Rybári obvykle nemajú radi toto ročné obdobie. Pre mňa je november dobrý mesiac na rybolov. Plotice a mladé pleskáče sa stále aktívne kŕmia a na plavák nie je problém ich nachytať v hlbokých jazerách, ako aj na starých meandroch. Veľké pleskáče berú na feeder na veľkých riekach.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 06.05.2019.
Ale teraz chcem porozprávať o mojich skúsenostiach s odlišným štýlom rybolovu, ja to volám feeder jig. Táto technika prezentácie krmiva môže zmeniť každý chmúrny november na krásny deň pri vode. Popularita feedra medzi našimi rybármi je veľká. V mnohých prípadoch sú objektom ich záujmu veľké a stredne veľké rieky, zatiaľ čo ich prítoky a jazerá nenavštevujú. Ak tu niekto chytá s prútmi na položenú, nemenia to. Preto sú výsledky nie vždy uspokojivé. Ja tu chytávam s ľahkými feedrami. A nesedím iba na brehu a nepohnute „číham“, ale aktívne využívam techniku feeder jig.
Vyberám si malé priemery
V neskorej jeseni rád chytávam v hlbokých kanáloch. Aj keď je jeseň suchá a vody je minimum, tu je možné chytať plotice a pleskáče od 100 do 500 g. Keď je stále relatívne teplo a ryby nie sú ďaleko od brehu, s obľubou chytávam so 7-metrovou deličkou. Ale všetko sa zmení v posledný jesenný týždeň. S prvým snehom sa ryby stiahnu ku dnu a je takmer nemožné ich chytať s plavákom. Vtedy príde na rad picker. Najhlbšie miesto je vzdialené 25 metrov od brehu a najlepšia možnosť na dopravenie návnady s 10-gramovým kŕmidlom a nástrahy je 3-metrový prút. A ak sa ryby kŕmia blízko pri brehu, beriem druhý prút a chytám vo vzdialenosti 15 metrov.
Na pickeri preferujem monofil. Vzdialenosť pri tomto štýle rybolovu nepresahuje 30 metrov, takže pletenka nie je potrebná. Používam dva druhy: Salmo Specialist feeder s priemerom 0,20 mm a Browning Cenex Plummet Method Feeder Line 0,20 mm. Oba vlasce používam už dlho a recenzie na ne a výkon sú veľmi dobré. Vyberám si malé priemery, pretože takéto tenké vlasce si oveľa lepšie poradia s nepríjemnými prevismi, ktoré sa najmä za vetra ľahko objavia a znemožňujú vám rýchle zaseknutia. Mnoho citlivých špičiek si s tenkými vlascami hravo poradia. Preto mám aj ja oba prúty osadené špičkami 0,5 oz.
Prút
Používam 3-metrový Team Salmo Energy Picker, s ktorým lovím na dlhé vzdialenosti. S pomocou kratšieho (2,45 m) Browning Commercial King Wand chytám bližšie pri brehu. Oba prúty sú skvelé. Prút Salmo je trochu rýchlejší a veľmi dobre sa s ním hádže. Aj na dlhšie vzdialenosti, okolo 25 m nahadzujem s 10 g kŕmidlom veľmi presne. Prút Browning s poloparabolickou akciou je excelentný na delikátne chytanie. Nie je to iba tým, že môžem použiť tenké vlasce a malé háčiky, ale veľmi dobre sa mi s ním ťahá nástraha po dne, keďže sú dni, keď ryby chcú iba ťahané nástrahy.
Montáž
Na oboch prútoch mávam tzv. inline montáž. Záťaž, alebo kŕmidlo sa na klipe voľne otáčajú okolo hlavného vlasca, ďalej je tam feedrová guma a na nej naviazaná koncová montáž. Tá býva pri tomto štýle kombinovaná, pozostávajúca z 80 cm kusa fluorokarbóna 0,15 mm a krátkej časti (10 cm) mäkkého vlasca s priemerom 0,10 mm. Prečo je montáž taká komplikovaná? Aby som nástrahu prezentoval čo najreálnejšie. Hrubší a tuhší fluorokarbón sa vo vode veľmi pomaly ponára. Keď nahodíme, olovo, alebo kŕmidlo spadne na dno a koncová montáž sa ešte hodnú chvíľu vznáša v stĺpci. Ryby takúto prezentáciu majú veľmi rady. Krátka časť mäkkého a tenkého vlasca spôsobí to, že sa ryby tak neľakajú nástrahy na háčiku. Tie sú malé a ostré. Mám rád Kamasan B 651 č. 16. Niekoľko patentiek alebo sendvič z kostniakov a patentiek na háčiku vyzerá veľmi prirodzene.
