Dlho ma na love veľkých kaprov desila jedna vec, a tou je bezpochyby ona ohromná halda vybavenia, ktorú so sebou väčšina lovcov k vode berie. Odrádzala ma natoľko, že som sa niekoľkokrát radšej nechal zlákať úplne iným plánom a rybačka musela z cesty.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2018.
Uznávam, že na dlhých výpravách sa skrátka bez nutného vybavenia nezaobídete, avšak ja som si nemohol pomôcť - stále mi pripadalo, že vybavenia je veľa aj počas krátkych výprav k vode a to som si vždy zbalil iba strohé minimum. Vzniká však otázka, či to skutočne bolo minimum a o jeho strohosti dnes pochybujem 2 x toľko. Ale o tom neskôr…
Skrz prebúdzajúce sa stromy na brehu zahmlenej rieky na mňa dopadli prvé slnečné lúče nového dňa. Hru pár nad hladinou by som vydržal pozorovať celú večnosť. Úkaz, ktorý sa rybárovmu oku nemôže nikdy opozerať. Premýšľal som nad uplynulými výjazdmi k vode, nad miestami, kde som predtým nikdy nelovil a ktoré ma od prvých okamihov očarili. Na novú cestu v rybačke ma poslala predovšetkým zmena zamestnania a s ňou aj zmena trvalého pobytu. Razom sa mi otvorili nové obzory - pieskovne, ramená a úseky riek, na ktorých som dovtedy nikdy nechytal. Už toto značne oživilo moju rybársku dušu, avšak bolo tu ešte niečo navyše - stal som sa mimoriadne mobilným a vymanil som sa z nadvlády prebytočného vybavenia.
Páni to bola rýchlosť!
Prvých niekoľko výjazdov po okolitých vodách bolo skôr poznávacích. Ono sa povie voda ako voda, ale musím priznať, že ma tunajší kraj spočiatku poriadne školil. Ak išlo len o súhru náhod, alebo bolo skutočne nutné sa na lov trochu viac sústrediť a nebáť sa vyskúšať aj nové veci, to sa neodvažujem posudzovať. Ako hovorí Frank Pizon, francúzsky rybár, ale predovšetkým fantastický fotograf a pozorovateľ nielen živočíšnej ríše: „Každé pozorovanie, alebo samotné rybárčenie, nám niekedy môže dávať dojem, že lepšie chápeme, čo sa deje. Hovorím „mať dojem“, pretože pokora k svetu zvierat nám hovorí, že naše dojmy sú väčšinou iné ako realita. Najkomickejšie (lebo všetko tu zostáva len hrou a nemali by sme túto tému brať príliš vážne) je, že mylné interpretácie, ktoré sa neskôr stali istotou, mohli viesť k vášmu úspechu, ako v rybolove, tak pri fotení. Takže zostaňme v pokoji: chyba vo vnímaní nemusí byť vždy nevýhodou, a najviac znepokojujúce je, že sa tak môže diať bez nášho vedomia: boli sme si istí, že máme pravdu, že chápeme, čo sa deje, a napriek tomu sme sa skrátka a dobre mýlili… a po mylnej interpretácii sme sa rozhodli pre víťazné riešenie! A toho sa snažím držať aj ja, každá istota, hoci víťazná môže byť v skutočnosti len víťazstvom onoho dňa, a pritom sa pod hladinou všetko deje úplne inak. To, že vďaka niektorým zbytočnostiam zaostávam v rýchlosti pri balení, alebo pri vybaľovaní, mi naplno došlo počas 4-dňovej výpravy na dolný tok Labe s kamarátom Jirkom. Pritom som dlho žil v tom, že toho oproti ostatným vozím o poznanie menej. Pozorovať ho pri tvorbe alebo likvidácii dočasného tábora, to bola páni rýchlosť, doslova koncert a ja som si hovoril, takýto efektívny by som mal byť pri vode taktiež. Veď veľa serepetiček nepotrebujem, žiadne zbytočnosti, peračníky navyše, dokonca ani obal na prúty, iba 1 priestranná taška, šikovne využitá podložka pod úlovok a vedro na kŕmenie. Do realizácie som sa pustil hneď po príchode a svoju výbavu na predovšetkým popracovné lovy riadne osekal.
