Cestovanie za rybolovom už v dnešnej dobe nie je žiadna zvláštnosť. Mnohí z nás cestujú za zážitkami a za krásnymi kaprami po rôznych krajinách Európy, ba dokonca aj sveta. Maďarsko, Francúzsko či Slovinsko sú pre nášho kaprára už bežné lokality.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
1. LEVEL – AMATÉR
Poviem vám, že cestovanie za kaprami ma nikdy nelákalo, nikdy to ani nebola tá vec, ktorá by ma hnala do zahraničia. U nás sú predsa nádherné ryby, nádherné prírodné jazerá, ktoré nám môže veľa krajín len ticho závidieť. Skôr ma vždy lákalo prežiť niečo iné, zažiť „iný druh“ kapráriny. Keďže som zo stredného Slovenska, žijem medzi horami. Chytám ryby roky na jazerách a riekach, ktoré sú situované do tohto prírodného prostredia. Dlho som premýšľal, čo by mohlo byť takou výzvou, ktorá by naozaj stála za to, aby som opustil túto nádhernú krajinu a lov kaprov v nej. Začal som sa zameriavať na protipól toho, čo je mi také blízke; uvedomil som si, že pri mojich výpravách som si vždy užíval ticho a pokoj. Uvedomil som si, že chytám ryby väčšinou v prírode alebo v jej tesnej blízkosti. Takže netrvalo dlho, aby som prišiel na to, čo je pravým opakom ticha prírody. Hluk veľkomesta – to je to, čo som nezažil, hluk veľkomesta je to, čo ma zrazu začalo lákať.
Ktoré európske veľkomesto?
Otázka nebola veľmi zložitá. Keďže som nechcel chytať na rieke, ale chcel som úplnú zmenu, sa mi len pár možností. Chcel som chytať v meste, ktoré má veľa kanálov. Pre istotu som si hodil do Googlu heslo „mesto plné kanálov“. Na moje veľké prekvapenie to bol Amsterdam. Okamžite som zatúžil chytiť kapra v strede tohto veľkomesta! Vtedy sa začala oveľa náročnejšia fáza tohto celého dobrodružstva. Nemal som totiž ani jedinú informáciu o rybolove v Holandsku a vlastne som ani nevedel, či v amsterdamských kanáloch kapry žijú. Dokonca, priznám sa, nevedel som ani či je v nich slaná alebo sladká voda. Začal som pátrať a zháňať informácie. Ibaže, to som už začal zisťovať, že to bude veľmi náročné. Aj keď je pravda, že hneď som si našiel potvrdzujúce info o tom, že je tam sladká voda, dokonca som videl pár zahraničných videí aj o tom, že kaprom sa tam darí.
V dave bežných ľudí sa ako kaprár cítim výnimočný.
Holandský rybársky lístok
Potreboval som sa dopracovať k rybárskemu lístku a k nejakým podmienkam holandského rybolovu. Zistil som, že v našich končinách nežije veľa kaprárov, ktorí na amsterdamských kanáloch kapry chytali. Boli to skôr komerčné kaprárske výpravy pre vytvorenie nejakého pútavého videa. S povoleniami je to v Holandsku napokon úplne jednoduché. Zaplatíte do 40 € a chytáte, kde chcete a čo chcete; žiadna byrokracia, úplná pohoda. Samozrejme, aj Holandsko a rybolov v ňom má svoje pravidlá a podmienky a má aj rybársku políciu, preto si to treba trošku prečítať (alebo sa opýtať mňa).
Na ktorom mieste nahodiť?
Keďže už som mal základné informácie aj kúpený svoj prvý VISpas (tak sa volá holandský rybársky lístok), zostávala už len tá jednoduchšia vec. Tou bolo vybrať si na vzdialenosť viac než 1500 kilometrov miesto, kde by som chcel kapra chytiť. Nechcelo sa totiž ísť úplne na blind, a zas voziť sa po Amsterdame – to sa mi nepozdávalo, keďže mám problém občas šoférovať už len v Banskej Bystrici. Otvoril som GoogleMaps, tam som naroloval Amsterdam a približoval som si lokality. Ja viem, zložitejší výber miesta asi ani neexistuje; proste som vybral tri rôzne body, ktoré sa mi zdali zaujímavé a tam som sa rozhodol ísť.
Sadnem si kde chcem.Skúšam rôzne miesta.