Kŕmenie
V zime nie je potrebné veľa kŕmiť. Ale musí byť vyšperkované do najmenších detailov. Hlavne je potrebné dbať na vôňu a farbu. Pri príprave krmiva do chladnej vody nie je nutné, aby malo tieto hlavné elementy: patentky, kostné červy a kukly. Preto je najlepšou voľbou tmavé krmivo s nie príliš ostrou vôňou. Roky som používal lacnú zmes, ktorá pozostávala z 0,5 kg suchej zmesi „Super bite“ na plotice, pohár suchých rozomletých kôrok z chleba, pohár konopného semena a dva kilogramy tmavej zeminy. Všetky ingrediencie som preosial cez niekoľko sít. Suchá zmes, chlieb a konope sú zmiešané, nasiaknuté vodou až do akejsi krémovej podoby. Zem nechávam nasiaknuť v inom vedre. Trvá to asi 40 minút. Potom to všetko zmiešam spolu a nechám ďalších 10 minút odpočívať. Aby som šetril čas, robievam to doma. Finálny produkt by mal byť mierne suchý a z kŕmidla by sa mal vyplaviť o 2-3 minúty. Kosťáky, kukly a patentky pridávam po porciách: do kŕmidla alebo do kŕmnych gulí. Kŕmim aj čistými kostnými červami, špeciálnym kŕmidlom. Na jeseň, keď sa ryby kŕmia v húfoch, je veľmi dobré kŕmiť samostatnými kostnými červami, pretože dokážu vzbudiť žravosť aj neaktívnych rýb. Počas neskorej jesene nezačínam lov zakrmovaním. Klasicky naplním kŕmidlo a začínam chytať priamo aj s nástrahou na háčiku.
Nájsť rytmus
V tomto období roka je dôležité nájsť správnu harmóniu a rytmus v prezentácii návnady a nástrahy. Na oboch flekoch začínam klasicky kŕmiť. Po 40 minútach, keď som skŕmil niekoľko porcií červov, očakávam zábery, tie však neprichádzajú. Po 2,5 hodinách akejkoľvek aktivity sa začínam zamýšľať nad správnosťou môjho konania. Čo bolo zle: nástraha, návnada, alebo prezentácia? Alebo sa ryby jednoducho presunuli.
V hlave mám všetky tieto myšlienky, ale žiadna z nich nie je úplne správna. Pred pár dňami bolo všetko úplne inak. Nechcem vychádzku skončiť bez záberu, rozhodol som sa preto zmeniť taktiku. Dlhý prút som odložil a s pomocou kratšieho Browningu som začal nástrahu pomaly ťahať po dne kanála, centimeter po centimetri. Po každom potiahnutí som nechal 20-30-sekundovú pauzu. Po štvrtom kole, hneď keď som zastavil, sa začalo niečo diať. Špička pickera sa jemne ohla a zastavila.
Keď uplynulo cca 20 sekúnd, potiahol som a zázrak! Na druhej strane vlasca som zacítil odpor. O chvíľu som mal v rukách malého pleskáča. Potom nastala malá pauza v záberoch. Kŕmidlo som naplnil kosťákmi a po dávke proteínu sa začali ryby opäť zaujímať o moje miesto. Počas desiatich minút som mal niekoľko pleskáčov v podberáku. A opäť pauza. Ale už som vedel čo robiť. Zopár kŕmidiel klasického krmiva a jedno s červami. Na vlasec som namiesto kŕmidla dal olovko. Oveľa lepšie sa mi tak „jigovalo“.
Oproti kŕmidlu sa to lepšie ťahalo po dne a pri dopadnutí na hladinu nerobila montáž taký hluk. Nahodenie, 30-sekundová pauza, krátke potiahnutie nástrahy a opäť pauza. Robil som to tak, až nástraha opustila zakŕmenú zónu. Bolo to asi 1,5 metra. Zobral som si tripod a jednu nohu maximálne predĺžil, dokázal som tak pohodlne „jigovať“ bez toho, aby som prút vzal do rúk a posúval som iba špičku prúta. Krátky prút mi dovoľoval perfektný kontakt s nástrahou v každom štádiu. Pokračoval som a užíval si túto rybačku. Napriek tomu, že sa ryby veľmi aktívne bránili, boli zábery veľmi jemné. Keď som potiahol vlasec a špička sa ohla o viac ako 2 cm, stratil som kontakt s rybou. Na konci rybačky som dokonca musel vziať vlasec medzi prsty, aby som nezmeškal záber. Vychádzku som skončil s mnohými pleskáčmi, niekoľkými ploticami a jedným veľmi pekným jalcom maloústym. Fantastický výsledok, keďže moji susedia na brehu skončili bez jediného záberu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
