Jeseň je už tradičným časom, keď sa na Liptovskej Mare stretávajú priaznivci rybárskych motorových člnov a športovej prívlače. Bedlivo sme sledovali počasie, jeho zmeny a dúfali, že nás nepotrápi zima a vietor.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Akcia sa začala vo štvrtok poobede, ale kompletná zostava sme boli až v piatok ráno. Prišli dokonca aj naši priatelia z Rakúska, keďže minulý rok sa im veľmi páčilo, David si tu chytil svojho rekordného zubáča. Tento rok si doniesli vlastný čln, veľmi pekne a funkčne prerobený Smartliner s 25-koňovým motorom. Postupne sa na vodu vybrali všetky posádky rôznych lodí. Topkou bolo nadupané Nitro Z-19, ktoré sme nášmu zákazníkovi nedávno odovzdali a vyšperkovali sme ho tým najlepším, čo na trhu je. Spomeniem kotevný systém Talon, vynikajúce sonary Solix, či predný elektromotor Ulterra.
Na Mare je radosť chytať. Ale voda trpí nedostatkom bielych rýb. Nielen dravcov.
Miňo doslova vydoloval pekného boleňa
Nemohol chýbať Tracker V-16 Super Guide, ktorého domovská voda je Oravská priehrada, Tracker Pro Team 175 z Kráľovej, náš Finval 510 Rangy a 505, či ďalší upravený Smartliner. Piatok bol, čo sa týka počasia, veľmi príjemný, na oblohe ani mráčik, jazdilo sa super, no nie príliš super to bolo ohľadom rýb. Na Rangy 510 bol počas celého dňa jediným úspešným lovcom Miňo, ktorý zo 17-metrovej hĺbky doslova vydoloval pekného, 75 cm boleňa. Obed sme vybavili príjemným posedením v prístavnom altánku. Ochotne nám ho priviezol Fero, majiteľ Rybárskej osady, kde sme boli po celý čas ubytovaní. Z celej našej skupiny roztrúsenej po vode sa podarilo uloviť iba zopár zubáčov, dokázali by sme ich spočítať na prstoch jednej ruky a aj tieto úlovky boli veľkostne podpriemerné. Z rybárskej letargie nás mala vytrhnúť sobota a hlásená zmena počasia.
Ráno sme sa zobudili do relatívne pekného, ale ukrutne veterného počasia. Na rybačku a jazdu na vode nie príliš dobrá kombinácia! Napriek tomu sme vyrazili do rozbúrených vĺn Mary a dúfali v zázrak. Menej výkonné motory mali s vrtochmi čo robiť, na niektoré vzdialené miesta sme sa s 25-kou ani nedostali. Skúšali sme to teda v menej veterných zátokách. Z času na čas sa v týchto pokojnejších zónach vytiahol zubáčik, David kontroval šťukou a spoločnosť nám v zátokách robili rabujúce bolene. Tie však neboli predmetom nášho záujmu a dokonca ani nebrali tak ochotne, ako by sme čakali. Dokonca sme neulovili ani ostrieže, ktoré sme v minulosti chodili chytať k zakotveným lodiam, keď už nič iné nebralo. Kde sa podela tá slávna Mara, niekdajšia Mekka prívlače a zubáčov? Všetci sme iba neveriacky krútili hlavami.
Milan vydoloval boleňa asi zo 17-metrovej hĺbky. Mysleli sme si, že ide o zubáča, preto ho zdolával pomaly. Prekvapilo nás toto torpédo.
Poľskí záujemcovia o člny Finval s nami zotrvali prvý deň a noc.
Komu asi vyhovuje takýto žalostný stav…?
Našu skepsu z celej situácie zdieľa aj hospodár, Tibor Ilavský, ktorého sme stretli na vode, pri jeho tradičnej kontrole povoleniek. Vyžraté ostrieže (pretože podľa slovenského meradla je to plevel, ktorý sa môže brať na kilá), zdecimované zubáče (v roku 2017 bolo vzatých viac ako 23 ton!), chýbajúca biela ryba, ktorá je cennou potravinovou súčasťou dravcov. Vraj za 20 rokov, odkedy je pán Ilavský na Mare hospodárom, musí prvýkrát objednať bielu rybu! Niečo nie je v poriadku. Zubáča a boleňa sme mohli legálne a brilantne chrániť, keď sa minulý rok zistila zvýšená prítomnosť ortute v ich telách. Táto „ochrana“ trvala, bohužiaľ, iba veľmi krátky čas. Komu vyhovuje takýto žalostný stav, je neznáme a nepochopiteľné. Športový rybolov trpí, s ním aj cestovný ruch, ktorý je s ním logicky spojený. Nedokážeme (alebo nechceme) sa predať! S týmito čiernymi myšlienkami sme odchádzali z vody a prosili sv. Petra, aby nám aspoň v nedeľu nadelil pár pekných úlovkov. Ráno bolo ako vymaľované. Po vetre ani stopy, nádherná slnečná obloha, radosť chytať. Ale to by sme najprv museli chytať. Nahádzali sme toho dosť, no úlovky nie a nie prísť. V posledný deň sme na vode zotrvali iba 4 posádky. Jediná úspešná bola v zložení Chris, Peťo a Majo, ale títo borci vyplávali v skorých ranných hodinách. Počas dňa sa nedarilo nikomu, ale aj na mizériu sa dá zvyknúť (čo je asi cieľom zodpovedných za lov rýb na Slovensku), a tak sme tieto naše „úspechy“ prechádzali už rezignovaným smiechom. Škoda!
Tieto naše akcie sú priateľským stretnutím, neprebiehajú tu žiadne konkurenčné boje, sme tu všetci obyčajní rybári a takto sa nám to páči. Tentoraz tomu chýbala tá pravá rybačka, lebo voziť sa na skvelých rýchlych člnoch je síce fajn, ale ak je to rybársky čln, máte so sebou výbavu, o ktorej pred rokmi nikto ani nesníval, tak by nejaká tá rybka bola fajn. Veríme, že sa situácia zlepší, máme pred sebou rok s novým zákonom, možno sa niečo zmení. Mať plné rybárske obchody je fajn, mať na výber z obrovského množstva nástrah je super, mať možnosť brázdiť vody rýchlymi člnmi je fantastické, ale ak nie je čo loviť, všetky predošlé superlatívy sú bezpredmetné.
Davidova šťuka v blízkosti kempu.
Nové, nadupané Nitro Z-19 nášho zákazníka. Rýchly, stabilný, skvelá možnosť kotvenia v plytkej vode vďaka "tyčiam" v blízkosti motora.
Chrisa určite potešil aj tento, hoci malý zubáč.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.