Jalec hlavatý je ryba, ktorá je pre mnohých rybárov nezaujímavá, ale od iných rybárov žne nesmierny obdiv. Ja sa priznám bez mučenia, že jalec je pre mňa jednou z najzaujímavejších rýb vôbec. Obdivujem jalce pre ich schopnosť prežiť takmer všade, pre ich prefíkanosť i opatrnosť a myslím si, že je to aj veľmi pekná ryba.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Jalec je ryba, ktorá do našich vôd patrí, ale odkiaľ veľké kusy pomaly a nenávratne miznú. Chytával som pred rokmi neuveriteľné jalce v celkom malom potoku, lenže dnes tam po nich nie je ani pamiatky. Kríky a kroviny na brehoch boli vyrúbané, vody je sotva polovica a jalce sa nemajú kde ukryť. Sú jednoducho preč. Rovnaký osud má mnoho podobných vôd. Korytá boli narovnané a z potokov a riečok sa stal len kanál. Vytrhli sme týmto tokom dušu i chrbticu, nastavali na nich malé vodné elektrárne a teraz to chceme zase všetko vrátiť späť. Lenže to nebude vôbec jednoduché. Napriek tomu v niektorých takýchto vodách jalce stále sú.
Kde ich dnes hľadať
S väčšími jalcami sa občas stretnem vo veľkých riekach, ale našiel som aj pár nedotknutých potokov, kde sa dá naraziť na solídny kúsok. Väčšinou sú to prítoky väčších riek a pekné jalce chytám až po prvú neprekonateľnú prekážku na malom toku. Vyššie už nie. Jalce, a to aj tie najväčšie, radi vyrážajú do menších prítokov a často tam nájdu svoj nový domov. Aj malé toky im poskytujú dosť potravy, pretože to nie je ryba vyberavá, ale myslím si, že najmä väčšie ryby tu hľadajú pokoj, lebo malé vody nie sú ani zďaleka také frekventované ako tie väčšie. Niekedy som až prekvapený, koľko pekných jalcov v takých malých vodách je...
Malé dobrodružstvo začína
Rybárčil som pri malom prítoku rieky Moravy. Bolo neskoré letné popoludnie a rieka začala ožívať. Tam zalovil boleň, tam vyskočil kapor, pri brehu sa rozleteli drobné rybky na všetky strany, ako ich preháňal kŕdeľ malých ostriežov. Dnes mám chuť na jalce, ale tie ako keby z rieky zmizli. A to som na mieste, kde kedysi znamenal skoro každý hod rybu. Teraz lieta môj vobler vzduchom, prečesáva vodu už skoro hodinu a stále nič. Nemám jediný záber. Okrem plávajúcej vetvičky o nástrahu nič nezavadilo. Skúšam hladinové nástrahy, nástrahy pod hladinu, do stĺpca, aj tie čo môžem dostať až ku dnu a stále nič. Kde sú všetky jalce?! Je tu vôbec ešte nejaký, alebo ich už celkom všetky vymlátili kormorány? Tu v týchto plytkých partiách rieky mávajú rok čo rok každú zimu hody.
Musím zmeniť miesto
Pomaly začínam uvažovať o zmene miesta. Azda bude lepšie, keď sa pomaly pustím proti prúdu rieky a skúsim prechytať miesta tesne okolo brehov. Jalce často postávajú okolo previsnutých tráv, a to aj tie najväčšie. Kedysi som chodieval po prúde, ale čoskoro som zistil, že tak si ostražité jalce ľahko vyplaším aj keď sa snažím byť čo najmenej nápadný. Ak idem proti vode, mám záberov podstatne viac. Vždy nahadzujem nástrahu až tesne k brehu a často príde záber tesne po dopade nástrahy na hladinu. Niekedy je to poriadna rana a myslím, že sa zľakneme obaja – ja i jalec.
Už sa chystám vyraziť, keď si všimnem silné zavlnenie hladiny asi desať metrov v ústí prítoku. Podídem opatrne kúsok bližšie a čupnem si, aby ma ryba nezbadala a čakám. Trvá len malú chvíľu, než sa ryba ukáže znova. Podľa všetkého je to jalec, ktorý čaká kúsok od brehu, čo mu voda prinesie. Nebude nijako zvlášť veľký, ale úplne malý tiež nebude. Okamžite začnem premýšľať o tom, ako sa mu „dostať na kobylku“. V miestach, kde ryba loví je veľmi plytko a tiež je tam veľa tráv a riasa, ktorej sa hovorí žabí vlas.
Vyberám vhodnú nástrahu...
Jedinou nástrahou, ktorú tam môžem použiť, je nejaký plávajúci vobler, ktorý sa pri ťahaní potopí len kúsoček pod hladinu alebo sa nepotopí vôbec. Práve mám na prúte stredne potápavý model, ktorý tu použiť nemôžem. Okamžite by sa niekde zachytil. Musím teda nástrahu vymeniť.
