Po fyzicky i psychicky náročnej rybačke na lososej rieke, kde sa nám za týždeň podarilo úspešne zdolať iba jedného lososa, sa už všetci tešíme na zmenu. V neďalekom meste sa zastavujeme v rybárskych potrebách kde pracuje môj švédsky priateľ Jacob.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 06.05.2019.
S Jacobom sme sa spoznali pred troma rokmi na Novom Zélande, kde sme si spolu aj zachytali miestne pstruhy. Zostali sme v kontakte a už pri plánovaní našej cesty na sever nám dal veľa užitočných informácií a rád.
Rovnako aj teraz pri našej návšteve v obchode spolu dávame dokopy plán a miesta, kam sa oplatí ísť zachytať. Na mape nám zaznačil top miesta, okorenil to pár fotografiami úlovkov z tejto lokality a prisľúbil, že o pár dní nás príde navštíviť a zachytať si s nami.
Naše vykecávanie v obchode nás stálo 40-eurovú pokutu za vypršanie parkovacieho lístka. Nevadí, každý to má po desine, takže to tak nebolí. Čaká nás 300 km dlhý presun do vnútrozemia smerom k nórskym hraniciam.
Na ďalekom severe v noci nie je tma
Cesta to bola strastiplná, dlhé úseky vyfrézovanej cesty a desiatky sobov vykračujúcich si krížom krážom po ceste nás nechávali stále v strehu. No krajina navôkol bola prepletená nespočetnými jazerami a bol to krásny pohľad, takto nejako som si predstavoval dokonalý rybársky raj. Do oblasti Arjeplog prichádzame po 22-hej hodine a nedarí sa nám už zakúpiť povolenky ani na pumpe. Všetko je zavreté. Fungovali už len stojany s palivom, kde sa dá platiť iba kartami.
Keďže tu na ďalekom severe v noci nie je tma, robíme si aspoň malý prieskum lokalít kde budeme v nasledovné dni chytať. Sú to krátke úseky riek, ktoré pretekajú medzi jazerami. Tieto „riečky“ sa rozvetvujú a spájajú, majú rôzny charakter a ústia do ďalších jazier. Vyskytuje sa tu najmä lipeň, pstruh, síh a šťuka. Predpoveď počasia nehlási žiadnu zmenu, a tak pokračujeme už v známej taktike: v noci chytať a cez deň spať.
Na druhý deň kupujeme povolenku na 3 dni za smiešnych 10 €. Oblasť, kde môžeme loviť je obrovská, podľa prospektov ponúka 6 000 jazier a 3 000 km riek. Presúvame sa na miesto číslo jeden a karavan parkujeme v provizórnom kempe. Stojí tu do 10 ďalších áut a jedno mobilné WC. Sledujeme informačné tabule, ktoré znázorňujú riečne ramená. Medzi jazerami tu preteká sedem riek, jedna z toho je rezervácia, kde sa nesmie chytať, tri majú malý prietok a posledné tri vyzerajú fajn. Podľa informácií čo máme, by do týchto riek mali v noci z jazier prichádzať pstruhy loviť menšie rybky. Podľa fotiek, čo sme videli, tu pstruhy dosahujú 70-80 cm. Bežne ich tu lovia s obojručnými muškárkami a ako nástrahu najčastejšie používajú wooly bugger alebo sunray shadow.
My sme si pripravili klasické muškárky v aftme #4 na sucho a #6 na strímer. Delíme sa do dvojíc a každá dvojica ide na inú rieku. Ryby zatiaľ nevidno zbierať hmyz, a tak strímrujeme perejnaté časti rieky. Podarilo sa nám so Zdenom uloviť pár menších potočákov, no nie je to žiadna sláva. Po pár hodinách ideme pozrieť chalanov ako sa darí im. Rišovi sa podaril na nymfu krásny lipeň z rýchleho a hlbokého prúdu, ktorému namerali 52 cm. Pár rýb sa začalo ukazovať aj na hladine no Miškovi sa nepodarilo žiadneho oklamať na sucho, tak to skúšam ja so Zdenom. Zdeno zavesil síha okolo 45 cm a mne sa podarilo oklamať dvoch lipňov v podobnej veľkosti. Chlapci na konci tejto pláne ešte chytili pár menších rýb na sucho. So svitaním balíme a vraciame sa do karavanu.
Bertnovych 35 metrov iba s jednou rukou
Ráno sa dávame do reči s miestnymi rybármi, no najmä s bradatým Samom a jeho kamošmi. Páni okolo 50-ky, no ako sme neskôr zistili, dvaja z nich sa pretekársky venujú flyfishing‑castingu /nahadzovaniu do diaľky/a v tejto disciplíne reprezentujú Švédsko na majstrovstvách sveta. Z klasického dialógu o rybách sa stali hodinové rozhovory, kolovanie pálenky, žuvacieho tabaku, ktorý je vo švédsku veľmi populárny a iných doma vypestovaných vecí.
