DOMOV Magazín NOVEMBER 2019 Lov na gumené nástrahy

Lov na gumené nástrahy

Rád čítam rybárske časopisy či knihy a ešte radšej lovím, tak som sa rozhodol napísať zopár mojich postrehov zo života bežného rybára-prívlačiara, pre ktorého prívlač neznamená len slovo či rybolovnú techniku, ale životný štýl. Niekoho tento článok možno osloví, nakopne, možno zaujme či niekam posunie...

Miroslav Mucha 25.10.2019 (11/2019)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.04.2020.

Už od detstva som inklinoval k rybolovu a téme lovu dravých rýb. Asi ako 10 či 11-ročný som to skúsil s celokovovým navijakom značky Roen, malou laminátkou a tridsiatkou silonom. Blyskáče plandavky v tej dobe stáli okolo 2 – 2,50 korún a musel som ich mať. Dostavili sa prvé úlovky ako jalce, šťuky, ostrieže a občas sa podaril dokonca zubáč. Aj keď moje úlovky neboli extra veľké, radosť mi spôsoboval každý jeden a ja som zatúžil po väčších rybách.

Kúzlo prívlače

Nevedel som sa dočkať pätnástych narodenín, s ktorými bol spojený lov na dva prúty či lov na prívlač, pretože skôr to nebolo legálne možné. Však to poznáte, každý z nás bol mladší a občas to bolo „cez čiaru“. Veľmi som túžil a nevedel som sa dočkať, kedy už budem môcť ísť blyskáčovať. Neskôr som mal rotačky a potom prišli voblery. Životopis Lauriho Rapalu som čítal mnohokrát a dodnes ho viem hádam aj naspamäť. Ako 17-ročný mladík som si kúpil svoju prvú Rapalu Floating Silver spod ruky od staršieho kamaráta, ktorý pár Rapál priniesol z Maďarska. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, keď som sa túlal prírodou, brodil plytčiny našej rieky Nitry a lovil na už uvedené nástrahy. Potom prišli do módy twistre či kopytá, tzv. gumy. Bol som na ne zvedavý, no neviem prečo, ale mňa vôbec neoslovili. Zopár klasických kopýtok som vyskúšal, ale nebolo to ono. Či to bolo tým, že som nemal správnu jigovú udicu, alebo tým, že moja technika nebola správna – čo viem až dnes – no na jigovanie, lov na gumové nástrahy som zanevrel a venoval som sa len tým čarovným prevažne dreveným rybičkám s lopatkou, okovaným riadnymi ostrými trojhákmi, mojim Rapalám. Milujem ich dodnes.

Zlom v prívlači

Myšlienka bola jasná. Čo tak opäť skúsiť lov na gumy? Veď dnešný trh ich ponúka toľko, že si ani neviete vybrať. Prvé čo vás zaujme, resp. zaujíma, je okrem vizuálneho vzhľadu aj cena, ktorá býva pri niektorých top druhoch aj riadne vysoká. Niekoľko druhov, farieb, veľkostí som si zakúpil a šiel som znova do toho. Ale prečo práve gumy?
Prečo „ísť do gúm“, veď som k nim vzťah nemal, neoslovili ma…? Loví sa s nimi inak ako s voblermi. Pri „voboch“ som bol zvyknutý na triašku špičky prúta – keď sa pekne triasla, vobler pracoval a vždy tam bol aj kus nedočkavosti, keď prišla tá očakávaná rana do prúta a začal sa boj. No keď som triašku necítil, vždy tam bolo nejaké lístie, rastlinstvo, kus dreva či iný naplavený sediment, dačo z dna.

Gumy

Gumy majú vďaka svojmu materiálovému zloženiu ladnejší a prirodzenejší pohyb. Dajú sa dipovať, resp. potierať rôznymi pastami, rybími olejmi – atraktormi pre zvýšenie účinku útoku dravca. No pravý dôvod zmeny bol niekde úplne inde…

Dôvod jigovania

Pravý dôvod prišiel z praxe, ako to už býva. Videl som aj zažil, ako mladá šťuka prehltla rotačný blyskáč veľkosti č. 3 alebo malý vobler. Každý rybár pozná pahltnosť šťúk a poviem vám, po vybratí nástrahy z jej pažeráka síce odplávala a zanechala trochu zakrvavenej vody, no vo väčšine prípadov bola odsúdená na zánik a mňa to mrzelo. Bolo mi ľúto vidieť ju ranenú odchádzať a vedieť, že skôr či neskôr ju niekde „vykotí“. Dnes sa už nezarybňuje tak ako voľakedy a dravcami tobôž nie. Preto som sa začal viac venovať ochrane dravých rýb. Je ich menej, vody sú na tom čoraz horšie, ničí sa ich prirodzený biotop a v mnohých prípadoch majú nedobré podmienky na reprodukciu. Tak prečo ich neloviť humánnejším spôsobom? A to je ten pravý dôvod vrátiť sa spať k jigom a gumám. Mám rád všetky dravce, no najviac ma fascinujú veľké predátory, akými sú šťuka či sumec. Zbieral som informácie o love týchto našich dravcov a rozmýšľal som, ako na ne?

