Po úspešnom medzinárodnom Gardner stretnutí na jazerách Green Lakes – „Land Of Commons“ a „Land Of Mirrors“ – pri Novom Meste nad Váhom, pomaly doznievajú emócie, začínam bilancovať a premýšľať nad tým, čo nám vyšlo a čo sa dalo spraviť lepšie. Ale o tom
inokedy, teraz sa chcem podeliť o zážitok z poslednej noci, ktorej vládol mesačný spln a...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Posledná nočná príležitosť
Akcia sa konala od stredy do nedele a ja som musel v piatok „odbehnúť“ bratrancovi na svadbu. V sobotu som mal v pláne vyraziť z domu zavčasu, aby som sa už okolo obeda mohol pripojiť k chalanom, ktorí si ďalej užívali pobyt pri vode. Lenže ako to býva, človek mieni, Pán Boh mení. Ráno som vstal s horúčkou a tak som odchod odsunul o hodinu, o dve, nakoniec som počkal na manželkin skvelý vývar, ktorý ma ako‑tak postavil na nohy a na jazero som sa dostal len poobede okolo štvrtej.
Stihol som akurát excelentnú spoločnú večeru v podobe pečeného prasiatka, ku ktorému som ako prekvapenie vytiahol dózu s koláčmi zo svadby. Na tvárach zúčastnených bolo poznať, že každý sa chcel čo najskôr vrátiť na svoje lovné miesto a pripraviť sa na poslednú noc. Mali sme pred sebou len zhruba 12 hodín rybačky.
Prebudený inštinkt lovca
Priznávam, že som sa tiež videl vo svojom bivaku, po uši vtiahnutý do spacáka, kde som si chcel v prvom rade poriadne oddýchnuť po posledných náročných dňoch. Oznámil som chalanom, že dnes chytám v „úspornom režime“, t. j. mal som v pláne zmeniť taktiku na niektorých udiciach, posunúť montáže ďalej od kŕmnych miest a dokonca na jednej udici som razantne zmenil aj veľkosť boilies a nasadil som 26-milimetrový kaliber.
Takto som upravil dve udice, ale čo s tou treťou? (na jazerách Green Lakes sa chytá na 3 prúty) Na tretej som mal predsa jasne stanovenú taktiku, ktorú som chcel zmeniť len kvôli tomu, aby som dospal posledné noci a vypotil mierne zvýšenú teplotu? Ozýval sa vo mne inštinkt lovca. Mal som krásne fungujúce miesto blízko pri brehu, ktoré som priebežne prikrmoval len partiklom celých 5 dní a vozil som tam maximálne jednu montáž, ba dokonca niekedy som to miesto nechal stáť bez montáže. Tohto miesta som sa nakoniec nevzdal a nezmenil som nič. Tomuto miestu som od začiatku podvedome veril najviac. K ručne brúsenému háčiku Mugga veľ. 4 som teda opäť pridal dva tigrie orechy s patentkovou príchuťou (Wormageddon), malú PVA pančuchu s partiklovou zmesou a pomocou loďky a presného GPS som montáž vyviezol na uložené miesto.
Záber na seba nenechal dlho čakať. Nesmelý záber – ako od veľkej ryby. Lenže na moje veľké prekvapenie som k vode priťahoval „lopatu“. Pleskáča som rozhodne nečakal. Malú chvíľu som rozmýšľal, že aj na toto miesto pošlem boilies s väčším priemerom, ale pevne stanovená taktika opäť vyhrala. Prekontroloval som ostrosť háčika a rovnakú montáž posielam späť na lovné miesto.
Nové 10ft prúty Gardner GTC dostali poriadne zabrať.
Nové 10ft prúty Gardner GTC dostali poriadne zabrať.
Moja základňa.