Dozvedáme sa, že aj tu je veľa známych riek z dôvodu prehriatej vody zatvorených. Bohužiaľ, patria medzi ne aj dve rieky, ktoré sme mali v pláne navštíviť cestou domov. Utužujeme vzťahy, ukazujeme si navzájom fotky a videá našich top úlovkov, a chalani tak zanietene hovoria o technike nahadzovania, že si dohadujeme malú ukážku a tréning na nasledujúci deň.
Toto posedenie dopadlo tak, že Samova partia nebola schopná ísť večer na ryby. Ďalšia noc sa niesla v podobnom duchu ako tá predošlá. Mne sa na strímra podarilo chytiť menšiu šťuku, ale inak nič extra to nebolo.
Na druhý deň prebieha dohodnutý casting training. Vidieť týchto borcov nahadzovať s päťkovým prútom na vzdialenosť cez 45 metrov bol skutočný zážitok. O to viac keď Bernt hodil 35 metrov iba s jednou rukou, bez popoťahovania šnúry druhou rukou, ako je to pri klasickom double haul cast‑e. Pár rád od profesionálov mi výrazne pomohlo zlepšiť moje zručnosti a dĺžku hodov pri nahadzovaní.
Toalety aj pre vozíčkarov
No prichádza večer a my sa presúvame pár kilometrov na inú riečnu sústavu medzi jazerami. Popri vode vedie krásny drevený chodník postavený ako mólo. Kde‑tu sa rozdvojí, niekde je zase odbočka na zastrešené ohnisko s posedením, prípadne iba lavičky s krásnym výhľadom na vodu alebo toalety, samozrejme, aj pre vozíčkarov. Netuším koľko má tento chodník kilometrov, ale je to ideálne prostredie pre rodinné výlety či bežcov, ktorých tu stretáme.
Na lov si vyberám pomaly tečúcu pláň, voda je ako olej. Ryba sa zdvíha, no frekvencia zberu nie je až taká pravidelná. Vidím poletovať malé potočníky, a tak volím túto mušku v hnedej farbe. Postupom času som si vyhliadol cca 6 rýb, zapamätal si ich polohu a postupne som sa ich snažil „vysušiť“. Podarilo sa mi zdolať troch lipňov do 45 cm a ďalšie tri ryby som pichol alebo pokazil pri záseku. Neskôr skúšam prestrímrovať hlbšie partie, ale bezvýsledne.
Okolo tretej hodiny rannej, pred svitaním som na novom mieste. Vidím párkrát zazbierať rybu, brodím ku kameňom, ktoré vykúkajú z vody v strede rieky. Ryba je len pár metrov odo mňa, a tak pekne vidím ako zobrala moju suchú mušku. Po peknom súboji podoberám krásneho lipňa odhadom cez 50 cm. Nemeriame ho, robíme iba rýchlu fotku, aby čo najskôr mohlo plávať ďalej. Určite však atakoval môj osobák lipňa zo Sanu.
Zber ustal, a tak tu prvýkrát skúšam lov aj na dlhú nymfu a celkom úspešne. Takmer každé nahodenie mám záber a zdolávam niekoľko menších lipňov okolo 40 cm. Nasledujúci deň netrpezlivo očakávame Jacoba. Chce nás zobrať na šťuky a vzal so sebou aj čln s elektromotorom a dva icrossy‑plavidlo na spôsob belly bout‑u, ale namiesto plutiev sa ako pohon používaju veslá. Nafukujeme člny, pripravuje prúty v aftmách 8-10, na titánové lanká nadväzujeme strímre a popre.
Posledný deň vo Švédsku
Rišo s Mišom veslujú na icrossoch, ja s Jacobom ideme na člne a Zdeno chytil „čierneho Petra“ a ide pešo brodiac popri brehu. Po pár minútach je to práve on čo ulovil prvú asi 70 cm dlhú šťuku. O pár minút má ďalšiu. Jacob kormidluje a ja prečesávam z člna okolie brehov. Dostávam na popra pár záberov od menších šťúk. Nakoniec kotvíme na brehu, aby mohol chytať aj Jacob, rozdeľujeme sa a kráčame popri brehu, každý iným smerom. Šťuky tu stoja doslova pri brehu, v plytkej vode, medzi vodnou trávou. Stačí nahodiť popra priamo na trávu, čľupnúť párkrát vo vode a už sledujem ako sa pár metrov odtiaľto rozčerila voda a môj poper prenasleduje vlna v tvare písmena V. Zmena rýchlosti, pristavenie alebo zrýchlenie väčšinou vyprovokuje šťuku k agresívnemu útoku, ktorý sa opakuje aj niekoľkokrát po sebe. Zatiaľ som v mojom rybárskom živote nezažil adrenalínovejší lov ako tento s hladinovými nástrahami. Hoci šťuky chytáme len menšie 50-70 cm, ich agresivita a počet záberov nám to bohato vynahrádza.
Nasledujúci deň ideme na iné jazero a scenár ja takmer rovnaký. Počet šťúk je enormný. Z jednej malej zátočky ich pokojne vytiahneme aj 10. Jacob ostáva na lodi sám a križuje jazero hľadajúc vodné rastliny. V hlbšej vode mal viac šťastia a chytá dve šťuky okolo 80 cm. Prichádzajúca búrka nás však nečakane vyhnala z vody. Jacob sa po víkende musí vrátiť do práce, a tak je pred nami posledný deň vo Švédsku.