Klasický jig

Stačí jednoháčik aj pri gumách väčších rozmerov? Musím okovať aj gumy viacerými trojhákmi? Veď to som nechcel. Mojím cieľom bolo dosiahnuť lov predátorov s čo najmenším poškodením týchto rýb. V tom mi poradil kamarát, ktorý sa venuje lovu šťúk na gumy a je to viac‑menej aj jeho životný štýl. My prívlačiari sme už raz takí. Vycibríme si svoj štýl lovu a tých skalných nás to drží po celý život. Moja otázka na kamaráta znela, či aj na väčšie šťuky či sumce môžem použiť práve ten jeden spomínaný jig, alebo to bez tých trojhákov nepôjde? Odpoveď bola viac než uspokojujúca – jasné, stačí ti aj jeden klasický jig, no dá sa očakávať, že ak tú nástrahu dravec netrafí poriadne, nemusíš ho zaseknúť a môžeš o rybu prísť. Práve tá odpoveď ma presvedčila, že smer, ktorým som sa rozhodol vydať, je správny a idem do klasického jigu – pretože sa domnievam, že jeden háčik spôsobí rybe menšie zranenie a s väčšou šancou na prežitie sa vráti domov do svojho živlu v prípade, že si úlovok nechcem ponechať. Ako každý rybár, aj ja si občas nejakú tú rybu na koštovku zoberiem, no vždy s rozumom. Treba aj vracať, nech je aj na budúce, pre iných, pre budúcnosť, na reprodukciu.

Výber nástrah

Chcel som hlavne väčšie nástrahy, približne od tých 14 do 18 cm a tak som si vybral pár zaujímavých gúm, akými sú napr. úhor, biela ryba, rak a šiel som vláčiť tak ako vždy. Rád chodím loviť na ľahko. Otročinu vo forme nosenia obrovských vakov, tašiek, kufrov s niekoľko sto kusmi nástrah ja nemusím. Ten „luxus“ prenechám iným. Ja si predsa idem oddýchnuť, zrelaxovať, a nie sa narobiť. Tak jedna krabica s vybranými gumami, prút zladený s navijakom, malý podberák, kliešte, meter a pár drobností z prívlačovej bižutérie, polarizačné okuliare
a – môže sa ísť.

Výber lovného miesta a nástrahy

Voľba padla na okolité vody, jazerá blízko domova. Už pri príchode si odsledujem vodu, správanie sa menších rýb – potenciálnej koristi dravcov. Poprípade, ak dravec loví, tak kde, ako, čo je to za dravca atď. Farbu, typ a veľkosť nástrahy volím podľa prostredia, v ktorom hodlám loviť. Niekedy je to neutrálna hnedozelená farba úhora – ak sa v konkrétnej lokalite nachádzajú, o to lepšie pre mňa. Šťuky nebudú také podozrievavé a je veľká šanca na útok na zvolenú nástrahu a jej ladný pohyb dráždiaci oko v úplne prirodzenej farbe. Alebo zbadám v čistej vode, že niečo loví v pobrežných partiách plytčín a tlačí biele ryby k brehu – vtedy je voľba farby belica či ostriež. Tie kopytá v tvare a farbe belice alebo ostrieža majú niečo do seba.
Rád však experimentujem a nebojím sa použiť aj iné neprirodzené farby nástrah. No ak mám byť úprimný, mojím favoritom je farba ostriež/perch a krikľavý ostriež/fire tiger. Tieto farby ma nikdy nesklamali a verím im. Konkrétne šťuka je agresívna a hlavne teritoriálna ryba, ktorá zaútočí na iného dravca aj keď nie je práve hladná, lebo je to jej konkurent a ona ho tam neznesie. Preto práve ostriež. Takže po zvážení situácie nástraha letí vzduchom na vopred vytypované miesto a ja hypnotizujem nástrahu, plný očakávania kopanca od toho vytúženého dravca.

Môj cieľ

Hoci som ich už pár pochytal, stále verím, že sa uberám správnym smerom po stopách predátorov a snažím sa o zdokonaľovanie sa a napredovanie – či už v technike, výstroji, skúmaní správania sa dravých rýb, ako aj v love dravcov.
Prívlač je môj život. Petrov zdar všetkým a nezabudnite prečo vláčite, prečo robíte to, čo robíte a robte to srdcom a verte tomu – vtedy to má zmysel.
Petrov zdar všetkým!