Prišiel deň D
Auto nabalené, trošku tréma a rešpekt pred dlhou cestou. Vyrazil som. Cesta trvala 15 hodín v dôsledku kolón a obmedzení. Mal som to naplánované tak, že prídem za bieleho dňa, aby som neblúdil a mal dostatočné množstvo času na všetko potrebné. Prvé a druhé moje vybrané miesto boli úplne nepoužiteľné pre problémy s parkovaním, až na treťom vyhliadnutom mieste som našiel možnosť zložiť sa. Vystúpil som z auta, zapálil si cigu a uvaril si kapučíno. Pozeral som ako malé dieťa na novú hračku a rozmýšľal o neuveriteľne veľkých holandských kaproch, ktoré idem uloviť. Kanál nebol veľmi široký, čo sa mi celkom pozdávalo; rozbalil som všetko potrebné a rozhodol som sa spať v aute, hoci som sa trochu bál. Začal som kobrovať, prikrmovať si druhú stranu brehu, čo sa mi krásne darilo. Prvá udica letela asi tak 5 metrov od brehu, celkovo to malo 20 metrov, takže žiadna sláva v presnosti. Druhá udica už bola odvážnejšia a tak aj dopadla. Prehodil som to na druhú stranu a zavesil som montáž o malý stromček. Ako som sa to usiloval odtiaľ dostať, silon som úplne našponoval ponad kanál, keď zrazu som zbadal sprava prichádzajúcu loď… Áno, oni aj po týchto malých kanáloch chodia na lodiach! Spanikáril som a celé som to odstrihol. Už som nebol až taký veselý a trochu ma začalo to celé nadšenie prechádzať, keď za hodinu mi stihla ďalšia loď odrezať aj druhý prút a okrem toho tam bola taká premávka ako u nás na R1. Uvedomenie si toho, že som si nezobral back lead (čo dnes považujem za úplne humorné) ma napĺňalo hrôzou.
Kŕmenie z mosta je rovnaké ako kŕmenie z člna.
Jedinečná kaprárska skúsenosť
Nakoniec ten týždeň, ktorý som tam strávil, nedopadol až tak najhoršie. Zoznámil som sa s prostredím, uvedomil som si reálne, že tento spôsob rybolovu je úplne odlišný od toho, čo som poznal dovtedy. A hlavne som sa učil chytať ryby v cudzom prostredí a sám. Uvedomil som si, že najlepšia kaprárska škola je, keď dostanete od nejakej vody „po pysku“, aby vás to zdokonalilo, a taktiež aj to, že ťažšia cesta je oveľa kvalitnejšia pre moju kaprársku budúcnosť. Napokon som tam predsa len chytil pár kapríkov, aj keď to neboli tie monštrá, ktoré blúdili v mojej predstave.
Chytil som kapra na mieste, ktoré som si vybral zo vzdialenosti 1500 kilometrov a chytil som ho na konkrétnom mieste, kde by bola veľká náhoda – asi taká, ako vyhrať športku – že tam už nejaký čecho‑slovák kapra chytil. A vlastne to bola celá pointa toho, prečo som tam chcel ísť – no nie?!
Amsterdam je úžasný, toto je rieka Amstel.
2. LEVEL – TVRDÁ PRÁCA
Vyrozprával som vám úprimne o mojich začiatkoch a o tom, aká cesta viedla za poznaním hluku veľkomesta. Odvtedy som videl neskutočne veľa videí o krásnych amsterdamských mohykánoch, ale hlavne – odvtedy začala ťažká práca sebazdokonaľovania. Keďže som mal svoj cieľ a nechcel som sa ho vzdať, musel som svoj level amsterdamského amatéra pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Samozrejme, už nikdy som tam nešiel taký nepripravený ako vtedy, veľa som čítal, študoval, sledoval iných, ale zostal som verný tomu, že si cestu nebudem uľahčovať. Byť sám sebou, mať vlastnú cestu a vlastný cieľ – ak to potom dosiahnete, je to oveľa vzácnejšie. Uvedomil som si, že moje neúspechy boli tým, čo ma zdokonaľovalo a priviedli ma ku všetkým krásnym zážitkom. A hlavne si treba uvedomiť, že kaprárina sa musí robiť krôčik po krôčiku, tak ako v živote. Nenarodíte sa a nejdete hneď na vysokú školu, či áno? Tak isto, ak začnete kaprárčiť, nemôžete hneď chcieť chytať veľké ryby, treba prejsť základkou, potom trebárs gympeľ a až následne sa môžete dostať na vysokú – ak ste sa, pravda, dobre učili.
