Od začiatku roku 2019 som vedel, že počas sezóny absolvujem možno tri či štyri dlhšie výpravy k vode a ostatná ťarcha bude na krátkych vychádzkach. Asi to pozná každý z nás, že s vekom pribúdajú aj pracovné či rodinné povinnosti. U mňa to nie je inak, a preto sa táto moja predtucha zo začiatku roka aspoň na jar vyplnila do bodky.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.04.2020.
Už som si na to za posledné roky aj celkom zvykol. Vedel som presne, čo ma čaká. Kufor auta neustále plný rybárskych vecí, krátke „jednodňovky či ceznočky“. V prvých mesiacoch, keď sa u nás ešte nesmie v noci chytať, to boli jednodňovky. Neskôr, keď začala na našich vodách nonstopka, chodil som na ceznočky. To znamená, že som sa po práci chodieval prespať rovno k vode. Večer som vždy rozbalil Tempesta, lehátko a zaľahol do spacáka. Proste taká klasika každého pracujúceho kaprára, ktorý to pri vode jednoducho miluje.
Výhľad z pohodlia spacáka.
Počasie bolo na mojej strane
Vďaka počasiu sa mi sezóna začala pomerne skoro. Miestne vody som začal okupovať už začiatkom februára, čo u nás nie je možné každý rok. Bol som naozaj veľmi rád a zároveň prekvapený, že tohtoročná zima nás dlho netrápila. Od začiatku sezóny som vedel, ktoré boilies zvolím. Po minulom roku som jednoznačne na jeden prút dával Scopex & Squid s broskyňovou plavačkou a na druhý prút išlo boilies Extasy. Montáže úplne jednoduché zo stuženej šnúrky, ktorá mala vlasový príves stiahnutý, a brôčik 3 cm nad očko háčika. Do studených vôd nesmie v mojej výbave chýbať method mix Red Spice. Toto boli moje karty, ktoré som vyložil na jarný stôl kapráriny a čakal som, či to prinesie úspech a ja si budem môcť povedať, že to vyšlo.
Na moje prekvapenie už na druhej vychádzke k vode sa mi podarilo chytiť môjho prvého kapra v sezóne a hneď s krásnymi mierami. Po zvážení úlovku váha ukázala niečo nad 14 kg, čo na 5 stupňovú vodu bolo veľmi pekné. A to som po celom dni bez kontaktu s rybou rozmýšľal, či to takto skoro v zime má vôbec význam. V ten deň som sa presvedčil o tom, že význam to jednoznačne má. Treba šťastie pokúšať čo najviac, veriť vlastným schopnostiam a výsledok sa dostaví. S kaprom sme si, samozrejme, v rýchlosti zapózovali pred objektívom a išiel naspäť tam, odkiaľ prišiel. Ešte aj teraz, keď sa občas pozriem na fotografiu s týmto šupíkom, tak si spomeniem, ako mi ruky odmŕzali od zimy a prízemného mrazu. Ale stálo to za to a ja som o dva dni neskôr bol opäť pri vode. Následne prišiel marec, keď sa na našich stojatých vodách nesmie chytať, iba na tečúcich vodách a jazerách s výnimkou.
Jarná zbraň.
Návrat na Balaton s trpkou príchuťou
Koncom marca som len tak browsoval na facebooku a zazrel som, ako niekto predával jednu voľnú vstupenku na IBCC 2019. Hneď som spravil screenshot a poslal to chalanom. Odpoveď nenechala na seba dlho čakať a Meso to hneď odklepol. Popravde, o IBCC sme sa párkrát rozprávali počas našich prebdených večerov pri vode a určite sme do budúcna chceli tieto preteky skúsiť. Nevedeli sme, že tá možnosť príde až tak rýchlo. Slovo dalo slovo a ihneď sme začali hľadať tretieho parťáka, keďže Pali nemohol s nami vycestovať. Niekoľko mien mi razom prebehlo v hlave, ale že to vezme hneď prvý človek po Paľovi, to sme ani nedúfali. Treťou skladačkou do našej mozaiky sa stal môj kamarát Vlasto, s ktorým sme sa spoznali na brehu jedného krásneho jazera na Vysočine.
