Tohto roku na Fishing Show v Trenčíne sme sa s chalanmi zo Sensasu dohodli, že v júni vyrazíme za šťukami do Laponska. Na základe predchádzajúcich vlastných skúseností navrhli chalani najvhodnejší termín v polovici júna, takže zostávalo už len vybrať správnu lokalitu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Vo Švédsku sú doslova tisíce jazier a prepojených vodných systémov s brakickou vodou, takže výber miesta nie je vôbec jednoduchý. Po dlhšom hľadaní sme zúžili výber na dva revíry v južnom Laponsku. Cez známych sme sa snažili získať čo najviac informácií, ale všetko, čo sme zistili o týchto častiach regiónu, bolo aj po dvoch týždňoch hľadania stále chudobné. Zlom v našom rozhodovaní prišiel po diskusii s kamarátom Fredericom Julianom, ktorý nám vrelo odporučil rybársky kemp jeho známeho, rybárskeho sprievodcu Albana.
Albanov malebný rybársky kemp.
Do Švédska naprieč Európou
Pred cestou sme chvíľu zvažovali aj kúpu leteniek pre hrôzostrašnú vzdialenosť presahujúcu 2300 km, ale nakoniec sme zvolili pomalší, no istejší variant vlastnou dopravou. Na cestu do Švédska sme vyrazili Ivanovou Caddynou, takže sme sa nemuseli až tak veľmi uskromňovať v rybárskej výbave. Každý z nás si mohol zobrať dostatok prútov rôznych gramáží, ako aj množstvo nástrah na jigovanie, jerkovanie či povrchový lov. Cesta po rozkopaných českých a nemeckých diaľniciach ubiehala len pomaly a už od Berlína sme sa tešili na trajekt do Dánska. Po nalodení na trajekt si naťahujeme skrčené nohy a zhlboka dýchame svieži morský vzduch. V reštaurácii sme si pochutnali na čerstvej filete z tresky a po necelých dvoch hodinách na trajekte vyrážame autom ďalej na pokojné dánske cesty. Švédske cesty ubiehajú pokojne, až na pár sobov, čo sa nám silou mocou snažia skrížiť trasu v hornatej oblasti stredného Švédska – soby si to šinú pomalým krokom k neďalekému jazeru a po chvíli vozovku opúšťajú. Blížime sa konečne k cieľu. Po prekonaní sústavy mostov nad rozvetvenou riekou dorážame po necelých 30 hodinách do Albanovho rybárskeho kempu.
Ivanov pruhovaný bojovník.
Zoznámenie s vodou a prvá noc
Napriek dlhej ceste sa nevieme dočkať, kedy chytíme do ruky udicu a budeme si môcť nahodiť. Vyberáme ľahšie prívlačové udice a o chvíľu už prehadzujeme plytkú zátoku v prístave. Ivanovi sa darí prekabátiť malú šťučku a aj ostatní majú pár kontaktov od malých fajok a ostriežov. Postupne na nás prichádza únava a tak sa presúvame do kempu. Máme pripravenú peknú drevenú chatu a po vybalení vecí okamžite padáme do postelí. Budíme sa nad ránom a po výdatnej omelete začíname chystať náradie na lov šťúk a ostriežov. Dopoludnia nám Alban robí sprievodcu a na svojom profi člne nám ukazuje hádam 50-kilometrový úsek rieky a sústavu rozvetvených ramien. Upozorňuje nás, že jar bola chladná, preto sa sezóna lovu dravcov ešte len začína, najmä šťuky sú ešte dosť opatrné a náladové. Po úvodnej obhliadke rieky sa po návrate do kempu rozdeľujeme do dvojíc, naskakujeme do pripravených laminátových člnov a vyrážame na vodu.
Švédsky pankáč 40 cm .
Šťuky berú veľmi opatrne
Lokalizovať ryby na takej obrovskej ploche nie je vôbec jednoduché, nuž začíname osvedčenou taktikou a vejárovite prehadzujeme plytké zátoky. Po pár hodinách intenzívneho hádzania zisťujeme, že väčšina záberov prichádza z okrajov zatopeného tŕstia, z plytkej, ledva pár desiatok centimetrov hlbokej vody. Šťuky berú nástrahy veľmi opatrne. Na nástrahu divo neútočia, len ju chvíľu pridržia a rýchlo pustia. Zo začiatku zostáva dosť záberov nepremenených. Poučení opatrným správaním rýb postupne zmenšujeme 20 – 23 cm rippre a twistre na 15 – 17 cm, do chvostíkov zapichávame prídavné stringre s trojháčikom a opäť prehadzujeme príbrežné partie. Zjemnenie nástrah nám postupne prináša prvé úlovky a v člne sa začínajú objavovať 50 až 70 cm šťuky. V drvivej väčšine ide o chudých mliečňakov, ktorí sa po trení snažia doplniť stratenú energiu. Po prehádzaní okolitých zátok sa presúvame na rieku. Dno je pomerne monotónne, bez zaujímavých zlomov alebo zatopených prekážok. S Ivanom sa snažíme preto prechytávať radšej prudko sa zvažujúce brehy. Je to dosť trápenie, keďže silný prúd nás vytrvalo unáša od sľubných miest pri brehu a ani pribrzďovanie elektromotorom veľmi nepomáha.
115 cm Laponského zlata.