Nádherný, ranný lysec, ktorý sa kŕmil v plytších partiách rieky.
Na samotný lov mám len pár hodín
V práci sa lenivo blížila pol piata, a ja som očami posúval ručičku po ciferníku. Je zaujímavé, ako niekedy dokáže ľudská myseľ pracovať s 30 minútami čistého času - inokedy úplne nedostatočný polhodinový úsek sa teraz neuveriteľne vliekol a plánovaný odchod k rieke snáď nikdy nemal nastať. Hlavou sa mi naháňali kapry majestátnych tvarov, tmavohnedých chrbtov a masívnych pyskov, ktorými prehľadávajú hlboké tône v riečnom koryte. Blížiaca sa jeseň dáva rybám jasný signál, že sa musia poriadne pripraviť na dlhé obdobie zimy. Ani tá najlepšie ukrytá maškrta na riečnom dne neujde ich pozornosti. Navyše sa práve blížia do miest, kde sa medzi kameňmi a korienkami schovávajú voňavé guľôčky. Toľko sny, naštartoval som pripravené auto a vyrazil. Za chrbtom mi ležala podložka, v nej 2 prúty, podberák, statív s fotoaparátom a kobra. Hneď vedľa kýbel plný krmiva a jedna stredná taška cez rameno so zvyškom vybavenia. Na samotný lov budem mať len pár hodín, nočnú pauzu prespím v aute. Chytať síce nebudem, ale mám v pláne, že aj po desiatej hodine budem do vody v pravidelných intervaloch prisypávať guľôčky. Hrsť, možno dve, aby sa na lovisku bolo stále čím kŕmiť a ja som si pre ráno vytvoril slušnú šancu na záber.
Rozhodujúca bola lokalizácia kaprov
Po hladine lenivo tečúcej rieky už cestovali prvé opadané listy a tu a tam sa hladina roztvorila pri vyvádzaní jalcov. Pri dlhšom pozorovaní signálov na hladine som však zbadal aj oveľa mocnejšie obraty na hladine a tie už všadeprítomným jalcom nepatrili! Práve sem som nakoniec poslal svoje dve montáže. Oba prúty som vybavil iba jednou guľôčkou na dno. Dlho som skúšal nástrahy všemožnými spôsobmi zatraktívňovať, lebo som vychádzal z hypotézy, že sa za každú cenu musím snažiť rybu zaujať - mám predsa tak málo času! Ale ani raz som sa nestretol s pozitívnou odozvou. Ako plávajúce boilies, tak napríklad namáčanie v esenciách, prípadne obaľovanie pomocou pasty vždy viedlo k nežiaducim rybám - pleskáčom, jalcom, prípadne malým kapríkom. Rozhodujúca bola skôr lokalizácia kaprov, s ktorou mi spočiatku mnohokrát pomohol kamarát Láďa, ktorý tu vyrastal a ktorého prehľad je značne široký. Pri vode to potom už bolo vždy na mne.
