Písať tieto riadky je priamo magické, veď pred pár týždňami sa stal český tím majstrami sveta v love kaprov, šampiónom WCC na rok 2016! Ten sa navyše prvýkrát konal na území Čiech, konkrétne na Novomlýnskej nádrži. To český triumf ešte viac umocňuje. Totálnej eufórii a radosti prepadáme hlavne my, tím CRU/Nikl, tím zo štandu 22.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2017.
Ale pekne po poriadku! Ako obvykle, väčšina pretekárov prichádza do „bivvy city“ 3 dni vopred. Aj kvôli sprievodným programom, vlajkovej promenáde, súťažiam a v neposlednom rade aj zábave. Predsa len sa tu kaprári z celého sveta zase po roku schádzajú a majú si čo povedať. My už pravidelne organizujeme v súťažiach disciplínu hod kobrou na terč, kde si najpresnejší kaprár odnesie luxusnú karbónovú kobru firmy CRU, Carbon Skysword MKII. Dva dni pred pretekmi prebieha registrácia a losovanie o poradie v hlavnom žrebe. Deň potom sa už WCC rozbehne úvodným ceremoniálom a napínavým hlavným žrebom o lovné miesta! Už pri žrebovaní o poradie to Karlovi vychádza a pôjdeme ako siedmy na rad! Neodmysliteľne k jeho zvyku patrí vyhodenie, chytenie a pobozkanie loptičky, to robí aj v hlavnom žrebe, ktoré nám prisúdi naše miesto. Je ním číslo 22.
Super nápad, Honzo!
Po prvom dojme u nás panuje mierne sklamanie, nevidíme miesto ako najlepšie a už vôbec nie to, na ktorom by sme mohli zabojovať o debnu, nieto o titul. Potom zaznie legendárna Karlova hláška: „Nezostáva nič iné, než to vyhrať zo žumpy!“ V pondelok o 7.00 sa všetci radíme do kolóny podľa priradených miest a maršali za pomoci polície riadia plynulý prejazd. Každý má čas dve hodiny pre vybalenie, potom všetci v rovnakom poradí musia vozidlá zaparkovať v blízkom kempe. Pri príchode na miesto prehodnocujeme našu pozíciu na relatívne slušnú. Mapka miest totiž presne nekorešponduje s realitou a miesto vyzerá zaujímavejšie, než bezprostredne po žrebe. Super! Aj chalani z Mikbaits sú o poznanie veselší, sedia hneď vedľa na mieste 23. Najbližšie k nám zasadol náš poľský tím CRU, držitelia titulu z roku 2014. Druhou dvojicou do súťaže tímov tvorili tímy Karel Nikl ml. s Habakukmi a Tomáš Slavík s Petrom Korbičkom, ktorí si vyžrebovali podstatne nádejnejšie miesta okolo Šakvic. Rozbaľujeme náš tábor a pripravujeme všetko pre štart, ktorý je o 14. 00. Čln s príslušenstvom a základné vybavenie pre lov, to všetko zostáva hore na hrádzi. Jedlo, krmivo aj oblečenie umiestňujeme do bivakov dole pod hrádzu, kde boli dokonale kryté a kuchyňu sme zriadili v kroví v mieste, kde bol riedky porast a tieň. Hrádzu musíme heroicky dennodenne prekonávať pomocou zlaňovania skrz spojené popruhy zaistenými vidlicou. Super nápad, Honzo! Ležadlá dávame hore bezprostredne k prútom. 14.00 – výstrel, začiatok a hor sa na vodu mapovať reliéf dna!
