Všetko sa to začalo asi pred pätnástimi rokmi, vtedy som ešte ako žiak základnej školy zatúžil uloviť prvýkrát v živote dravú rybu. Otec mi vtedy kúpil v rybárskych potrebách podlhovastú medenú plandavku.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2018.
Hneď na druhý deň ráno som stál na brehu Váhu a pokúšal sa uloviť nejakého toho dravca. Záber nenechal na seba dlho čakať a na brehu sa ocitla ryba. Bol som natešený a sklamaný zároveň, keď som zistil, že to bola podustva. No nič.
Ako profík
Na ďalšej výprave som sa pokúsil uloviť sumca na ťažko. Dedovi som kompletne rozkopal záhradu, aby som sa dopracoval k nástrahe – dvom „medvedíkom“. Večer som na rybách jedného nastražil. Do polnoci som mal niekoľko záberov, spotreboval obe nástrahy a ulovil prvého pravého dravca v živote. Bol ním polmetrový sumec. A potom sa to začalo. Začali mi pribúdať na konte prvé úlovky dravcov aj na prívlač. A hoci boli veľkostne podobné školskému zošitu veľkosti A4, mne to vôbec nevadilo, napĺňalo ma to a cítil som sa ako profík. Odvtedy sa zameriavam telom i dušou na dravé ryby, ktoré lovím všetkými možnými spôsobmi. Zaznamenal som veľa pekných úlovkov, no sníval som, že sa z očí do očí pozriem tej medenej kráse, našej kráľovnej vôd – hlavátke podunajskej. Ako špongia som každý rok nasával informácie skúsených lovcov hlavátok z článkov v časopisoch, alebo na internete. Zhromažďoval som si informácie, kde a aké ryby sa najčastejšie pochytali, aby som šiel na istotu. Top revírmi na Slovensku sú určite rieky ako Váh, Orava, Poprad, Hron, Dunajec či Turiec, kde boli a pevne verím, že aj naďalej budú, zaznamenávané krásne úlovky.
Výskyt v revíri
Hlavátka je v revíri, v ktorom sa vyskytuje vrcholným predátorom a ako teritoriálna ryba obýva miesta, ktoré jej poskytujú útočisko a blízkosť zdroja potravy. Preto najlepšie stanovištia obýva najväčší a najsilnejší jedinec. No nemusí to platiť vždy. Z vlastného pozorovania som zistil, že takéto miesta môžu byť domovom aj niekoľkých kusov veľkostne podobných. Všeobecne známymi miestami v rieke, kde očakávať hlavátku sú napríklad „vracáky“ s hlbokou vodou, miesta pod splavmi, rôzne zlomy dna, rozhrania prúdu a tíšiny, mostné piliere, či ústia potokov a kanálov do rieky. Ďalej rôzne prírodné prekážky, ako konáre a stromy, sčasti alebo celkom ponorené pod vodu, konáre stromov rastúce pri brehu prevísajúce nad vodnú hladinu. Výborné sú aj veľké kamene v koryte, za ktorými je zóna s takmer stojatou vodou. Veľmi úspešnými miestami sú aj zimoviská bielych rýb. Takéto miesta nemusíme nijako náročne hľadať, prezradia nám ich kolónie kormoránov posedávajúcich na okolitých stromoch, alebo postávajúcich na ľadových kryhách popri brehu.
Výber nástrahy
Hlavátka je dravec schopný zožrať korisť aj polovičnej veľkosti ako je ona sama, čo znamená, že pre metrovú hlavátku nerobí najmenší problém uloviť polmetrovú podustvu alebo mrenu. Z toho dôvodu aj nami ponúkané nástrahy by mali byť väčšie. Osobne najčastejšie chytám na nástrahy s dĺžkou medzi 15 – 25 cm. Čo sa týka farby, preferujem tie „najvymakanejšie“ kúsky, ktoré svojou povrchovou úpravou, tvarom a pohybom dokonale imitujú prirodzenú potravu hlavátky. Nástrahy imitujúce podustvu, jalca, beličku, dúhaka alebo potočáka budú určite správnou voľbou. Môj prívlačový arzenál nástrah obsahuje rôzne jedno, dvoj a viacdielne voblery, gumené rybky na jigovom háčiku, alebo so záťažou zabudovanou v tele nástrahy. Nezabúdam ani na starú dobrú klasiku ako rotačné i plandavé blyskáče, ktoré aj v tejto dobe moderných technológií výroby nástrah dokážu prekvapiť.
Vedenie nástrah
Sľubné miesto prechytávam dôkladne meter po metri vejárovito, nahadzujem aj viackrát do jedného miesta a nástrahu vediem zakaždým iným spôsobom. Od pomalého priťahovania, keď občas nástrahu zastavím, aby sa s ňou pohrával prúd, až po agresívne potrhávanie s rýchlym navíjaním a zisťujem, na aký spôsob vedenia mi ryba zareaguje. Ak chcem nástrahu dostať do tesnej blízkosti prekážok, alebo pod prevísajúce konáre nad vodou, použijem plávajúci vobler s lopatkou, ktorý k vytypovanému miestu nechám splaviť po prúde. Na miesta s veľkým množstvom prekážok nasadzujem nástrahy s offsetovým háčikom ukrytým v tele gumenej rybky, no žiaľ, niekedy ani to nestačí.