Výsledok – prázdny vlasec
Dal som si Paralen a zazipsoval som sa do spacáka. O necelú hodinu ma prebral záber. Vybehol som z bivaku, podvihol prút, pribrzdil cievku a… Je tam! Toto bola jednoznačne veľká ryba, ktorá tupým ťahom brala montáž smerom na otvorenú vodu. Držal som prút v ruke a len som kontroloval čelovkou uhol vlasca pri špičke prúta. Zrazu ťah ustal. Vedel som, že na tejto vode veľa prekážok nie je, ale keď sa niečo nájde, bude to ostrý balvan alebo ryba prešpekulovane zájde za ostrú hranu. Ale kým som tieto riziká stihol zanalyzovať, tlak na špičku prúta poľavil a ja som práve pravdepodobne prišiel o rybu výpravy. Donavíjal som prázdny vlasec bez montáže na breh, poriadne som si zanadával, udicu som oprel o bivak a už som sa videl v spacáku…
Vedel som, že na tomto jazere pláva statný lysec 25 kg+, ktorému dali meno Patrícia. V duchu som si povedal: „Čo ak to nebola ona?“ (ja som totiž tipoval, že to mohla byť práve táto ryba, o ktorú som prišiel). Z posledných síl viažem identickú montáž, trasie ma od zimy, ale montáž nakoniec vyvážam s presnosťou na meter štvorcový do príbrežných partií.
Tigrie orechy My Baits v náleve
s larvami pôsobili naozaj prirodzene.
Partiklový mix wormageddon v pva pančuche som pridával ku každej montáži.
Kráľovský záber za vytrvalosť
Než som zaspal, v galérii telefónu som asi polhodinku prezeral fotky kaprov, ktoré sme posledné dni s chalanmi nachytali. Tento moment však preťala brutálna jazda, signalizátor reval, cievka sa nezastavila ani na stotinu sekundy. Jedným okom som skontroloval farbu diódy na príposluchu, ktorá znamenala, že je to opäť tretia udica. Vybehol som z bivaku, teda lepšie povedané prebehol za bivak, kde som mal tretí prút opretý v rázsoške a prisekol som… Tlak. Minimálne taký, aký som cítil pri poslednom zábere. Lenže malá zmena – ryba si to namierila opačným smerom, ťahala sa nekontrolovateľným ťahom popri brehu až k nejakej prekážke. Zase??? Nie!!! Rybu som cítil, ale bola zamotaná v potopenom strome pri brehu. Povolil som cievku a čakal. Šance na úspech minimálne, ale… Zrazu sa cievka roztočila rýchlejšie, pribrzdil som ju, podvihol prút a vtedy som zistil, že ryba sa vymotala z prekážky a už si to mierila na otvorenú vodu. Začal sa z mojej strany opatrný, asi hodinový boj s majestátnym protivníkom. Vedel som, že je to veľká ryba. A keď som si na ňu prisvietil čelovkou, zistil som, že je to obrovský lysec. Možno dokonca „ona“ – kráľovná tohto jazera.
Kráľovná jazera Patrícia v mojom náručí.
Stretnutie Gardner sa nieslo v znamení pohody, priateľstva a množstva krásnych rýb.
Legendárna Patrícia
Po urputnom boji som lysca nasmeroval do môjho podberáka. Vtedy som si všimol ten hrubý chrbát a na chvíľu som zmeravel. Vypol som ramená podberáka, rybu som podobral do saku a presunul do podložky. Až vtedy, keď som zbadal to obrovské telo kapra na podložke, definitívne som si uvedomil, že je to ona. Patrícia. Ryba, o ktorej sme sa na stretnutí bavili nespočetne veľakrát. Ryba, o ktorej sa rozprávali legendy a nebolo rybára, ktorý by ju pri návšteve jazera „Land Of Mirrors“ nechcel poťažkať. Ryba, ktorá vo svojej top forme dosahuje hmotnosť viac ako 30 kilogramov. Teraz som mal tú česť sa na ňu pozrieť zblízka ja. Za svitu obrovského mesiaca sme jej navážili 26,6 kg. Ale to v tej chvíli naozaj nebolo podstatné. Podstatným bol fakt, že prišla z miesta, ktorému som od začiatku veril, že má potenciál na veľkú rybu. Že bola chytená poslednú noc stretnutia, kde som chytal po boku anglického rybára Lewisa Reada, ktorého obdivujem už viac ako dekádu. Že som radosť z úlovku mohol ráno prežiť s ľuďmi, ktorí významným spôsobom sformovali moje kroky v kaprárine. Za toto všetko mohla – magická noc.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
