Neľakajte sa, nemienim v tomto článku opisovať svoje problémy s nadúvaním, ani opisovať jeho silu s ohľadom na ročné obdobie. Zameriam sa v ňom na jesenný lov kaprov, a najmä na jednu okolnosť, ktorá ho nielen v túto dobu výrazne ovplyvňuje – smer, teplotu a silu vanúceho vetra.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2018.
Aj keď tento faktor je dôležitý po celý rok, myslím, že najmä na jeseň je jeho vplyv najvýraznejší. Nielenže vodu okysličuje, ale veľakrát ju premiešava tak, že jeden koniec jazera môže mať výrazne inú teplotu než druhý. A potom nemusí byť vždy výhodou chytať na náveternej strane.
Kráska z Kráľovej
Zažil som to niekoľkokrát. Napríklad v roku 2008 na Tovačove počas kaprárskeho maratónu. Vyžrebovali sme s kolegom rovnaké miesto, ako v roku 2006, keď sme tieto preteky vyhrali. Mali sme veľkú radosť zo žrebu a tešili sa, že opäť budeme v popredí. Nebol to síce máj ako vtedy, ale už jeseň, avšak stále bolo celkom teplo. V deň začatia pretekov však začal viať silný severný až severozápadný vietor. Nebola vyložene zima, len ten vietor bol studený. Začali sme chytať a celkom sa nám darilo. Prvé dni sme držali krok s najlepšími. Nešlo si však nevšimnúť, že tímy chytajúce v hlbšej časti, ktorá navyše bola chránená pred vetrom, ťahajú oveľa väčšie ryby ako my, či rybári na opačnej strane jazera. Studený vietor tu silne ochladil vodu, a tak odtiaľto kapry odišli do závetria a väčších hĺbok. My sme boli zhruba v polovici jazera, avšak pred sebou sme mali najviac 5,5 m hĺbku, kde zostali len menšie kapry. Aj keď sme nakoniec chytili takmer toľko bodovaných rýb čo víťazné tímy, tak nás malý hmotnostný priemer nepustil na lepšie ako ôsme miesto.
Inú spomienku mám zo slovenského jazera Kráľová. Prišiel som tam s kamarátom na vopred vybrané miesto. Boli tam ako hĺbky, tak i plytčiny. Zdalo sa to byť ideálne a počas prvého dňa som chytil pár rýb okolo 10 kg. Lenže potom opäť začal úradovať ľadový severný vietor. Išiel smerom na časť jazera, kde sme chytali. Chvíľami bol natoľko silný, že ani nešlo vyjsť na vodu. Zábery okamžite ustali, navyše sme boli zmrznutí ako dva drozdy. A tak sme sa ďalší deň rozhodli presťahovať. Prešli sme na druhý koniec, kde vietor nebol taký silný a vlny tretinové. Hovoril som si, keď už nič, tak aspoň nebudeme mrznúť. Lenže, nie že nič, ono sa diali veci. V najbližších dňoch som zažil jednu zo svojich najlepších rybačiek. Veľa rýb cez 10 kg, niekoľko cez 15 kg, dve 18 kg a ako bonus nádherného 19,8 kg lysca, ktorého som pomenoval „Kráska z Kráľovej“. Opäť zafungovala vyššia teplota vody v oblasti chránenej pred studeným vetrom.
Vietor – motivátor na kŕmenie
Samozrejme, ak je vietor teplý, alebo aspoň vodu výrazne neochladzuje, stojí za to byť v náveternej časti. Pri minuloročnom WCC na Pálave sme si vyžrebovali miesto vo vnútornej zátoke medzi Strachotínom a Šakvicami. Neboli sme žrebom príliš nadšení, zatiaľ čo naši kamaráti, ktorí si vyžrebovali špičku na náprotivnej strane pod Milovicami sa už videli na debne. Lenže po celý čas pretekov vial južný vietor smerom na nás. A tak zatiaľ čo my sme si pekne zachytali a debna nám utiekla len o jedno miesto, celý protiľahlý sektor bol takmer bez ryby. Kamarátov to však neodradilo a týždeň po pretekoch vyrazili na rovnaké miesto, kde súťažili. Vietor sa už zmenil na západný až severozápadný, teda smerom k nim. A preto až tak neprekvapilo, že mi od nich čoskoro prišla MMSka s takmer 25 kg kaprom.
