Určite väčšina z vás, ktorí čítajú tieto riadky, sú tiež členmi Slovenského rybárskeho zväzu. V našej malej krajine je veľa miestnych organizácií, ktoré obhospodarujú miestne, ale aj zväzové revíry, za čo sa im chcem veľmi pekne poďakovať. Sám viem, že to nie je ľahké, zabezpečiť množstvo vecí, riešenie problémov, ktoré prichádzajú skoro s každým novým dňom...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2018.
Rovnako aj vyhovieť každému rybárovi, postarať sa o športové podujatia, zabezpečiť kvalitné násady do revírov a o vybavovaní povoleniek radšej ani ďalej písať nebudem. Je toho jednoducho veľa a bežne si to ani neuvedomujeme, čo všetko pre nás robia kompetentní. Aj tak sa však nájdu neprajníci, ktorí sú nespokojní. Mali by sme si vstúpiť do svedomia a trošku porozmýšľať, či by sme toho urobili aj my toľko, koľko oni robia pre nás všetkých…
Máme byť za čo vďační
Naša krajina je krásna, celá fauna a flóra závisí od rovnováhy, ktorú máme na starosti aj my rybári a je naozaj len na nás ako s ňou budeme zaobchádzať. To, čo nám zanechali naši otcovia raz zanecháme aj my, preto dbajme na poriadok a čistotu pri našich revíroch, aby sme ich mohli s hrdosťou odovzdať našej ďalšej generácii. Som veľmi rád, že v našej miestnej organizácii sa uskutočňuje veľa rôznych aktivít pre deti a mládež. Nie náhodou z nich vyrastajú skvelí rybári a taktiež reprezentanti na pretekoch s medzinárodnou účasťou. Je to hlavne odraz všetkých kompetentných, ktorí sa naplno venujú športovej činnosti a odovzdávajú cenné rady tým najmenším. Patrí im veľká VĎAKA za perfektne vykonanú prácu. Aj ja spolu s tímovými parťákmi im máme byť za čo vďační. S podporou MO SRZ Trebišov sme mohli reprezentovať našu organizáciu už aj v minulom roku na športových podujatiach. Keďže som vášnivým kaprárom, tak samozrejme, išlo o kaprárske preteky. Celkovo sme úspešne obsadili aj tie najlepšie umiestnenia, ale všetko pekne po poriadku. Už väčšina z vás vie, že na takýchto pretekoch je príprava najdôležitejšia. Výber správnych návnad a nástrah je kľúčový, ale veľa zaváži aj vyžrebované miesto. Prv však ako budem pokračovať, vám chcem predstaviť členov tímu: Ján „Lochness“ Sedlaček, ďalej Dušan „Dušky“ Kiraľ a moja maličkosť, Tomáš „Baysy“ Horgoš. Všetci traja sme už roky rokúce členmi našej rybárskej základne v Trebišove, kde sme sa kadečomu priučili a preskákali cez naše vody rôznymi technikami a spôsobmi lovu. Postupom času sme spoločne začali loviť cielene len kapry, a preto to skúšame na takých podujatiach, kde je bodovaná len táto ryba. Ale späť k spomínaným pretekom v Maďarskom Ózde.
Príprava kvalitných návnad je kľúčom k úspechu.
Jednoducho atmosféra ako má byť
Prvé spoločné preteky nášho tímu Carp Team MO SRZ Trebišov sme absolvovali na jednej vode neďaleko Ľubovnianskeho hradu. Rybník v Hume je štrkovisko s ostrovom zhruba v strede vodnej plochy, ktoré je slušne zarybnené kaprom a amurom. Dajú sa tu chytiť ryby aj ďaleko cez 10 kíl. Myslím si, že výhodou tejto vody je aj studený prítok z rieky Poprad, ktorý počas horúcich letných dní ochladzuje a prekysličuje celú vodnú plochu.
