Lac de Curton - Rainbow
Z titulku tohto článku asi nemusíme viac opisovať, kam táto naša výprava smerovala, no radi by sme vám o tom niečo povedali a ako sa veci v skutočnosti majú. Každý človek na tejto našej planéte určite má nejaké sny, priania, túžby a ciele, ktoré by rád dosiahol.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2018.
V našom rybárskom svete máme napr. miesta, ktoré by sme radi navštívili a kde by sme radi chytali, alebo ryby, ktoré by sme radi zdolali. Tak je to aj v našom prípade a my robíme všetko preto, aby sme si to aj splnili a dosiahli.
Dostať sa na Rainbow je priam nemožné
Jedným z nich bol už mnohé roky aj legendárny Rainbow. Nielen kvôli tomu, že tu boli 2 x chytené svetové rekordy a francúzske rekordy, ale najmä kvôli tomu, aká je táto voda náročná. Samozrejme, dostať sa sem nie je až také jednoduché ako na iné vody, kde stačí telefonát, internet alebo kde pre kúpu povolenky stačí navštíviť miestne informačné centrum. Mnoho pokusov skončili fiaskom a na konci toho sme boli zasa len na začiatku. Telefónne číslo alebo e‑maily, na ktoré nikdy neprišla odpoveď, alebo niekoľkonásobné predraženie lovného miesta maďarskými rybármi známej firmy, ktorí aj tak nakoniec skončili za bránou tejto vody s doživotným zákazom. Rozhodli sme sa preto vyraziť necelých 1000 km zoči voči tejto realite a vedieť ako to vlastne funguje. V apríli tohto roku sme tak spravili a po vyše hodinovom čakaní pred bránou nám predsa Pascal otvoril dvere a privítal nás. Aj keď prvých 10 minút boli otázky ako na policajnej stanici a šance, aby sme dostali rezerváciu neboli veľké, tak predsa sme si sadli a našli spoločnú reč. Žiaľ, informácie, že táto voda je niekoľko rokov dopredu zarezervovaná sa nám len potvrdili, rezervácie na najbližšie 2 roky dopredu plné a čakacia listina ešte plnšia. Ale nádej zomiera posledná a naše znalosti cudzích jazykov sú bohaté, preto sme sa len tak nedali a pri kávičke a skvelom rozhovore sme predsa dostali šancu na rok 2019 na jeden týždeň. S dobrým pocitom sme preto odišli a vrátili sa domov.
Darček k narodeninám
Keďže svet je taký veľký a pritom taký malý, tak ako blesk z neba sa nám naskytla možnosť dostať sa na Rainbow už tento rok. Neváhali sme ani sekundu a túto šancu aj využili. Absolútne sme neriešili, že sú tropické horúčavy, cesty plné dovolenkárov a v práci dostať dovolenku nepravdepodobné, ale pokiaľ ide o to, aby si človek splnil svoj sen a dosiahol svoj cieľ, tak hranice a prekážky treba zdolať. Predsa, nič nie je len tak a zadarmo. Koncom augusta, dokonca v deň mojich narodenín sme boli tu, na legendárnej vode LAC DE CURTON. Voda veľmi náročná na chytanie, ako aj na potrebnú výbavu, vysoké borovice, krásna príroda. Pre kaprára akým som ja, darček ako od Ježiška.
Jazero prekážok
Celé jazero sme si prešli, stretli rybárov z každého kúta Európy, prehodili zopár slov, a keďže sme prišli o deň skôr kvôli ceste, tak sme prvý večer mali čas oddýchnuť a porozprávať sa s našimi kamarátmi, ktorí v sobotu už odchádzali. Aj keď ryba nebola až taká aktívna ako sa čakalo, tak chlapcom sa veľmi darilo a obaja si zdvihli svoje osobáky s kaprami nad 30 kg. O mieste, ktoré sme mali my, sme len vedeli, že veľká aktivita tam nebola. Absolútne nás to nezaujímalo, základom už bolo, že sme boli tu. Máme radi nové výzvy a to bola tá pravá. Naše miesto bolo dosť náročné na chytanie, ale nejako sme už na to zvyknutí. Základom bola kvalitná splietaná šnúra, 30 m šokovky s priemerom 0,65 mm a 1,5 metra 45 lb nadväzca Fox submerge. Montáž bola spravená na odpadávajúcu záťaž, aby naše šance po zábere boli čo najväčšie a o rybu sme neprišli. S toľkými prekážkami sme sa ešte fakt nestretli, a preto aj celá zostava bola na 80 % vedená viac vo vzduchu ako vo vode. Na podobné podmienky sme pripravení, preto drôty, háky a upínacie pásky v našej výbave nechýbali. Na dobré miesta niekedy vediete vašu šnúru aj po niekoľkých takto pripravených hákoch uchytených na potopených stromoch a vetvách. Na tejto vode je zákaz používania vlastných člnov, preto na každom mieste nájdete minimálne 2 plasťáky, ktoré so svojou dĺžkou 240 cm nie sú veľmi stabilné. O povinnosti mať na sebe vestu ani nevravím. Z týchto mnohých faktorov je preto vhodné použiť aj kratšie prúty, napríklad 9 ft alebo 10 ft, aby sa vám ľahšie manévrovalo v takýchto podmienkach, ako aj pri samotnom vyvážaní alebo zdolávaní. Po informovaní, že partikel, a najmä tigrí orech je zakázaný, sme radšej ani nič nebrali. Pascal to zvykne sem‑tam skontrolovať a ako náhle nehráte čistú hru, tak ste skončili. Nielen počas aktuálnej výpravy, ale celkovo. Na Rainbow sa už nedostanete! Išli sme čisto na boilies, čo sa nám už aj na mnohých vodách potvrdilo, že guľôčky majú v sebe len to naj.