V malom pekle
Na prvú bodovanú rybu skúsime menšie nástrahy, ale úspech sa nedostavil. Pre nás je však prioritou poznať perfektne naše miesto a dôkladne všetko pripraviť vrátane montáží a prútov. Situácia u nás je značne zložitá, nachádza sa tu malé peklo. Cca 40 m od brehu sa nachádza zatopená cesta lemovaná kríkmi a stromami, za ňou sa dno zvažuje, je tu mäkké bahno a ďalej dno stúpa do zatopenej časti lesa a aby toho nebolo málo, tak náš vymedzený priestor sa končí rozľahlým starým vinohradom. To chcite! Výhodou miesta je fakt, že sa tu ryby pravdepodobne zdržiavajú pravidelne. Prekážky týchto typov im poskytujú dokonalý úkryt a prestretý stôl, všetko je totiž posiate mušličkami! V pripravenosti je sila a my sme ju nepodcenili. Zostavy tak aj nadimenzujeme. Kmeň Total Contact, za ním sumcová pletenka s plavákom, závesky Snag clip CRU, StripX 45 lb a háčiky ATS Continental veľ. 4 a 6. Väčšinou to tak býva a prvý deň a pol, dva dni sa veľa rýb nechytá. Nebolo to inak aj tu. Príčina je logická. Jeden tím by tu však ukázal celému štartovaciemu poľu chrbát hneď skraja, keby sa však hralo na súčet kg a nie na tri najťažšie úlovky. Karel ml. s Habakukmi nasadili vražedné tempo a v tú dobu mali snáď 15 kaprov, po troch dňoch dokonca cez 30 ks, avšak hmotnostný priemer sa pohyboval medzi 10-13 kg. My sme trpezliví a tvrdo pracujeme. Tiež nachádzame to, čo ryby majú rady! Top zbraňou na dvoch prútoch sú 24 mm Devill Krill Summer edition + neutrálne vyvážená guľôčka 3XL (testovacia novinka) a druhé dva 2x24 mm Extáza. Čo je však veľkým problémom a vďaka tomu nebodujeme výraznejšie hneď zo začiatku je fakt, že do tej doby máme ako jediní okolo nás 14 záberov, ale iba 4 ryby pociťujú sieť podberáka! Nerežeme montáže, ani ryby nikde nevešiame, ale tie poznajú dokonale svoje prostredie a montáže parkujú v zadnom vinohrade, z ktorého nie je takmer možné ich vyslobodiť. Aké frustrujúce!
Zase musíme niečo zmeniť!
Vedľa nič, my ideme na 100 %, robíme zábery a veľkosť rýb sa ani nedá odhadovať. Karel skúša položiť prút na blízku cestu k potopenému kmeňu. Ešte nie je ani polnoc a my si voláme s ostatnými CRU tímami, tí sú na tom zatiaľ lepšie, ryby zdolávajú úspešne. Doberáme sily, terén máme náročný, horúčava je stále na umretie a tieň hore na hrádzi nie je. Únavou zaspávame. Píp, píííííp! Karel má záber práve z cesty! Chlapci už sú na vode dlho, ale kotvičku použili konečne prvý raz! Kapor sa už dostal na hladinu, ešte kúsok a je tam! Chvíľu na to sa už radujeme spoločne s „maršálmi“ pri váhe, ktorá ukazuje 19,90 kg! Máme prvú vytúženú top rybu! Andy a Roy sú priateľskí a fajn, odvádzajú prácu na jednotku a prorokujú nám ďalšiu veľkú rybu, šupináča cez dvadsať kg. Tretí deň Karel ml. stráca veľkú rybu, škoda! Nás do reality vracajú ďalšie straty rýb. Zase musíme niečo zmeniť! V noci Honzovi volá dobrý kamarát a tiež legenda tejto vody, Tomáš Blažek. Dáva mu pár rád, pretože vie, že o ryby prichádzame. Za tieto rady Tomášovi naozaj veľké vďaka! Nápad poupraviť zostavy sa ukázal ako správny a Honza nás posúva na lepšie pozície krásnym, doteraz najťažším lyscom 14,8 kg. Nadchádza večer, všetko máme pripravené a nasýtení zaspávame. Záber a letí sa na vodu! Boj je neuveriteľne dlhý a vyčerpávajúci! Kapor sa motá v zatopenom lese a nepretržite sa kotvičkuje, nádeje sa zmenšujú s viazaním ďalšieho a ďalšieho uzla, avšak kapra cítime, ešte tam je! Po náročnom rúčkovaní rozčesne nočné ticho prejav radosti. Podoberáme druhú neskutočnú rybu, šupináča s hmotnosťou 20,1! Paráda! Maršali to snáď tušili. Každý prút dostane po panáčiku pre vodníka aj sv. Petra a ako maršali dorazili, tak sa rozbieha Honzov prút! Na druhú podložku sa pozrie nádherný šupináč, a to s hmotnosťou 16,5 kg! Sme prví? Naozaj? Radosť máme, ale uspokojenie je nepriateľ! My chceme ďalej tvrdo pracovať a vieme, že výsledok máme výborný, však tretia ryba môže ešte všetko zvrátiť! Ďalší deň je o nás nevšedný záujem, hlavne o Karla je enormný! Veľa ľudí sa u nás zastavuje a sleduje podrobne naše počínanie. My sme vo väčšej permanencii a o to viac, chceme každému vyhovieť, či už s prosbou o foto, rady a pod. To všetko nás, samozrejme, stojí ďalšie cenné sily namiesto odpočinku. Ale sťažovať sa? Vôbec nie! Všetkým nesmierne ďakujeme za priazeň, podporu a napokon i dary a užitočné tipy.
