Príhovor, Čas spomaliť
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Zdravím, rybári. Keď sa mi naskytla príležitosť napísať pár viet do príhovoru tohto rybárskeho časopisu, váhal som, či sa budem venovať našej rybárskej legislatíve, alebo neporiadkom na brehoch našich vôd. Nakoniec som sa rozhodol napísať pár slov o niečom menej pesimistickom. Čas opäť aj tento rok ubehol neskutočne rýchlo, spomienky na teplé dni, ba dokonca aj na tie slnečné októbrové, akosi upadajú do tieňa sychravých rán a prízemných mrazov. Divoko sfarbené lesy zredli a v prirodzenom tempe sa celá príroda ukladá na obdobie chladu. Občas, keď stojím na brehu rieky, alebo zabrodený po pás vo vode švihám prívlačovým prútom v tichej zátoke, mám pocit, akoby tu, na rybách sa čas zastavil. Čas. Pojem, ktorý si možno vysvetliť rôzne. Pohľadom na hodinky, pekným novembrovým dňom, obdobím jesene či dokonca obdobím niekoľkých rokov. Ide o uhol pohľadu. Zamyslel som nad tým nedávno, keď som mieril na ryby asi 15 km. V rybárskej predajni – v piatok sa každý plašil nakúpiť nástrahy na víkend, v Lidli klasické šialenstvo. Na ceste to isté. Môj starý tereniak udržiaval na okreske osemdesiatku, no zľava to už švihali oktávie s člnmi na streche. A jazero vzdialené už sotva tri kilometre. Samozrejme, že som prišiel takmer narovnako k vode. A tak som tu. Člnom kotvím na známych miestach, kde som prežil neopakovateľné rybačky. Spomínam na priebeh sezóny, ktorá sa pre mňa ešte nekončí. Akoby to bolo včera, čo som sa v tieni starých zelených dubov skrýval pred letným horúcim slnkom a momentálne hľadím na suché lístie, ktoré šumí v severnom vetre. Húfy beličiek zmizli z hladiny, rovnako ako ich neúnavní prenasledovatelia – bolene. V plytčinách už teraz nezazriem kapry, ryjúce v dne, ktoré ja, ako prívlačiar iba ticho pozorujem. Pôsobia majestátne. Čochvíľa spadne aj posledný skrčený list a lovisko pohltí ľad, sneh a mráz. Viem však, že je to kolobeh. O rok prídem zas, keď sa bujanovské kopce zazelenajú a po nekonečnom pôste prvý raz nahodím vobler. Opäť zalovia bolene, rozbehnú sa cievky. Skutočne? Čas totiž veci pomení. Príroda a voda idú svojím tempom. Roky fungujúcim, neunáhleným a takým, ako zvládze. No my, rybári, často narúšame tento pokoj. Nemyslím hlukom, či odpadkami, čo sú témy samostatné. Nie. Je to veľa ráz niečo, čo si ani neuvedomujeme. Prehnaná túžba po efektivite, úlovkoch, mäse… Rýchlené výjazdy na ryby, ktoré sa odzrkadľujú drancovaním vôd. Chápem, čas na ryby nie je ľahké vždy nájsť. Nehádžem všetkých do jedného vreca, nemám to rád, ale na rybách trávim veľa času, a vídam rôznych rybárov. Prídu k vode, okamžite pália nástrahy, keďže nie je čas zistiť, kde sú ryby. Snažia sa odchytať limit, zle zarybnená voda nedopraje krajšie kusy, nebolo by od veci skúsiť to hlbšie, plytšie, lenže s vedomím, že o šiestej treba stodvadsiatkou „párať“ nazad domov sa to nedá. Aspoň dve mierečné ryby vrátia náklady za naftu. Je to o ničom. Stihne si takýto rybár v skutočnosti obzrieť kde vlastne loví? Vidí kŕdle tiahnucich husí, či krásne zátoky a sfarbený les? Iba periférne. Netreba to siliť. Aj ja sa snažím urobiť maximum, aby som čosi ulovil, ale keď to skrátka nejde, aspoň si vychutnajme pekný deň na rybách. Chytíte malú šťuku, pre ktorú prejdete dva kilometre? No a čo. Ako vopred vieme, či tam neudrie aj veľká? Popri všetkých rybárskych trikoch, sonaroch a podobne, je trofejný úlovok aj otázkou šťastia a ČASU. Ten sa na rybách dokáže zastaviť, ak sa zastaviť dokážeme aj my. Ide to, chce to len trochu… Veď viete čoho. Máme tu teda predposledný mesiac v roku, ale aj tie najkrajšie rybačky ešte vždy môžu nadísť. Vyrazme k vode, chytajme a púšťajme. Prajem úspešný november na rybách!
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