V tú chvíľu som do tmy zízal ako obarený
Tma v priebehu niekoľkých okamihov zahalila všetko okolo čiernym, zamatovým závojom. Všetkými zmyslami som hltal prichádzajúcu noc, citeľné ochladenie, pohyb rýb na hladine a neprepočuteľnú zmes zvukov, ktorá ku mne doliehala z blízkeho lesa. Doslova som cítil, že ryby tu niekde musia byť, predstavoval som si, ako nejaký veľký lysec opatrne ochutnáva guľôčku po guľôčke… Fantáziu mám veru činorodú. Dlhú chvíľu som si okrem iného krátil tvorbou nadväzcov vo svetle čelovky, keď vtom ma vydesila neskutočná rana. V ten moment som do tmy pozeral ako obarený a na okamih vôbec netušil, čo si mám myslieť. Nebola to ani tak rana, ako skôr pád do vody…ale koho, alebo čoho? Posvietil som do tmy a na hladine zbadal hlavu výstavného srnca, ktorý našťastie minul moje vlasce. Nečakaná aktivita vo vode našťastie nenaľakala kŕmiace sa kapry a behom pol hodiny ožiarila prúty jedna z diód signalizátorov. Ryba sa nechala z hlbiny pomerne v pokoji pritiahnuť, ale vo chvíli, keď narazila na plytčinu si začala brať metre a metre vlasca. Súboj som si užíval, nikde ani noha, len ja a šupinaté „slniečko“ v kuželi čelovky práve mieriacej do siete podberáka. Šupináč prevaľujúci sa na podložke mal odhadom tak 10-11 kg, ale bol nádherný, pekne stavaný, mramorovaná kresba na hlave - také ryby je radosť chytať. Do desiatej večernej sa podaril ešte jeden šupináč, ten však bol o poznanie menší, takže som ho bez podoberania zbavil vo vode háčika a nechal odplávať. Bol som spokojný, aj keby sa ráno už nič nepodarilo, stálo to za to.
Pekný šupináč hodinu po zotmení.
Niekedy nie je o zábery vskutku núdza ... Láďov double, ktorý chytal obďaleč.
V hĺbke duše som tušil a dúfal, že sa mi to oplatí
Celú noc som poctivo prehadzoval loviská boilies. Musím priznať, že k ránu sa mi už z vyhriateho spacáka vôbec nechcelo, odďaľoval som vždy tú chvíľu „výstupu“ do studeného rána čo to šlo, ale v hĺbke duše som tušil a dúfal, že sa mi to oplatí. Šiesta ranná nakoniec konečne odbila a moje montáže zamierili na svoje pozície. Ráno na rieke? Čo vám budem rozprávať, to bol zase raz gýč. Pomaly vykukujúce slnko, ktoré sa zas a znova halilo do mrakov, para nad hladinou. Svojím spôsobom som sa tešil aj na balenie, pretože mi tentoraz zaberie nejakých 5 minút a ak budem chcieť, po práci môžem opäť vyštartovať k vode. Z môjho spokojného rozjímania ma vyrušila až plynulá jazda z plytšej partie rieky. Tento súboj bol úplne iný, ako tie predchádzajúce. Celú dobu som cítil len tupú hmotnosť, ako keď vláčite vrece cementu. Vrece začalo poriadne vystrájať opäť až pri kontakte s plytčinou. Akoby si ešte len tu ryby uvedomili, že je niečo zle, a tak brzda môjho Emblemu cvakala ďalej. Trvalo to dosť dlho, než som prvýkrát zazrel krásneho lysca pod hladinou. Bola to parádna bodka za rýchlou, popracovnou výpravou - sledoval som na podložke lysca zo svojich kaprích snov, relatívne krátky, ale s neskutočne napchaným bruchom, ten farebný prechod z tmavozelenej do krémovožltej a masívna hlava s poriadnym „vysávačom“. Radosť zo mňa vyprchávala postupne počas celého pracovného dňa, keď sa už naopak o slovo hlásil zameškaný spánok. Ale poznáte to, nevyrazili by ste po takomto ráne znova?
Vybavenie na pár hodín - podložka, v nej 2 prúty, podberák, statív s fotoaparátom a kobra. Hneď vedľa kýbel plný krmiva a jedna stredná taška cez rameno so zvyškom vybavenia. Značka Aqua Products spĺňa všetky moje požiadavky - perfektné vyhotovenie, všetko pri rybárčení dáva zmysel a perfektne do seba zapadá ako puzzle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