Dali sme do toho všetko čo sme mali.
Karty sa cez noc zamiešali a sme razom šiesty
O tom, ako sa všetko môže zmeniť a mení, nás presviedča prebudenie s informáciou, že sa karty cez noc zamiešali a sme razom šiesty! Chytilo sa niekoľko rýb pod a cez dvadsať kg. Vedú Poliaci, druhí sú Holanďania a aj chlapci Habakuci s Karlom ml. vyleteli hore s rybou cez 19 kg! Super správy nám volá Tomáš Slavík, Karel ml. aj poľský tím CRU. Prvé dva tímy CRU obsadzujú v tímovej súťaži priebežné druhé miesto a my s Poliakmi dokonca prvé, lebo aj oni konečne zabodovali a urobili cez 30 kg. Teraz ešte vytúženú tretiu dobrú rybu a vziať si späť aj vedenie v hlavných pretekoch! Ryby zdolávame ďalej a s väčšou úspešnosťou, zmena naozaj funguje! Je tu predposledná noc a napätie pomaly vrcholí. Čas 00.10 nám do žíl vlieva ďalší adrenalín; to sa Karlovi rozbieha prút od vinohradu a ten sa nečakane rozhodne pre zdolávanie z brehu, ryba totiž vyzerá na menší kúsok. Necháva sa ľahko a pokojne sťahovať zo vzdialenosti cez 250 m. Ešte kúsok a je niekde pri brehu. Cez silné vrstvy nafúkaných rias a siníc nie je nič vidieť. Voda pripomína pri brehu poctivú hráškovú! Rybu úspešne podoberáme, ale stále ju nevidíme. V podberáku sa zrazu začne variť! Objaví sa telo mohutného lysca, sme späť! Lysec sa už váži a má nádherných 18,6 kg a skutočne nás posúva deň pred koncom na prvé miesto!
Jednoducho, plné nasadenie!
Obrátky sa zvyšujú do maxima, ľudia nás už zahŕňajú predbežnými gratuláciami, ale tie my striktne odmietame, nie je dobojované, 24 hodín je strašne veľa času! Točia sa okolo nás médiá a podstupujeme pri všetkej tej makačke rozhovory, Karel robí aj reportáž pre Českú televíziu a zo všetkého robíme on‑line. Jednoducho, plné nasadenie! To sa nám vracia späť v podobe ďalších záberov! Práve zdolávame z brehu dve pekné ryby. V prvom prípade sa voľba nevypláca a rybu strácame, škoda! Obzvlášť, keď sa stratená javila väčšia, ako zdolaná pätnástka. My už pre zápis potrebujeme rybu 18,7+, inak môžeme púšťať od člna, to je pecka! Chtiac‑nechtiac začíname byť posledný večer trochu nervózni a pripúšťame si ťažobu tlaku, avšak nepoľavujeme! Robíme stále dosť záberov, ťaháme pleskáče, kapry 4-12 kg, malé sumce, občas rybu stratíme, ale už sa nedarí zdolať potrebný kúsok. Okolo 1.30 nás k nášmu prekvapeniu navštívi asi 5-členná skupina miestnych rybárov, sledujú nás dobrú pol hodinu a potom jeden prehlási, že nie sú nositelia dobrých správ! Rozprávajú príbeh o ulovení niekoľkých rýb a našom zostupe na tretie miesto. Takmer tomu už veríme, keď pri odchode jeden z nich zvolá: „Pozdrav posiela z ležadla Míra Ešpi“. Krvi by sa vo nás nedorezal!