Auto som odstavil pri pánovi, ktorý mi zakrmoval. Najlepšie miesta pre lov sú tam, kde ľudia kŕmia vtáky.
Fantastická rybačka
Nepovedal som vám ešte, čo ma tak neskutočne fascinuje na tomto spôsobe lovu. Možno sa to bude zdať uletené, ale sú to hlavne rozsvietené nočné ulice alebo keď vedľa udíc bliká v noci semafor. Následne okoloidúci ľudia, ktorí vám fandia pri zdolávaní a tlieskajú, keď púšťate kapra. „Áno, tlieskajte, mám to rád“ – veľakrát som im to po slovensky povedal, ešteže mi nerozumeli. Je ešte omnoho viac rozdielov medzi naším bežným zaužívaným spôsobom lovu a lovom, pre ktorý migrujeme za hranice. Veď si predstavte, že v noci vám to na sídlisku pípa ako o dušu. Alebo si predstavte, že chytáte vedľa hotelovej recepcie, kde hostia popíjajú pivko, bavia sa a vy zdolávate nádherného kapra. S veľkou námahou ho dostanete na ulicu a oni všetci odložia poháre a prídu si vás fotiť. Je krásne chytať ryby na Slovensku, milujem našu prírodu, vody a ryby, ale ak som chcel vedieť viac, musel som sa naučiť a skúsiť viac a niečo úplne iné. Áno, od toho prvého zážitku sa toho veľa zmenilo. Našiel som si tam aj veľa priateľov a dokonca, zhodou okolností, dnes tam žijú obaja moji bratia. Pravdou je, že preto to mám dnes oveľa jednoduchšie a pomoc, ktorú mi poskytujú je na nezaplatenie. Nikdy som tam nezažil rovnakú rybačku. Vždy je to niečo iné, buď je to veľkosťou kanála, miestom, alebo rybami, ktoré sa v lokalite nachádzajú.
Ed Skillz a ukážka, že rozdiely v kaprárine neexistujú.Existuje len priateľstvo.
Takmer ako u nás
Za roky som zistil, že okrem kanálov je v Amsterdame aj veľké množstvo menších či väčších jazier, na ktorých dokážete chytať podobnými spôsobmi ako u nás, akurát ste niekde inde, prosto v Amsterdame. A práve to, že ste v Amsterdame nesie so sebou aj veľa komických a niekedy aj smutných príbehov. Napríklad, keď v noci stojíte v nejakej husto obývanej štvrti so slovenskou ŠPZ kou, určite príde situácia, že ľudia sa začnú báť a potom reagujú podľa predpokladaných očakávaní…
Túlanie sa pomedzi turistov je naozaj fajn, trošku sa boja či nemám zbraň na pleci.
Nielen kapry, aj ľudia
Kaprárina v Amsterdame je napriek všetkému krásna. Je ťažká, ale iným spôsobom ako u nás a je úžasná tak, ako aj u nás. Amsterdamskí kaprári ťažko prezradia svoje miesta, čo je spôsobené tým, že je tam veľa Poliakov, ktorí chytajú ryby a dokonca sa ich neboja zjesť. V Holandsku sa totiž považuje za chutnú rybu len ryba z mora. Nestretol som sa s tým, že by niekto pripravoval nejakú delikatesu zo sladkovodných rýb. Avšak, len čo vás spoznajú lepšie, potom je to už iná „rozprávka“. Presne tak sa to stalo aj mne – po tvrdej práci príde vždy zaslúžená odmena. Pre mňa to v tomto prípade napokon boli nielen veľké kapry, ale najmä úžasní ľudia, ktorých som mal možnosť spoznať. Predovšetkým skvelého holandského kaprára Eda Skillza.
Tak toto je tá pravá ukážka holandského mestského rybolovu.
3. LEVEL – VYTÚŽENÁ ODMENA
V Amsterdame sa dá chytať všade, to je jeden z hlavných problémov pre lokalizáciu väčších rýb. Potrebujete veľmi veľa času na to, aby ste pochopili štruktúru kanálov a plávanie kaprov. Kapríkov okolo 5 až 10 kg je tam všade dosť, je to väčšinou bežná forma ako u nás. Ale je tam aj veľa rôznych druhov iných, u nás nepoznaných kaprov. Ako som však spomenul, je to aj o iných veciach. Hlavne kaprárske priateľstvo tam naozaj funguje, na rozdiel od našej krajiny, kde mám pocit, že značku boiliesov niekedy dokážeme postaviť nad rodinu a kamarátstvo.