Ryby sú, prirodzene, v takých podmienkach aktívnejšie, čo sa odráža aj na záberoch. Nám sa na tejto vode podarilo obsadiť druhé miesto a odniesli sme si aj cenu za najväčšieho kapra pretekov. Aj keď to bolo ku koncu pretekov veľmi tesné, od prvého miesta nás delila len jedna ryba, ale presne o tom sú tieto podujatia. Všetko našponované do poslednej chvíle, jednoducho atmosféra ako má byť. Myslíte si – prvé preteky a hneď druhé miesto. Samozrejme, šťastena stála pri nás, ale najdôležitejšou súčasťou úspechu sú skúsenosti, náčinie, stratégia lovu, pravidelné kŕmenie, opatrné zdolávanie, trpezlivosť a snáď najdôležitejšie, ohľaduplnosť voči ostatným súťažiacim. Je jedno o aké ceny sa súťaží, pokiaľ nejde o život, nejde prakticky o nič…
Aspoň niečo…
Po skvelom štarte nášho tímu sme sa, prirodzene, chceli zúčastniť aj ďalších pretekov, čo sa nám podarilo až v októbri na cudzej pôde u našich južných susedov, konkrétne v maďarskom Ózde. Priebeh súťaže sa pre nás vyvíjal veľmi sľubne, veď od začiatku sme zaujali popredné pozície. Osemnásť hodín pred koncom pretekov sme boli prví s náskokom pár kíl. Nikto z nás však netušil, čo priniesla posledná noc súťažiacim v druhej, pomerne väčšej polovici jazera. Po rannom vážení sme len s nemým úžasom pozerali na listinu. Počas noci sa ryba začala chytať už v spomínanej väčšej časti a nás ostatné tímy odsunuli na zemiakové – štvrté miesto. Aj tak to môže skončiť, veď každý má šancu do poslednej minúty. A to myslím naozaj do poslednej. Zdôrazňujem to preto, lebo sa mi to potvrdili dve súťaže po sebe. V poslednej minúte lovu som dostal záber, no v obidvoch prípadoch išlo o nebodované ryby. Ale poviem vám, zážitok to bol poriadny. Takže v konečnom hodnotení sme sa umiestnili na spomínanom 4. mieste a opäť s najväčšou ulovenou rybou. Aspoň niečo… Vraví sa, že s jedlom rastie chuť. Veľmi pravdivé. Ďalších pretekov sme sa dočkali až v tomto roku, ale tentoraz bez Dušana, lebo kvôli povinnostiam musel absentovať. Vybrali sme preto preteky pre dvojčlenné družstvá na súkromnom revíre Brestov neďaleko Humenného.
Takéto ryby potešia dvakrát a obzvlášť na pretekoch.
Double na podložke počas pretekov je vždy vítané.
Pohltila nás tá správna nálada
Po žrebovaní lovných miest, presunu na lovné stanovištia nás konečne pohltila tá správna atmosféra. Príprava krmiva a následné vnadenie sa stalo našou rutinou. Prvé ryby na seba nenechali dlho čakať a my sme si mohli pripísať potrebné body. Tímu, ktorý chytal oproti sa darilo najlepšie a hneď druhý deň si urobili pred ostatnými slušný náskok, no v priebehu dňa sa ozvalo aj miesto z plytčiny. Do večera sa im ryba rozbehla a prevalcovali všetkých s náskokom cez 50 kíl. Domáci vraveli, že noci na tejto vode sú najlepšie, čo sa týka záberov. Nám sa to tiež potvrdilo a za poslednú noc sme urobili skoro 30 kilogramov. Posledných 12 hodín lovu bolo pred nami a na 3. miesto sme strácali zhruba 15 kíl. Na prvé miesto niečo cez 72 kg, čo pre nás bolo v danej situácii nemožné. Štvrtí sme ostať nechceli, a tak sme začali trošku špekulovať s obmedzeným krmivom, ktoré bolo vopred stanovené v podmienkach lovu na týchto pretekoch. Teraz s odstupom času sa mi to zdá až priam nemožné, ale v priebehu 11 hodín sa nám podarilo zdolať množstvo kaprov a hodinu pred ukončením sme strácali na prvé miesto len 20 gramov. Pár minút pred koncom pretekov sa nám podaril malý zázrak a obidva zábery sme premenili za doslovne vymodlené ryby, ktoré nás posunuli na prvé miesto. Priznám sa, boli to super preteky, tá atmosféra sa nedá opísať, treba si to zažiť na vlastnej koži. Po úspešnom Brestove nás čakala ďalšia trošku väčšia výzva na pretekoch v Novom Meste nad Váhom. Green Lakes Carp Cup 2017 sa niesol v znamení priateľského stretnutia rybárov. Na tejto vode sme ešte nelovili, a tak to bolo pre nás tak trochu vabank. Prísne pravidlá, ktoré tu musí každý loviaci akceptovať, má aj svoje opodstatnenie. Obsádka tejto krásnej vody potvrdzuje, že ide o nevšedný revír s kapitálnymi rybami. Nie nadarmo sa mu hovorí „Land of commons“ v preklade Svet šupináčov.