Kedy vyraziť
Za „papierovo“ ideálne počasie na ulovenie hlavátky sa považuje zamračené, sychravé počasie s dažďom prípadne snehovými zrážkami, alebo ako sa hovorí, že v počasí keď by sme ani psa nevyhnali von, je ten pravý čas vyraziť k vode. Zato paradoxne moju zatiaľ naj hlavátku som ulovil za jasného slnečného dňa. Jednoducho treba chodiť k vode a skúšať a skúšať. Veľkú zásluhu na tom, že som sa lovu tejto krásnej ryby mohol venovať „naplno“, bolo odvtedy, čo som spoznal moju priateľku Janku, ktorej rodičia bývajú na strednom Slovensku, čím som sa priblížil k niektorým revírom, kde sa hlavátka vyskytuje. Pre mňa bola veľmi úspešná vlaňajšia sezóna. Čerešničkou na torte bol úlovok 103 cm dlhej, a takmer 11 kg ťažkej hlavátky. Vtedy sme prišli na víkend k priateľkiným rodičom, keď som mal plán jeden deň sa venovať priateľke a druhý deň vyrazím na lov. Celú noc som bol nabitý ako „revolver“ pred výstrelom a nemohol som od nedočkavosti zaspať.
Kráľovná je moja
Ráno zobúdzam budík ja, prezliekam sa, robím si raňajky a kávu. Rybárska výbava ma už čaká v aute, tak len dupnem na plyn a ide sa k vode. Po príchode na miesto sledujem rieku a vymýšľam taktiku na dnešný deň. Navliekam si prsačky, bundu, nakoľko je pekne slnečno beriem aj polarizačky a ide sa na to. Po piatich hodinách lovu a zopár záberov na konte sa idem na chvíľu občerstviť k autu. Po poobednej prestávke sa vyberám dole prúdom. Prechádzam všetky ukážkové miesta, ktoré priam „smrdia“ hlavátkou, postupujem na pomerne rovný úsek so silným prúdom. Po chvíľke hádzania dostávam kopanec do prúta. Okamžite reflexívne zasekávam. Ryba zostala na mieste a vyšla ku hladine, kde začala mykať hlavou v snahe zbaviť sa mojej nástrahy. Keď zistila, že jej to nepomohlo, podnikla brutálny únik dole prúdom. Keby som mal o niečo viac dotiahnutú cievku na navijaku, určite by som v sekunde počul prásk a ryba by bola s odtrhnutým vlascom a mojou nástrahou v tlame preč. Po ďalších niekoľkých minútach súboja jej začali dochádzať sily a rozhodol som sa ju skúsiť podobrať. Zabrodil som hlbšie do rieky a pocítil som chlad na pravej nohe. Pravdepodobne som niekde prepichol prsačky, keď som sa prebíjal cez pobrežný porast k vode. No sústredil som sa na rybu. Keď som sa k rybe priblížil, vyštartovala niekoľko metrov hore prúdom, niekoľkokrát sa to ešte zopakovalo, až som ju mohol úspešne uchopiť tzv. lososovým hmatom, druhou rukou som si ju pritisol k hrudi a vyniesol na breh na zamrznutú trávu. Vyzliekol som si bundu, namočil ju do vody a urobil som z nej provizórnu podložku. Poďakoval som rieke, že mi darovala tento, pre mňa najkrajší rybársky darček.
Spokojný som so zvoleným náčiním, s ktorým som zdolávanie dotiahol do úspešného konca a môžem sa naň v plnej miere spoľahnúť.
Náčinie
Pri love hlavátky používam rovnaké náčinie ako pri sumčej prívlači v letnom období, teda prút s dĺžkou 2,70 m s vrhacou záťažou 100 g, čo je potrebné nielen kvôli používaniu väčších a ťažších nástrah, ale aj z dôvodu dobrého záseku a zapichnutia háčika do tvrdej čeľusti hlavátky. Ďalej navijak veľkosti 4000, na ktorého cievku naviniem kvalitný vlasec s priemerom 0,35 – 0,40 mm. Šnúru pri love nepoužívam vôbec z dobre známych dôvodov, akými sú zamŕzanie pri nízkych teplotách, alebo aj nadmerné poškodzovanie na kameňoch a prekážkach, a taktiež zarezávanie sa do konárov vo vode, kde na rozdiel od šnúry sa vlasec po tomto povrchu kĺže. Hlavátka je veľmi krásna a vzácna ryba. Jej lov mi doslova učaroval. Vychádzky za ňou majú zvláštne čaro. Pre mňa je to spojené s príchodom zimy a najkrajších sviatkov v roku. A možno aj preto ma to tak baví. Už sa neviem dočkať novej sezóny a nových zážitkov pri vode na konci roka. Petrov zdar
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