Bláznivá noc v Amsterdame s Edom Skillzom.
Kaprársky kamarát
Spomenul som, že som sa tam skamarátil s Edom. Je úplne odlišný, ako som ja a aj tak nás dokáže spájať jedna a tá istá vášeň. Žiadne predsudky a žiadne rozdiely v tej chvíli neexistujú. Nikdy sme sa nerozprávali o tom, kto na akú značku chytá, rozprávali sme sa však o všeličom inom a podstatnom. Nechcem moralizovať, preto budem pokračovať v príbehu, ale nedá mi nepovedať tu ešte jednu vetu: Robíme to kvôli vášni, tak buďme v prvom rade priatelia.
Do Amsterdamu si nenakupujte veľa jedla, iba na cestu. Sú tam také isté supermarkety ako u nás a s rovnakými cenami. Reštaurácie sú dosť drahé a kultúrne pamiatky – to ani neviem, samozrejme, okrem legendárnych amsterdamských červených uličiek, ktoré sú v noci plné ľudí hľadiacich na krásu vo výkladoch. Fotografovanie je tam zakázané aj s kaprom… Prečo rozprávam o fotkách? V dnešnej dobe modernej kapráriny sa všetci ideme zabiť za dobrou fotkou a ani ja nie som výnimka. „Dobrá fotka“ nemusí hneď znamenať, že tam musí byť veľká ryba. Môže to byť čokoľvek iné, čo pre druhých bude zaujímavé a možno niekoho motivuje urobiť niečo inak. Poznáte Carp Crossing? Ed je zakladateľom tejto mediálnej spoločnosti, komunity kaprárov, ktorá má ambíciu spájať formou fotiek a videí kaprárov z celého sveta, posúvať ich vpred za uskutočňovaním vlastných tajných snov a cieľov. Lebo čo je viac ako to, keď sa navzájom všetci môžeme podporovať a zlepšovať sa?!
Tam, kde sa nekŕmi vtáctvo, tam to treba zakobrovať.Trošku som pridal pózu.
Blázniví kaprári
Úplne som odbočil, lebo toľko vám toho chcem povedať… Táto časť je o ovocí za poctivú prácu, nuž sa vrátim k tomu. Bol štvrtok a ja som celý týždeň strávil vždy na inej vode a nebivakoval som, až na jednu noc. Mal som pochytaných pár bežných kapríkov, ale skôr som sa tešil na to, že mi Ed ukáže niečo zo svojho kumštu a zas sa budem môcť kúsok posunúť a niečo nové sa naučím. Hlavne lokalizácia väčších rýb mi stále robila dosť veľký problém, aj keď šťastnými náhodami som mal už rybu aj cez 15 kg. Bolo to však naozaj skôr šťastie ako niečo cielené.
Bol štvrtok, od rána som čakal, kým Ed skončí v práci, boli sme dohodnutí ísť popozerať nejaké vody. Ten čas nastal, ale už bolo dosť hodín, a preto sme zvolili len dve lokality, ktoré by sme mohli navštíviť. Išlo o miesta blízko centra a tak ruch, ktorý tam vládol, bol naozaj obrovský. Pozerali sme sa na vodu a Ed mi vysvetľoval niektoré zákonitosti malých kanálov. Voda v nich býva zhruba jeden až jeden a pol metra v tých najmenších. Samozrejme, že som rozumel všetko, lebo sme sa rozprávali o rybách, akurát som nerozprával veľa, ale v mojom prípade je to niekedy dobre. Videli sme pár zaujímavých tieňov a Ed mi povedal, že toto môžu byť cesty tých krajších rýb; aj pre neho to bolo nové, pretože tu nikdy nechytal. Opýtal som sa, či ideme chytať a on povedal, že im dáme priestor a čas a buď prídeme na noc, alebo až zajtra. Zavolal som bratovi, že sa vraciam a on ma pozval na večeru do brazílskej reštaurácie, aby som zakúsil aj trochu kultúry. Tak som tam šiel kultúrne – v zelených teplákoch. Dobre sme sa najedli aj zabavili a vrátili sme sa na byt. Bol som už dosť unavený a vôbec som nemal myšlienky na to, aby som ešte išiel niekde 50 km chytať ryby. Vravím si, fajn si oddýchnem a zajtra im dám na frak. Ľahol som si do postele a vtom my prišla na messenger správa: Kde si brácho? Ja už mám takého 17 kg lysca! Áno, písal mi Ed z toho miesta, ktoré sme lokalizovali. A ja, pred pár minútami taký unavený, viete čo som odpísal? Som na ceste!