Za celý deň sme tu nestretli ani človiečika
Ideme na nové jazero, posledný deň si chcem užiť naplno, a tak som prvý vo vode, zatiaľ čo chalani sa ešte prezliekajú pri karavane. Po pol hodine však nemám jediný kontakt, pri brehu nestoja žiadne ryby, a tak skúšam zabrodiť čo najďalej a hádzať na otvorenú vodu. Hneď dostávam záber spojený s výskokom šťuky do vzduchu. Zatiaľ moja najväčšia, okolo 80 cm. Posledný poper sa už úplne rozpadol, a tak nadväzujem asi 15 cm dlhý strímer. Dostávam ďalší záber, no ryba mi padá z háčika. Chalani nemajú zatiaľ žiaden kontakt. Pobrežie je tu členité.
Krásne polostrovy, ticho, priezračná voda a kopa vodných rastlín či lekien. Žiaden odpad, žiadne plasty a za celý deň sme tu nestretli ani človiečika. Čo viac si priať? Brehy jazera lemujú iba stopy v piesku od losov a sobov. Na prúte mám ďalšiu 80-ku. Hoci záberov je menej, no veľkosť a hmotnosť je podstatne väčšia. Konečne sa aj na Miška usmialo šťastie a po krásnom súboji mu robím fotku s peknou rybou.
Cez google maps si pozerám mapu jazera a tak nejdem popri brehu, ale predieram sa skrz hustý porast polostrova. Dostávam sa do ďalšej peknej zátoky. Slnko o chvíľu zapadne. Zdeno si nadbehol na druhú stranu zátoky a chytá priamo oproti mne. Nerád ho ruším no ťahám ďalšiu peknú rybu a tak hoci nerád, musí šliapať naspäť za mnou aby mi spravil peknú fotku. Dávam si pauzu, Zdeno je opäť na druhej strane a má tam nejaké nepremenené zábery.
Zdeno kričí: ryby pod 90 cm už nefotíme!
Opäť vleziem do vody, nahodím do zátoky, no v plytkej vode mi uviazol strímer na kameňoch, tak ho idem vyslobodiť. Nahadzujem z toho miesta o kus ďalej na otvorenú vodu a dostávam pekný záber a v momente razantný odpor. Kričím na Zdena, že mám opäť peknú rybu, no tomu už sa to nepozdáva a odpovedá mi, že ryby pod 90 cm už nefotíme. Ryba bojuje zatiaľ najviac zo všetkých, čo som tu ulovil a v tejto dokonalej scenérii si to fakt užívam.
Konečne som rybu zbadal, a tak kričím opäť na Zdena, že toto je určite môj osobák šťuky a fakt by som ju chcel mať vyfotenú. Hundre si popod nos, no vidím, že zmotáva šnúru a pobrežným porastom sa prediera ku mne.
Rybu mám zdolanú pod nohami, meriame ju a má rovných 100 cm! Je nádherná a s neopísateľnou radosťou ju púšťam späť. Pre mňa sa to už skončilo, nemá význam chytať ďalej. Občerstvujem sa na brehu, keď vtom prichádzajú Michal s Rišom. Len neveriacky krútia hlavami. Rišo nelení a ide v zátoke ešte vyskúšať svojho popra. Zrazu len kričí „ide za tým, ide za tým, ja sa bojím, ja sa bojím“ vtom nasledoval šplechot prisekáva príliš skoro a rybe popra vytrhol spred papule. Ešte mu na to párkrát zaútočila, no túto rybu sa mu už nepodarilo chytiť.
Výborné lesné plody ako občerstvenie
Slnko zapadlo, je čas vrátiť sa do karavanu, máme to pár kilometrov no občerstvujeme sa výbornými lesnými plodmi. Škoda, že sme na toto úžasné jazero natrafili až posledný deň našej výpravy. Je obrovské a už keď sme kráčali k autu som sa nevedel dočkať, kedy sa sem opäť vrátim pozrieť sa na zúbky týmto severským kráskam.
V karavane balíme a ukladáme všetky veci na svoje miesto a vyrážame na cestu domov. No hneď na prvom rázcestí nejdeme cestou, ktorou sme sem prišli, ale podľa Riška pôjdeme druhou popri jazere, ktorá nás isto dovedie na hlavnú cestu. V duchu hesla: „pojedeme skratkou pánové, je to sice dál, ale za to horší cesta“. Cesta to bola fakt o hubu a párkrát sme museli rozbitú cestu vypodložiť kameňmi aby sme vôbec prešli, za to sme konečne videli pár majestátnych losov.
Švédsko je nádherná krajina, s nekonečnými možnosťami rybolovu. Ľudia sú veľmi milí a aj posledný dedko vie plynule po anglicky, takže nemáte problém sa tu kdekoľvek dohovoriť. Povolenky sú za rozumnú cenu a rovnako aj potraviny stoja približne rovnako ako u nás. Takže ak plánujete výlet na budúcu sezónu, Švédsko určite môžem len odporučiť!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