Harmonická ichtyofauna
Chytanie na 8 prútov dohromady nám dávalo veľmi veľkú možnosť dosiahnuť aj nejaký ten záber. Naše miesto bolo rozdelené na dve časti, ale s dvoma člnmi to šlo bez problémov a rýchlo sme si obaja zmapovali svoje miesta. Disponovali sme hĺbkami do 6 m a rôznymi miestami, ktoré sa ukazovali sľubne. Samozrejme, nie všetky boli tak jednoducho prístupné. Určite to nie je voda pre začínajúcich kaprárov, alebo tých, ktorí sa s podobnými podmienkami ešte nestretli. Na kŕmenie sme používali boilies z radu Suprafish a kombinovali to s radom Legend, napríklad Oliheň s Bisosquidom a kŕmili sme zhruba 1 až 2 kilami k montáži. Kombinácie sme skúsili rôzne a aj boilies s priemermi od 16 do 30 mm. Malé boilies neboli až takým dobrým lákadlom pre kapry, ale pre pleskáče, preto sme siahli po väčších priemeroch a na zopár centimetrov od háčika, aby sme zamedzili takýmto záberom. Ak si niekto myslí, že na Rainbow plávajú len kapry, tak je na omyle. Tak ako aj biela ryba, tak aj dravce tvoria túto harmonickú ichtyofaunu. Nezabúdajme, že Lac de Curton bolo kedysi dávno verejnou vodou, neskôr súkromným poľovníckym revírom a až potom rybárskym rajom.
Musel som nájsť dobré miesto
Dobrou kombináciou bola 20 mm Oliheň s 12 mm dumbelskou Slivka‑Scopex, alebo 2x24 mm Biokrill. Po necelých 24 hodinách Anika dostala prvý záber počas noci na Biokrill a hneď aj krásneho šupíka s hmotnosťou 25,6 kg a hneď po svitaní zasa na ten istý prút pekného lysca 15+. Bolo to fakt nečakané, ale o to viac potešujúce. Ja som sa ešte trocha potrápil, ale aj na mňa sa šťastie usmialo a po 2 dňoch som mal skoro ráno na podložke 23 kg obra. Tak skvelo stavané ryby sme už dlho nevideli. Mohutné dlhé telá, ktoré sa mali problém vojsť do podložky s rozmermi XL. Práve tento záber z tej najplytšej vody mi dal akúsi múzu do hlavy. Hneď potom som sadol na čln a začal hľadať podobné lokality. Strávil som aj vyše hodiny na vode, aby som si našiel dobré miesto, ale oplatilo sa. Všetky doteraz nabraté skúseností som naplno aj využil vo svoj prospech. Popoludní prišiel záber na prevezený prút a 13 kg šupík nedal nič zadarmo. Anika si taktiež skúsila nájsť niečo iné a v podvečer si už podobrala v poradí druhú 20-tku, zasa na Biokrill. Počasie sa nám veľmi nemenilo a panovali horúčavy. Bolo veľmi zaujímavé, že doposiaľ ani jeden záber neprišiel z hlbšej vody. Nasledujúci deň sme preto na novo previezli prúty a všetkých 8 sme skúsili dať do plytšej vody. Popoludní, pri opaľovaní, sa ozvalo iba slabé pípnutie a hneď potom jazda. Zdolávanie sme si užili obidvaja, lebo pokiaľ ja som bol na vode, tak priateľke sa tiež roztočila cievka. Mega double, tak by som asi nazval túto situáciu. Ani jeden sme o rybu neprišli a prvýkrát v živote double 20+. To sú skrátka momenty, ktoré vám ostanú na celý život v pamäti. Na každý jeden záber sme museli reagovať veľmi rýchlo, lebo svoje montáže sme dávali veľmi blízko k zatopeným boroviciam a brzdy na navijakoch boli dotiahnuté dosť na to, aby prút po zábere mohol rýchlo skončiť vo vode.
