V predposlednom mesiaci roka vrcholí sezóna šťúk. Studené rána v dolinách nekompromisne držia závoj hmly nad vodnou hladinou. Tráva lesklá od ľadovej rosy, dlhé brieždenie, chlad. Načo tak skoro opúšťať teplú posteľ? No predsa kvôli šťukám!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2017.
November, 6.30 ráno. Hlboká priehrada sa práve vynára zo studenej a temnej jesennej noci. Svetla je ešte málo, ale ukladať všetko potrebné do člna už zvládam aj bez čelovky. Ľadový závan hmly mi preráža cez každú medzierku v oblečení. Nevadí, vravím si, čo nespravím pre rybačku? Poháňaný túžbou prvého nahodenia nakoniec spokojne odrážam od dreveného pontónu. Zvyšujem výkon elektromotora a okamžite ma pohlcuje ranný opar. Po pár metroch rozoznávam už iba jemné siluety okolitých lesov. Kým sa doplavím na vopred vytypované loviská, skúšam trolling. Veľký šťukový vobler tak operuje v hĺbkach okolo 3-4 metrov vlečený asi 20 metrov za člnom. Neskôr sa už zlatisté riedke kopce kúpu v prvých lúčoch slnka. Nastal ten správny čas na zubaté!
Kanibal s dávkou rozvahy
Je šťuka severná naozaj len šprintérskym žrútom so zubami ostrými ako nože? Nuž cca 700 zubov v ozrutnej papuli a povesť kanibala tak môže spôsobovať isté predstavy. Opak je však často pravdou, hlavne u väčších rýb. Tie s vekom nadobúdajú opatrnosť, s ktorou sa musíme popasovať.
Ako ju zaujať?
Ani nerátam, koľkokrát sa mi stalo, že robustná ryba prenasledovala môj vobler až tesne k lodi. Tam mi vyplával na hladinu a šťuka znechutene zmizla z dohľadu. Mohol som hádzať opätovne hodiny, úspech sa nedostavil. Ako vieme, šťuka loví zo zálohy. Je ako gepard. Extrémne rýchla, ale nevydrží dlho. Ak je pri chuti, prvé nahodenie do miesta, kde číha sa pretaví do záberu. Ak nám, naopak, iba nedôverčivo sleduje nástrahu, sme na tom, bohužiaľ, biedne. Záchrana môže prísť v podobe zmeny. Guma poskytuje viac priestoru pre rôzne pohybové kreácie. V spomenutej zúfalej situácii ešte aj vertikál pod člnom dokáže zafungovať na poslednú chvíľu. V týchto momentoch volím presný opak nástrahy, ktorú mi odmietla. Napríklad veľké smáčiky so svojím ladným pohybom sú nesmierne efektívne.
Šťuky z hmly
Darmo, loviť šťuky z člna obklopený hustou hmlou v totálnom až „ohlušujúcom“ tichu má niečo do seba. Spojenie lovca s prírodou je oveľa silnejšie, ako v mnohých iných prípadoch. Pre rybu, akou šťuka je, znamená ráno začiatok hodovania. Pravdaže, v tomto chladnom ročnom období si toho väčšinou vyberať veľa nemôže dovoliť. Čo je však pre nás dôležité, cez noc v podstate neaktívny predátor je teraz naštartovaný k útoku.
Šťučí deň na jazere
Preto sa šťuky dajú úspešne loviť už od skorého rána. Nástraha však aj tak musí byť atraktívna. V tom čase sa nebojím farieb nástrah ako fluožltá, oranžová… Na ranné šťuky sú doslova provokáciou ich loveckého inštinktu. Takmer vždy som zrána odchytal lepšie výsledky práve takto a nie na fádne, resp. prirodzené farby. Na jeseň však často platí, že šťuky najviac „chniapajú“ okolo poludnia. A niet sa čomu čudovať. Svetelné podmienky (hlavne za jasného dňa) sú viac než ideálne pre dravca, ktorý sa spolieha najmä na svoj zrak. I keď ho nemá taký dokonalý ako napríklad boleň.
Tak isto deň nie je sužovaný horúčavami ako v lete. Vtedy z obehu sťahujem krikľavé farby a idem „na prírodno“. Večer prichádza v tomto období veľmi skoro. Je nutné s príchodom šera baliť prúty? Nemyslím si. Aktivita síce slabne, to je pravda, ale zosvetlením našich nástrah opäť zvýšime naše šance. Prípadne sa ja zvyknem opäť vracať k výrazným odtieňom žltej.
V ranných a večerných hodinách pokojne vsadím na výrazné farby.
Keď sa špička prúta narovná…
To, čo som spomenul ohľadom farieb, je asi logické aj začínajúcim prívlačiarom. V priebehu mnohých rybačiek zameraných na šťuky mi však problémy robilo niečo iné. A to pomerne veľké množstvo spadnutých rýb. Poviem to tak. Šťuka sa s útokom na korisť nebabre. Veď neklamným znakom toho je úder do prúta. Začína sa zdolávanie. Prút oblizuje hladinu, brzda navijaka reve a môže sa predviesť v plnej sile. Dokonca aj lanko na konci zažehná prehryznutie šnúry. Ryba však po dlhšom súboji padá. Zákerný moment, hlavne ak ide o vydretú starú šťuku.