Áno priznávam, rád sa fotím.
Nádherný holandský šupináč
Je fakt úžasné, ako kaprárina dokáže oživiť človeka, akými bláznami sa vieme stať. Chudák môj brat, keď počul, ako som mu zavelil, že ideme na ryby, skoro ho vykotilo, ale veľká vďaka mu za to, že nepovedal ani pol slova a pretrpel tú nádhernú noc spolu s nami. Prišiel som naozaj neuveriteľne rýchlo. Ed mi povedal, že videl skutočne krásne ryby. Vybral som z auta náradie. Udice oprel iba tak o zábradlie pod lampou. Srdce mi búchalo ako nikdy predtým, vlastne ako vždy pred tým. Ďalší záber bol naozaj rýchly na Edov prút – malé šklbnutie a len napnutý silon. Ryba sa točila okolo fontány v strede tej rozšírenej časti kanála. Povedal iba: Bude krajšia. Zobral som podberák a išiel som mu na pomoc, keď som si uvedomil, že hĺbka od cesty až k vode je okolo troch metrov a že ak budem chcieť rybu podobrať, musím sa nakloniť cez zábradlie. Poviem vám, bolo to naozaj náročné, mať dvadsaťkilového kapra v podberáku a ten držať len za koniec rúčky. No nakoniec som to s citom zvládol – vzhľadom na to, aký som bol ešte pred hodinou unavený. Ryba bola nádherná, naozaj úžasná, pofotili sme sa a potom sme ju šetrne, aj keď to bolo zas náročné, vrátili do vody. Onedlho sa scéna zopakovala znova, akurát sme si vymenili úlohy. A na brehu skončil prvý šupináč – ale krásny!
Toto sú bežne chytateľné kapríky
v Holandsku, takýchto je tam naozaj dosť.
Sen malého chlapca
Bola noc, ale tam to žilo ako za bieleho dňa, okoloidúci len neveriacky krútili hlavami. Naozaj sa v tej chvíli začala bláznivá noc plná veľkých rýb, nebudem tu opisovať počty a hmotnosť, to predsa nie je podstatné, poviem len, že môj sen – sen malého chlapca, ktorý si vysníval rozprávku veľkomesta – sa naplnil. Vždy som si myslel, že dosiahnutie cieľa ukončí moju lásku k tomuto druhu rybolovu a k týmto prekrásnym kanálom, ale je to droga, je to tá najtvrdšia droga, akú poznám. Samozrejme, hneď ako som sa vrátil, začal som plánovať, kedy pôjdem znova… Treba však aj pracovať a starať sa o rodinu, to je základ. Istotne však, keď bude príležitosť (ktorá bude určite), tak som znova tam. Popritom ale nezabudnem navštevovať aj slovenské zväzové či miestne revíry. Veď čo je pre nás všetkých najdôležitejšie? Že svoj odraz vidíme na hladine vody, či nie?!
Lokalizácia a porozumenie tým vodám. Je to najdôležitejšie.
Spája nás rovnaký cieľ
Chcem sa vám poďakovať, že ste došli so mnou až sem a ak aj v niektorých momentoch so mnou nesúhlasíte a ak sa vám aj niektoré veci, ktoré som napísal nepáčia, vedzte, že vám rozumiem a predsa ďakujem. Lebo aj napriek tomu, že niekedy môžeme mať rôzny pohľad na jednu vec či situáciu, aj tak ste všetci moji rybárski priatelia, a to aj tí, s ktorými som sa nestretol a možno nikdy nestretnem. Pretože nás spája jedna a tá istá vášeň, jedna láska a jeden a ten istý cieľ. Želám vám, nech vám voda vždy dá to, čo dávate vy jej. S pozdravom Petrov zdar!
IG:Cappuccino55555/ FB:Miňo Gallo/IG:@pvahydrospol /IG:@carpcrossing
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