Vietor je pre kapry často veľkým motivátorom na kŕmenie. Keď príde po niekoľkých bezveterných dňoch, je veľká pravdepodobnosť, že sa kapry začnú intenzívne kŕmiť. Je to jedna z vecí, ktorú zvažujem pri rozhodovaní, koľko návnady mám použiť. Keď je bezveterno a „mŕtvo“, dávam menej, keď fúka ten správny vietor, tak pridám. A keď fúka dlhšiu dobu, tak vnadím čo najväčším množstvom, ktoré si v tú chvíľu môžem dovoliť. Inými slovami, pri zlých podmienkach sa môže stať, že väčšinu krmiva priveziem späť, pretože hádzať ho tam, keď sa ryby nekŕmia, nemá žiadny význam. A naopak. Snažím sa vždy so sebou voziť toľko návnady, aby som ho mal za optimálnych podmienok dostatok. Nemôžem predsa ísť k vode s tým, že to zrejme brať nebude, a keď sa to nevyplní, tak závistlivo sledovať susedov, ako ťahajú viac a väčšie. V dnešnej dobe trvanlivých boilies by nemal byť problém vziať niečo navyše a prípadne to uschovať na nabudúce.
Staviam výhradne na guľôčky
Pri jesenných lovoch málokedy vnadím niečím iným ako boilies. Sú vody, kde k tomu pridám repku či trochu tigrieho orecha, ale inak staviam výhradne na guľôčky. V teplejšej vode je to predovšetkým Gangster G2 Krab & Ančovička & Asa, alebo nový G7 Master Krill.
V chladnejšej, počas októbra a neskôr, potom Fanatica Losos & Ráček & Asa alebo Fanatica Koi. Určite by niekto namietal, že pri nutnosti vnadiť vo väčšom objeme sú tieto boilies pomerne veľkou investíciou. V tom prípade je vhodné doplniť ich lacnejšími, ale stále vysoko kvalitnými boilies Krvavý huňáček, Krab & Sardinka alebo niektorú z príchutí radu Multimix Classic. Aspoň časť by však – a to najmä v najbližšom okolí, kde kladiete alebo nahadzujete montáž – malo tvoriť boilies, na ktoré chytáte. Odhadnúť, či bude lepšie boilies dipované, alebo bez akýchkoľvek úprav, či na dno či panáčika atď. atď., je vopred veľmi ťažké. Preto je dobré mať so sebou rôzne varianty. Snažím sa mať vždy aspoň pár guľôčok druhu, na ktorý budem chytať, naložené v dipe. Môžete skúsiť aj nejaké vylepšenia alebo svoju variáciu tekutých zložiek. Napríklad pridať niekoľko kvapiek Black Pepper, Cesnaku alebo iného esenciálne oleja. Inokedy zase pomôže sladidlo Talin, či niektorý z kúzelníkov od Nutrabaits. Vynikajúce sú tiež tekuté korenené potravy, ako je Robin Red, Red Venom či Hot Chorizo. Občas mi pomohli aj prírodné extrakty – Patentkový, GLM, Lososový či Tuniakový. Skrátka, chce to skúšať.
Hurá na ne!
Podobne experimentujem aj s plavačkami. Niekedy je zásadná farba, inokedy príchuť. K mojim obľúbeným variáciám k rybím boilies patrí Pampeliška, Broskyňa & Black pepper či Zrejúci banán. Ak nemám problém s menšími rybami, určite stojí za to použiť obaľovacie cesto. Najlepšie v tej príchuti, na ktorú chytáte. A keď už je úplne najhoršie a ryby nechcú spolupracovať, potom siaham po dráždivejšom boilies. Najmä Pikantní švestka, Pampeliška alebo WS2 mnohokrát privodí záber aj v obdobiach, keď sa rybám vôbec nechce. Rybár by mal byť pripravený aj na takúto situáciu. Ide len o to, dokázať sa vyrovnať s podmienkami, v ktorých danú chvíľu chytáte.
Osobne sa každý rok teším, až prejde leto, zmiznú davy kúpajúcich, opadnú trópy a začnú pomaly prichádzať jesenné vetry. Je to bez pochyby jedno z najlepších období na lov veľkých kaprov. Takže, vybaliť náčinie, pripraviť krmivo, nasadiť nástrahy a hurá na ne!
Veľa úspechov
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