Vybavili sme s organizátorom všetky potrebné veci, administratívu a začali vymýšľať stratégiu na majestátny Balaton. Nezostávalo nám veľa času, no robili sme, čo sme mohli. Potrebovali sme doladiť povinnú výbavu, materiálne zabezpečenie a najmä kŕmenie. S odstupom času by som azda náš výsledok dal za vinu aj tomu, že sme naozaj mali menej času ako všetci ostatní. Nuž a v kombinácii s tým, aké miesto sme si vylosovali, bolo to naozaj „špatné“. Náš sektor jednoducho nebol – na to ročné obdobie, keď sme tam boli – pripravený dávať nám také úlovky a v takom počte, ako by sme si predstavovali a ako by sme potrebovali. Nič to zato, preteky sú proste o tom, čo si vylosuješ a ako sa s tým popasuješ.
Žiaľ, nepodarilo sa nám na IBCC 2019 spraviť bodovaného kapra a po krásnej jeseni na Balatone, mali sme Balaton aj z odvrátenej strany – s trpkou príchuťou. Tak či onak, získali sme obrovskú skúsenosť, či už z pohľadu organizácie, honosnosti, ale najmä po kaprárskej stránke.
Februárová 14,6 kg.
Cez deň práca, v noci ryby
Po IBCC prišlo trošku hluché obdobie, keď som bol doslova zavalený prácou a ryby museli ísť bokom. Už v polovici mája som však opäť sedel pri vode a čakal, kedy to pípne tak, aby sa aj fotilo. Opäť som nemusel čakať veľmi dlho… Pätnásteho mája som prišiel k vode niečo po 15. hodine – tá pätnástka mi bola asi súdená. Nahodil som opäť klasickú jarnú kombináciu, no tentoraz som aj k Extáze dal broskyňovú plavačku. Na oboch prútoch bol pripravený panáčik. Na jednej ale vydržal vo vode len 45 minút a ozval sa signalizátor. Po asi 25-minútovej zdolávačke som si podobral krásneho 15,5 kg vážiaceho šupináča. Tento úlovok ma potešil dvojnásobne, pretože som ho chytal na dovtedy pre mňa neznámom štrkovisku. Revír som navštívil už aj minulý rok, ale až v tomto roku som sa mu začal venovať pravidelnejšie. Po vyfotografovaní a následnom pustení kapra späť do vody som si ho ešte veľmi dlho prezeral vo fotoaparáte. Nádherná, zdravá a najmä silná ryba, ktorá bola jednoznačne mojím najkrajším úlovkom tohtoročnej jarnej časti sezóny.
O týždeň neskôr ma čakala jediná dlhšia, viacdňová výprava aj s chalanmi. Miesto, na ktorom som chytal, som už v minulosti navštívil, ale doteraz sa mi nepodarilo z tohto miesta spraviť krajšiu rybu. „Raz sa to bude musieť zlomiť!“ Ten čas prišiel práve na tejto výprave. Už prvá noc naznačila, akým smerom sa výprava bude uberať. Scopex Squid fungoval spoľahlivo. Vždy od večera do rána som mal minimálne 2-3 ryby na podložke a niektoré dokonca aj pred objektívom. Úlovky neboli veľké, ale z miesta, ktoré mi dovtedy veľmi neprialo, som si vážil každý zdolaný úlovok. Hmotnosť úlovkov sa pohybovala v rozpätí od 8 kg do 11 kg a niektoré boli svojou stavbou naozaj ukážkové. Po tejto spoločnej výprave s chalanmi som sa vrátil znovu na spomínané štrkovisko a opäť rovnakým spôsobom. Po práci som prišiel a ráno som odchádzal. V tú noc sa mi opäť podarilo zdolať pár kapríkov a pred svitaním prišiel ďalší a krajší – mal niečo cez 13 kg.
Ono sa to skutočne oplatí!
Oplatí sa to!
V minulosti som krátke vychádzky podceňoval. Radšej som zotrval a išiel na 4 či 5 dní k vode. Teraz som ale vedel, že sa takéto vychádzky kvôli mojej práci nebudú môcť uskutočniť a tak mi nezostávalo iné, len niečo vymyslieť. Keďže kaprárinu milujem a našla si v mojom živote miesto, musel som pristúpiť ku krátkym, párhodinovým výpravám. Ono sa to skutočne oplatí! Ak človek všetko prispôsobí času lovu a snaží sa zaujať rýchlo a akýkoľvek úlovok, tak môže byť úspešný. Samozrejme, že som sa počas krátkych vychádzok stretol s veľkým počtom menších rýb, ale ako sa vraví „tam, kde je malá, je aj veľká“ – a to platilo aj pri mojom ťažení.
Nepodceňujte prípravu, nebuďte pohodlní a ak kaprárinu milujete a máte príležitosť, venujte jej každú možnú chvíľku – je to nádherné spojenie prírody a športu. Úspech sa určite dostaví. Želám vám veľa úspechov pri vode!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
