektoré z mojich skúseností. Prvá ma napadne asi situácia z konca letných dní, keď som sa pomerne už dosť neskoro rozhodol rýchlo vybehnúť a skontrolovať pár zubáčových miest. Narýchlo zbalený som bežal k člnu, nalodil sa, natočil motor a vyštartoval. Vodná hladina bola ako sklo, úplné bezvetrie, posledné lúče slnka, už veľa času mi neostávalo.
Neobmedzené možnosti
Cestou k miestam nahadzujem tvrdšiu zostavu (20-60 g) so silnejším navijakom veľkosti 4000 a šnúrou s priemerom 0,16 mm. Volím vobler imitácie ostrieža s menšou lopatkou, ktorý zvláda aj rýchlejší chod motora. No nič sa po niekoľkých stovkách metrov „trolingu“ nedeje. Zvolil som dobre? Blížiac sa k prvému miestu trocha spomaľujem a poťukávam špičkou. Nasleduje úder do prúta a vtom sa cievka navijaka parádne roztočila. Po prvom výpade som však tušil, že nepôjde o väčšiu rybu, na hladine sa ukázal boleň niečo okolo 60 cm. Rýchla fotka a hneď je späť doma.
Po prvom výpade som vytušil, že nepôjde o väčšiu rybu, na hladine sa ukázal boleň okolo 60 cm.
Pokračujeme, štartujem motor, pomaly prichádzam na prvé miesto. Prítok rieky do priehrady bude určite tá správna voľba v horúci letný večer. Množstvo naplavených stromov, konárov a iných prekážok dáva neobmedzené možnosti. Voda je síce trošku prikalená, no ryba tu určite bude. Kotvím sa pri naplavenom strome, pomaly púšťam kotvu, nechcem si to rozplašiť, veď je podo mnou len necelých 3 m vody. Otváram kufrík a vyberám jednu z väčších nástrah. Je ňou 16 cm dlhý smák vo farbe Green/Yellow. Moju zostavu tvorí prút dĺžky 2,4 m s gramážou 2-22 g a navijak veľkosti 3000 so šnúrou s priemerom 0,12 mm. Prvý hod a 7 g jigová hlavička pomaly klesá ku dnu potopeného stromu. Po dopade jemne šklbnem špičkou prúta, hneď nato znova dvakrát a intenzívnejšie, zrazu prichádza razantný záber.
Krásny zubáč neodolal nástrahe Minnow 16 vo farbe Green/Yellow.
Znova krásny zubáč
„Je tam“, po krátkom boji sa ukazuje na hladine krásny zubáč (63 cm). Prvý hod dopadol skvelo, rýchla výmena nástrahy volím tú istú farbu smáka, len v menšom vyhotovení (12 cm). Druhý hod sa zopakoval, ten istý scenár a ja sa nestíham čudovať: znova krásny zubáč. Zo zvedavosti mením opäť na 16 cm smáka, tentoraz vo farbe Black/Red. Tretie nahodenie, nástraha pomaly klesá a vtom záber. Nestíham sa čudovať, znova krásny zubáč. Z mojich nočných výprav mi utkvela v pamäti hlavne jedna pozoruhodnosť, zatiaľ nemám veľa skúseností s nočným lovom. Pri love zubáčov som postrehol jednu zvláštnosť. Počas teplých letných nocí som sa na ne špeciálne vydal na jednu zátoku zväzovej priehrady. V zátoke sa nachádzali staré korene stromov, krovité vŕby, niekoľko jácht a mólo. Voda v zátoke miestami dosahovala niečo okolo 10-tich metrov. Pri zotmení som si pripravil zostavy a vyrazil. Začínal som od začiatku zátoky, kde je pomerne menšia voda. Pri prechytávaní krovitých prekážok a hustého vodného rastlinstva som zdolal niekoľko menších ostriežov a šťúk. Počas presunov na hlbšiu vodu som započul jemné čľupkanie, akoby niečo lovilo na hladine. Boli to zubáče, ktoré spolu s ostriežmi vychádzali spod jácht a starých koreňov ku hladine loviť rybky. Bolo niečo okolo desiatej hodiny v noci a vedel som, že prišiel môj čas. Zo začiatku pri veľmi pomalom ťahaní voblera, keď čeril hladinu, som nemal veľké úspechy, chytil som niekoľko menších ostriežov. Pri väčšej intenzite navíjania, keď sa vobler ponoril cca desať centimetrov pod hladinu, to prišlo. Asi po dvadsiatom nahodení bol tam, môj prvý nočný zubáč, to bola radosť. V priebehu rýchlej hodinky aktivity som zdolal tri pekné zubáče, potom to celé utíchlo, hladina bola ako sklo a po zalovení ani stopa. Takto to bolo tri noci za sebou. Hodinkové bláznenie na hladine a zrazu totálny útlm, voda vyzerala úplne mŕtvo a na hladine sa nezatrepotala ani jediná rybka.
Nočná prívlač má svoje čaro. Zubáče častokrát lovia iba chvíľu, potom je celú noc pokoj.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
