Východ slnka je vždy prekrásny, no keď sa to spojí s vetrom 102 km/h, tak to už nie je ono. Stromy sa ohýbajú ako z nejakého zlého hororu a na vode sú vlny tak do pol metra. To sme na Malej Rhone, na veľkú sa ani neopovážim. To by mi asi odtrhlo dvere auta hneď, keď vystúpim.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 06.05.2019.
Keďže sme to vedeli, čln som dal dole už dopredu na vodu práve na Petit Rhone. Tá je viac krytá a v zákrutách sa nájde nejaké to zátišie. A jedna, pri takomto smere vetra, je akurát tak 3-4 km od domu. Na miesto sa dostávame ešte po tme, takže pripravujem veci. Splavovanie plavákom je asi ten najnudnejší spôsob lovu, ktorý poznám. Tekvicové jadierka a podobné veci, ktoré inak nemusím, mám pripravené pre komplet futbalový tím.
Púšťam ju späť, nech hľadá deda
Púšťam von hľadačov, kým Bence, môj aktuálny kolega, už vopred hlási, že sa nudí. Dávam mu za pravdu, je to nuda. Ale len na týchto cca 200 m je relatívne bezvetrie. Keď nás z toho vietor vytlačí, tak hneď dostaneme ten správny vetrík. Sme na 8-metrovej jame, ktorá sa končí v 4 metroch a ťahá sa potom niekoľko sto metrov. Bencemu som pripravil vhodný prút a jigovú nástrahu. Môj názor je, že keď sa jig hodí do plytkej časti, ťahá sa späť a je tam hladný sumec, tak máme šancu. S plavákom toto spraviť nedokážem. S tým dokážem splavovať len po dĺžke. Bence chytá s multíčkom, čo mu najprv nejde, síce tvrdil, že je zvyknutý, ale asi nie na takýto kaliber. Nevadí, tie jadierka sú celkom fajn a on nech sa učí nahadzovanie, bude to ešte potrebovať, keď pozajtra vietor ustane. Po slabých desiatich minútach niečo odpáli plavák napravo, pozriem sa na Benceho, ale ten je na špici lode, a tak je ďaleko. Rýchlo zatiahnem brzdu a sekám…do prázdna. Do paže, prcek. Nástrahová ryba má na sebe podkovičku, ale je malinká. Tipujem, že to bola ryba pod meter a nedokázala dostatočne chytiť rybku, aby aj háčik sedel. Púšťam ju späť, nech hľadá deda. Sme už na konci jamy a na tej 4-metrovej časti. Bence hovorí, že sa zasekol. Pozerám a fakt sa mu udica ohýba a smerom na druhý breh, všetko v pohode, s elektromotorom idem na miesto a pripravujem vyslobodzovač. Bence sa ozve, nie je to statické ide to hore prúdom. Že čo? Čo ide kde? Pozerám sa mu na šnúru, zaostrujem, fixujem breh a sakra, chalan má pravdu, na konci má rybu a to dosť dobrú na to, že ešte nezačala tancovať a kopať ale ide pomalým tempom. Tak 30 metrov od toho, čo šnúra ide do vody, vidím už starý známy konár. V ňom som už stratil aspoň päť dobrých rýb, šľak ma trafí. Ak niekto vie, o čom teraz rozprávam: spomalený film, ako sa šnúra približuje k tomu konáru, v uchu dunenie, medzitým srdcový záchvat, že chalan má prvú dobrú rybu na prívlač. Nie na rybku, nie na nejaký lenivý spôsob, ale vymakal si ju, toto sa nemôže stať!
No, čo už, nejako to musíme vyriešiť
No a karma v tom povie (síce Benceho hlasom). „Cítim, že to nejako štrkoce, akoby konár.“ Síce je deň, ale vidím hviezdy, šľak ma trafí. Ako teraz ďalej? No, ideme nad ten konár a dačo podnikneme. Hĺbka vody je 2,4 m, teplota 24 oC, napadá mi pár vecí, ale ideme po opatrných krokoch. Najprv otvoriť cievku, po pár metroch sa ryba upokojí a sadne si na dno. Toto funguje a teraz môžeme špekulovať. Skúšam vyslobodzovač, či náhodou nedostane šnúru mimo konár. Po 2 minútach konštatujem, že nie. Vyberiem veslo a skúsim pohľadať konár, no ale ani to nejde. Posledná možnosť, a to rozmýšľam hlasno: „Bence, je to v hĺbke 2,5 metra. Tam sa dokážem ponoriť, nejako nahmatať, ako ide šnúra, prinajhoršom vytiahnuť na hladinu druhú stranu. Potom odrezať šnúru a spojiť s druhým prútom, čo ty na to?“ Benceho odpoveď bola troška šokujúca, pričom som však niektoré fakty vedel. „Chodím na ľahké ponory aj na more, asi plávam lepšie ako ty. Takže pre mňa tá akrobacia pod vodou pôjde lepšie, pričom ty ovládaš uzly a prúty lepšie. Idem dole ja!“ No, čo už, nejako to musíme vyriešiť, tak kývnem hlavou. Kým Bence drží kontakt s rybou, ja rýchlo odrežem a pripravím druhý prút. Potom sa mladík vyzlečie do spodkov, pripraví sa a hop do vody. Príprava na ponorenie a ide dole. Prvá skúška a nič, hovorí, že je tam jeden jediný konárik a šnúra je tak blbo pod ňou, že to nedokáže vytrhnúť, musí hore vyniesť druhý koniec. Ja si pripravím nôž a ide sa na to…
Po pár sekundách vidím ruku a v nej žltú šnúru, sumec sa však vtom pohne a začína odvíjať cez brzdu. No sakra, rýchlo chytím Bencemu ruku a dávam ho dovnútra. On posúva šnúru. Rýchlo prerežem a jednoduchým, ale rýchlym uzlom spojím so šnúrou na prúte a navíjam, aby som mal na cievke aspoň pár metrov. Bence sa oblečie rýchlo a odovzdám prút, pričom elektromotorom beriem smer a ideme za ním. To bol ten bod, keď sme boj dali na krátko, po cca 10 metroch šnúry na cievke ju Bence začína ťahať silou a do 5 minút už leží na dne lode. Sadám si, dýcham, akcia splnená. Bence ma kedysi našiel s tým, že by si rád chytil pekného sumca na prívlač, ale že z toho bude takáto historka, som neveril ani ja. Síce tesne pod limit, ryba má prekrásnych 198 cm. Som hrdý na to, že som mohol chlapcovi pomôcť s takýmto zážitkom, pričom ho so mnou čaká ešte pár dní. Na konci týždňa môj mladý padavan odchádza s množstvom zážitkov, v očiach vidím ten plameň mladého sumčiara, ktorý má úctu k rybám, takýchto potrebujeme viac.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