Čo teda sklamalo? Ťažko niekedy ukázať prstom na vinníka v našej zostave. Kostnatá tlama šťuky s prehľadom kontroluje zarytie aj ostrého háčiku. Žiaľ, najhoršiu bilanciu majú gumené nástrahy vybavené jigovou hlavou. Jednoháčik, hoci s protihrotom, mnohokrát nestačí. Mám množstvo ujdených šťúk na obyčajné kopytá s jigovkou. Ryby okolo 90 cm už skutočne mrzia, ako na zlosť sa vypnú často dokonca aj po dlhom zdolávaní tesne pri lodi.
Nešťastná jigovka
Jigová hlava v princípe funguje ako páka. Dravec ako šťuka sa bez boja nevzdáva. Lieta hore – dolu, výpady hladina – dno sú bežné. Uhol šnúry sa tak neustále mení, na čo okamžite reaguje aj zapichnutá jigovka. Stačí aby sa skrútila a ryba uniká… Dá sa tomu zabrániť? Na 100 % nikdy, smola je súčasťou rybačky rovnako ako i šťastie. Ale existuje zopár trikov pre lov s gumami.
Pomocné systémy
Tým prvým je známa čeburaška. Ide o jig hlavičku, kde olovená záťaž nie je na pevno s háčikom. Tak sa môže na mikrokrúžku točiť bez toho, aby výraznejšie vytrhávala hrot háčika z pevných čeľustí. Druhým variantom je použiť montáž obľúbenú u lovcov veľkých šťúk. Tristošesťdesiat stupňová montáž. Je to kombinácia jigovej hlavy a trojháčika. Ten vychádza z brušnej časti nástrahy a je upevnený tiež mikrokrúžkom a obrtlíkom o hák. V podstate tak ako je to u voblerov. Ďalším riešením je samotný stinger – prídavný nadväzec. Na jeho zhotovenie poslúži buď titán, alebo fluorokarbón 0,60/0,75 mm.
Prídavný trojháčik to zachránil.
Stinger, čeburaška a 360-tka.
Pozor na koniec zostavy!
Sklamať však nemusí iba háčik. Napríklad dbajme na to, z čoho si zhotovíme aj koncový nadväzec – lanko. Oceľovou klasikou nič nemôžeme pokaziť. V novembri je však veľa stojatých vôd už prečistených. To napríklad aj mňa hlavne počas slnečných dní núti siahnuť po hrubom fluorokarbóne. Jeho odolnosť zatiaľ nedosiahla úroveň starej dobrej ocele, ale vždy je to lepšia voľba ako pletenky hoci s kevlarom, alebo bez neho. Už dlhšiu dobu si dávam pozor aj na konečný bod mojej zostavy – karabínku. Používam iba osvedčené tvary. Tým asi NAJ je jednoduchý a zároveň vysoko bezpečný tzv. fast lock snap. Karabínka vytvorená z jediného drôtu tvaru ľudského ucha. Môžem vrelo odporučiť! Sú aj iné podobné vhodné tvary, úplne najhorším variantom je použitie karabínky doplnenej plieškom a ešte bez zahnutia drôtu. Už len trochu lepšia ryba to dokáže otvoriť ako nič. Nehovoriac o zdolávaní obrov, či boj v prekážkach. Bohužiaľ, množstvo oceľových laniek ponúkaných u nás v obchodoch má práve tento systém.
Naľavo vhodné a napravo nevhodné karabínky na lov šťúk.
Čo to tá šťuka žerie?
Pri jesennom love šťúk si všímam aj malý poter. Ten často býva indikátorom, čím sa šťuky v danú dobu v okolí kŕmia. Zažil som mnoho rybačiek, keď bolo plieskať do vody vypasené gumy totálne k ničomu. Šťuky brali na nástrahy okolo 7 cm a svoju neochotu mrhať energiou za veľkými nástrahami dávali jednoznačne najavo. No sú prípady, keď nám pod nohami plávajú húfy drobných rybiek, no napriek tomu ryby o ne nemajú záujem. To, že je ho naokolo všade, môže byť zdrojom apatie dravca voči našej nástrahe. Vtedy je dosť pravdepodobné, že ak sa v zornom poli šťuky zjaví poriadny kus, nepohrdne ním.
Chráňme si atlétku jazier a riek
Šťuka pre mňa navždy ostane symbolom dravca. Tento šprintér na krátku vzdialenosť si vydobyl popredné miesta u rybárov vyznávajúcich najmä prívlač. Neodsudzujem žiadnu techniku lovu, ale osobne si myslím, že aktívny lov šťúk prívlačou pod rúškom jesennej hmly má väčšie čaro ako nehybne očami sledovať plavák a v duchu sa pýtať: Kedy to zažerie? Pravdou je, že oklamať starú ostrieľanú šťučiu krásku je na kus plastu často umenie. No tí, čo vydržia, sa napokon dočkajú. A dočkať sa slobody by sa mala rovnako i trofejná ryba, pre ktorú nespíme, nejeme, mrzneme na člne, cestujeme stovky kilometrov…
Aj pes bol zvedavý na veľkú šťuku.
Torpédo porazené.
Ostrieže sú súčasťou všetkých prívlačových rybačiek.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