Ostatní nechápali
Z mojej strany som mal noci pokojné, no na Anikinej strane to v zátoke žilo najmä po zotmení. Prút, ktorý vozila cez 2 háky až do zátoky jej priniesol ovocie a po niekoľkých menších kaproch zdolala na 2x24 mm Squid‑Scopex ďalšieho šupíka s hmotnosťou 21,6 kg. Budíček nám ráno robili kačky, ktoré si zvykli, že stále niečo dostanú, keďže každé ráno Pascal so synom prinesie čerstvé pečivo a croissanty, ktoré sú fantastické. Dni išli ako voda a ja som stále zachádzal až na kraje možností. Do takých neprístupných miest som svoje montáže v živote nedával, ale o tom to predsa je. Zvolil som selektívne boilies Biosquid. Na jeden prút som dal 24 mm extra tvrdú a na ďalší s kombináciou pop‑up broskyňa. Na Biosquid som použil aj esenciu a nechal zopár hodín len tak na konári zavesený nadväzec. Ani nie po 2 hodinách som mal záber na kombináciu s broskyňou od menšieho šupíka a na ten istý prút behom ďalšej hodiny monštrum s 21,5 kg. Ako slnko sťahovalo svoje lúče z oblohy, tak som mal záber aj na samostatný Biosquid. Dal mi zabrať a na člne som strávil nejaký čas, no po pár prekážkach a vykotvení šnúry som dostal na podložku ďalšiu peknú rybu, tentokrát tesne nad hranicou 20 kg. Bol to pre mňa osobne skvelý deň a boilies z radu Legend len potvrdilo svoju kvalitu. Do konca výpravy nám ostávali ešte dva dni, no aj tak sme už boli až nad mieru spokojní. Počas večere Anika zdolala svoju 4. rybu nad 20 kg z tejto vody a my sme len krútili hlavou. Potvrdilo sa nám len to, že stále si treba nájsť tú svoju správnu cestu a držať sa toho, čomu veríme my sami najlepšie.
Výprava snov je za nami
V predposledný deň sme prehodili zopár slov s Nemcami a Poliakmi, ktorí len krútili hlavami a nechápali ako je možné, že z miesta, na ktorom sme boli, sa poťahalo toľko kaprov nad 20 kg. Rainbow poznajú veľmi dobre, lebo tam chodievajú už niekoľko rokov. Poliaci boli totálne bez kontaktu s rybou a Nemec mal 2 ryby. Popoludní som jeden zo svojich bojov však prehral a po asi piatom vymotaní šnúry z prekážok som o rybu prišiel. Bola to celkovo naša prvá ryba, ktorá sa nám vypla. Aj keď iba prvá, tak ma to veľmi mrzelo, lebo som cítil, že na opačnom konci bol veľmi dobrý bojovník, ktorý určite stál za to. Ale svätý Peter mi to vynahradil a doprial mi v neskoršom popoludní ešte jednu radosť. Veľmi krásny šupík s hmotnosťou 23,9 kg mi spravil úsmev na perách. Anike sa už signalizátor do nášho odchodu neozval, a tak sme sa aspoň skvelo pred odchodom vyspali. Ja som už tiež svoje prúty nevyvážal, lebo nasledujúci deň ráno sme odchádzali a bolo toho ešte aj tak čo baliť. Lovné miesto musí predsa ostať čisté aj pre iných a o člnoch to platí rovnako. Poriadok a čistota je vec, na ktorú si Pascal a jeho synovia potrpia, a preto aj stále pred vstupom do budovy, kde sú sprchy, alebo miesto na posedenie sa treba vyzúvať. Celkovo sme tak zažili ďalšiu skvelú výpravu tohto roku a o to krajšiu, že na legendárnom jazere RAINBOW! Zo 17 záberov sme 16 úspešne premenili a z toho 9 kaprov presiahlu krásnu hranicu 20 kg. Na záver by sme sa veľmi radi poďakovali Viliamovi (SK) a Radkovi (CZ) za to, že nám umožnili si predčasne splniť sen a že na nás nezabudli. Všetkým by sme radi povedali len to, že nič nie je NEMOŽNÉ, ale bez snahy a pevnej vôle sa to „len tak samo nič neurobí“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