Pamätné foto s majiteľom revíru Green Lakes.
Taktiku sme mali jasnú
Po dlhej ceste z východu sme si konečne mohli obzrieť toto jazero a jednoznačne sme skonštatovali, že to bude ťažšie ako sme si mysleli. Bodovaný je len kapor nad 5 kg a konečný súčet troch najväčších rýb. Po vyžrebovaní stanovišťa číslo 2 nám už vopred každý gratuloval a vravel, že sa nezastavíme. Popravde, po druhom dni sme sa ešte ani nerozbehli, mali sme dve ryby okolo7 kg. Taktiku sme mali jasnú. Guľôčku Buffalo v priemere 24 mm sme nastražovali pod háčik bez protihrotu na panáka a aby sme dosiahli záber, obaľovali sme to celé v totožnej paste. Montáže sme sa snažili nahadzovať čo najbližšie k rákosovému poľu – ostrovu, čo sa nám aj osvedčilo. Počas celých pretekov sa chytilo veľmi málo rýb. Dokonca boli tímy, ktoré vyšli naprázdno. Domáci nám povedali, že táto voda je špecifická tým, že ak je na brehoch viac rušno, tak ryby ako keby to vedeli a neprijímajú potravu tak aktívne. Nám sa to potvrdilo do posledného slova. Zábery sme mali len ráno pred treťou a potom ešte okolo šiestej, keď bol najväčší pokoj a celý deň a celú noc nič. Neostávalo len to risknúť všetko na jednu kartu a odchytávať najväčšie ryby, ktoré prechádzali na voľnú vodu. Táto pasca nám klapla trikrát a vďaka sile guľôčok na báze prirodzenej potravy sme zabodovali, a obsadili tak konečné druhé miesto.
Všetko je však o šťastí
Striedme správanie sa kaprov tejto vody nás opäť niečo naučilo a prinieslo nové zážitky, na ktoré sa nezabúda. Silové zdolávanie s háčikmi bez protihrotu, rúčkovanie prúta s rybou cez štyri stromy boli ráno o tretej nevšedným zážitkom. Všetko je však o šťastí, aj keď sa zadarí a obsadíme niektorú z prvých troch priečok, je to len pocit, zážitky a v konečnom dôsledku ako spomienka ostane len pohár. Ďalšie preteky, na ktoré máme namierené, sú tiež na západnej strane Slovenska, rovnako na vode, kde sme ešte nechytali. Dúfame, že aj tam budeme reprezentovať našu MO SRZ Trebišov v tom najlepšom svetle a, samozrejme, taktiež sa posnažíme a zabojujeme o skvelé umiestnenie. Všetko je však o súhre rôznych faktorov, ktoré sa buď naklonia v náš prospech, alebo opačne. V každom prípade je skvelé, že sa takéto podujatia uskutočňujú čoraz viac. Organizátori, ktorí to nemajú s nami ľahké sa snažia vyhovieť súťažiacim v každom smere čo najviac. Ešte raz vďaka všetkým, či už v našej, alebo inej organizácii za úsilie a ochotu uskutočňovať tieto podujatia na miestnych, zväzových či súkromných revíroch u nás alebo v zahraničí. Súťaže sa robia pre nás, zanietených rybárov, a treba mať na mysli aj najdôležitejšiu vec. Pokiaľ nejde o život, nejde o nič! Sláva víťazom, česť porazeným.
Skvelé druhé miesto z novej, nepoznanej vody.
Obhájenie prvenstva z jarného kola na Brestove.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