Eufória, slzy šťastia, radosť…
Výsledková listina sa nemení, nervozita sa stupňuje a sekundy letia. Ostávajú dve hodiny do konca. Sme tam ešte? Nie sme? Udržíme titul v našich rukách? Ďalšia zdolávačka nás nenechá dlho myslieť a vyťahujeme ďalšiu 12-tku lysca. Keď sa okolo 7.35 vraciame po inom prehratom súboji späť na breh, vidíme ako sa postupne schádzajú štáby a média tím! Vzduch by sa okolo nás mohol doslova krájať a kapry nás nechali posledné minúty pretrpieť, záber nedošiel. Zo všetkých prítomných vysielačiek sa začne ozývať odpočet, 15, 14, 13… 3, 2, 1 a búúúm, petarda skutočne vylieta u nás a prepukajú v nás neskutočné pocity, dokázali sme to! Sme majstrami sveta! Eufória, slzy šťastia, radosť, pocit zadosťučinenia za tú drinu, všetko krásne a nemožno to ani slovami snáď opísať! Opadá z nás ten hrozivý finálny stres a čiastočne aj únava. Neoželieme ani víťazný kúpeľ v „hráškovej polievke“. Začína sa nekonečný kolobeh gratulácií, od rodín, priateľov i súperov a radosťou sa nešetrilo, tá sa zvýšila príchodom poľského CRU tímu, pretože s nimi sme ovládli aj tímovú súťaž! Aby toho nebolo málo, tak si na diaľku gratulujeme s Karlom ml. s Habakukmi a T.Slavíkom + P. Korbičkom, lebo v súťaží tímov dohromady obsadili celkové druhé miesto a druhý menovaný tím navyše vyhral sektor! Obdivuhodný to úspech pre farby CRU/Nikl! Úsmev nám nevezme ani to, že nás vynecháva konvoj pri prejazde na miesta a my tak nemôžeme baliť včas a ešte nám veci pomaly moknú. Po piatich dňoch sa vraciame do bivvy city k nášmu stánku v kempe a začína sa ten pravý rachot! Užívame si príval prianí a gratulácií a onedlho sa začína konečné vyhlásenie, naše pocity nemožno opísať. Najprv si ideme prevziať titul pre majstrov sveta v tímovej súťaži s poľským CRU tímom a následne chlapci pre vicemajstra sveta! Postupne sú vyhlásené ostatné umiestnenia súperov. Po oznámení druhého miesta to prichádza a zraky všetkých sa uprú na nás! Ideme si pre druhú trofej, pre titul majstrov sveta roka 2016! Tú preberáme z rúk Rossa Honeyho a Dominika Haška, veľká to pocta! Prepuká tak čistá eufória, dokázali sme to ako prví Česi v histórii WCC a ešte k tomu na našej domácej pôde! O rok budeme titul obhajovať a budeme opäť bojovať, ako najlepšie vieme! Prajeme si tento pocit ešte zažiť! Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí nás podporovali, držali nám palce! Špeciálna vďaka patrí rodinám, ktoré s nami všetko intenzívne prežívali a miestnym, ktorí boli priateľskí, štedrí a prajúci, vďaka!
Tradíciu sme neporušili ani kvôli zelenej vode.
Dva kapry, ktoré nás poslali na prvé miesto v tretí deň pretekov.
Dva kapry, ktoré nás poslali na prvé miesto v tretí deň pretekov.
Hlavný usporiadateľ Ross Honey a putovný pohár pre víťazov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