Ostriežová úroda
Tretí deň sa pre narastajúci vietor presúvame radšej na menšie, asi 30-hektárové jazero v lesoch. Odomykáme si laminátovú pramicu, spúšťame ju na vodu a postupne prehadzujeme pobrežné partie. V zatopenom tŕstí chytáme niekoľko šťúk, ktoré opäť atakujú 70 cm hranicu. Po presune do zátoky s veľkými balvanmi, Ivanovi spoza jedného balvana vyrazí za 17-centimetrovým ripprom niekoľko ostriežov. To isté sa opakuje aj pri ďalšom náhode a tak nelením, beriem do ruky UL‑ko s malou Chubby‑nou a nahodím ju medzi vyčnievajúce balvany. Takmer okamžite po zanorení voblera prichádza záber a po chvíli sa v člne trepoce pekný ostriež. Týmto záberom sa spúšťa neuveriteľný kolotoč – zábery, zdolávanie, fotenie a púšťanie rýb. Za necelú hodinku, kým loviaci húf odplával do hlbokej vody, sa nám s Ivanom podarí chytiť 64 ostriežov. Aby sme udržali ryby čo najdlhšie pri chuti, pravidelne meníme viaceré osvedčené nástrahy, ale na švédske ostrieže bezkonkurenčne najlepšie funguje Diving Chubby vo farbe Vairon a 10 g spinnerbait Deracoup. Nabažení množstvom krásnych ostriežov sa zvyšok dňa venujeme len lovu šťúk. Opäť sa nám podarí prekabátiť niekoľko menších rýb, ale väčším dravcom akoby sa vôbec nechcelo. V predposlednej zátoke zrazu dostávam medzi stonkami vodného rastlinstva prudký záber na 15 cm Dexter Shad nastražený na ofset háčiku, ale veľkej rybe sa po prvom výskoku darí okamžite zbaviť háčika, takže z jazera odchádzame s dlhým nosom. Pri večernom pivku s chalanmi analyzujeme situáciu a rozhodneme sa zmeniť revír. Pred spaním ešte stihneme oznámiť Albanovi, že nasledujúce dni vyskúšame pravú stranu riečneho systému.
Masívna hlava Laponskej šťuky.
Hľadáme teplé zátoky
Na ďalší deň nám sprievodcovia chystajú dve pramice s 5-koňovými motormi a my plný síl vyrážame na vodu. Opäť máme pred sebou niekoľko kilometrov štvorcových neznámej vodnej plochy. Držíme sa Albanových rád a orientujeme sa na zátoky chránené pred ľadovým severákom, ktorý fúka od kopcov už druhý deň. Prvé zábery od šťúk nám potvrdzujú správny výber miesta. Ivan G. s Martinom sa vydávajú proti prúdu a nasadzujú sľubne vyzerajúcu novinku Dunkle. S chuťou prehadzujú jednotlivé zarastené zátoky a zábery pekných rýb na seba nenechajú dlho čakať. Počas poobedia sa chalanom darí chytiť dve krásne takmer metrové šťuky. My dvaja s Ivanom sa presúvame po prúde dolu riekou a taktiež prehadzujeme sľubne vyzerajúce zátoky. Žiaľ, väčšina z nich je nechránená pred severným vetrom a sú takmer bez rýb. Ojedinele sa nám podarí chytiť menšiu zatúlanú šťuku. Presúvame sa do vzdialenejšej časti, kde by sa malo podľa mapy nachádzať viacero zatopených ostrovčekov. Víta nás veľká zátoka s plytkou vodou, chránená pred severným vetrom. Prehadzujeme zátoku a Ivan medzi stonkami lekníc dostáva do prúta tvrdý úder. Po napínavom boji sa mu podarí zdolať veľkú, krásne stavanú šťuku. Po veľkých gratuláciách o chvíľu pokračujeme v systematickom prehadzovaní zarastených prieplavov.
Krásne vyfarbená šťuka z plytkej lagúny.
Súboj kto z koho a rekordný úlovok
O dobrú hodinku sa presúvame k vstupu do ďalšieho plytkého prieplavu a spodným švihom nahadzujem tesne vedľa rašelinového ostrovčeka. Ledva stihnem preklopiť navijak, keď spod ostrovčeka vyrazí obrovská šťuka, rozďaví naširoko papuľu a 15 cm Dexter v zlomku sekundy zmizne v bezodnom tuneli. Podvedome zasekávam a 60-gramový Artist sa v momente zohne až po rúčku. Pre množstvo potopených ostrovčekov musím šťuku držať na krátko a začína sa súboj kto z koho. Ryba využíva znalosť prostredia a bleskovo sa ukrýva za najbližší ostrovček, smeruje k ďalším trsom lekníc. Offset 6/0-ka našťastie pevne drží a tak sa môžem do ryby oprieť viac. Postupne ju manévrujem na voľnú plochu a po dvoch brutálnych výskokoch, keď mi na chvíľu doslova „zastavilo srdce“, sa Ivanovi darí šťuku na prvýkrát podobrať. Opatrne ju vyberám z podberáka a kladiem na vyháčkovaciu podložku. Kocháme sa pohľadom na majestátnu rybu a zapadajúce slnko sa odráža od jej drobných zlatistých šupiniek. Rýchlo ju meriame – meter ukazuje neskutočných 115 cm. Pár rýchlych fotiek a o chvíľu ju už púšťame naspäť do svojho živlu.
Teplé jedlo je základom dobrej nálady.
Dovidenia, Laponsko
Večer v kempe s chalanmi oslavujeme úspešné ukončenie výpravy a pomaly sa chystáme na cestu späť domov. Dopoludnia si s Albanom ešte dohadujeme detaily budúcej rybačky, napokon plný zážitkov opúšťame malebné Laponsko a vydávame sa na dlhú cestu domov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