Zvolím preto miniatúrny pop, ktorý pracuje na hladine alebo len malý kúsoček pod ňou. Je to trochu hlučná nástraha a navyše má v tele ešte guľôčku, ale aspoň uvidím, ako bude táto ryba, o ktorej viem, na nástrahu reagovať.
... musím správne nahodiť...
Jalec stojí proti slnku a tak zvolím svetlú farbu nástrahy. Ryba bude aj tak vidieť len tmavú siluetu. Vobler dopadá na hladinu kúsok za rybu. Myslím, že už je to tak ďaleko, že si ju nebude všímať, ale mohutná vlna a divoký útok ma nenechá na pochybách, že táto ryba to myslí vážne a je väčšia, než som si pôvodne myslel. Avšak prvý útok nevyšiel. Ryba nástrahu minie. Ticho a v podrepe navíjam vlasec. Nie som si istý, či ryba nástrahu minula alebo si to rozmyslela, takže radšej vymením farbu. Skúsim znovu nahodiť, hádam sa ryba nevyplašila. Tentoraz dopadá nástraha pred rybu, a to tak tesne k brehu, že máličko lízne previsnutú trávu. Vyzerá to, ako keby z trávy spadol na hladinu nejaký veľký chrobák.
... a mám ho!
Jalec nezaváhal ani sekundu a tentoraz schmatol nástrahu úplne neomylne. Vznikla z toho poriadna mela a ja z toho tak trochu so šťastím vychádzam víťazne, pretože sa mi jalec zamotal do vodných rastlín tak, že som myslel, že som oň prišiel. Nakoniec ho podoberám aj s hromadou tej vodnej zeleniny do podberáka. Má viac ako štyridsať centimetrov. V minulosti to bola úplne bežná ryba, dnes patrí skôr k tým lepším. A tak si hovorím, že by som sa možno mohol vypraviť proti prúdu potoka, nie rieky. Možno tam bude takýchto rýb viac. Lenže to nebude také jednoduché. Brehy sú veľmi strmé, zarastené žihľavou a k vode sa nemôžem nikde bez problémov ani priblížiť. Jediná cesta je cez vodu. Ale mám riešenie – vrátim sa k autu, oblečiem prsačky a pôjdem vodou proti prúdu. Najhlbšie je tu tak do polovice stehien.
Ďalší „dorastenci“
O pár minút som pripravený. Vstúpim do čistej vody prítoku a pomaly, veľmi pomaly sa posúvam proti prúdu. Hneď na druhý hod chytám ďalšieho jalca a vzápätí prichádza ďalší. Sú to len takí dorastenci, ktorých je všade dosť. Obaja zabrali na hladinovú nástrahu. Potom sa tok máličko rozširuje a predo mnou sa objavuje hlbšia čistá tôňa. Pred ňou je plytší prúd. Musím dobre zvážiť, kam pošlem nástrahu. Nakoniec sa rozhodnem pre hod na začiatok tône do prúdiacej vody a nástrahu vediem jej stredom, ako keby ju niesol prúd. Vymením ale malého popíka za plytko potápavý vobler v sivej farbe s bielymi prúžkami. Trochu nezvyklá farba, ale neopozeraná a v poslednom čase mi funguje. Rybám zrejme pripomína malú beličku, teda ich prirodzenú potravu, a preto k nej majú dôveru.
Tušil som, že tu bude lepší kus
Drobný vobler dopadne do vlniacej sa vody. Vyrovnám vlasec a stačí niekoľko otočení kľučkou navijaka a už je tu záber. Nástrahu zobrala menšia ryba. Druhá zaseknutá už je väčšia. Ryba vyštartuje proti prúdu, plytčinu nad tôňou doslova preletí a už je v miestach, kde sa tok zužuje a je celý potiahnutý vodným vlasom, do ktorého sa priamo zavŕta. To ale bola rýchlosť! Pomaly sa brodím k rybe, nechcem ju vystrašiť. Mohla by začať zase vyvádzať a pretrhnúť mi vlasec. Už som blízko. Stále tam je. Voda aj s tou zelenou parádou sa mierne vlní. Zatiahnem za vlasec – nič. Musím preto kúsok po kúsku žabí vlas vytrhať a odstrániť, až rybu úplne uvoľním. Zdá sa byť pokojná. Lenže to je omyl. Sotva trochu viac potiahnem za vlasec, znovu vyrazí a je v tom zelenom pekle zas. Musím na to inak. Keď ju opäť čiastočne uvoľním, pripravím si podberák. Dám ho až k rybe a len čo ju uvoľním, rýchlo ju vtiahnem do podberáka. V ňom potom vyčíňa ako pomätená. Nástraha sa našťastie z jej papule uvoľní a odletí nabok. Keď podberák položím čiastočne do vody, upokojí sa a ja si ju môžem konečne prezrieť.
Tento kus má viac ako päťdesiat centimetrov a v tomto potôčiku by takúto rybu hľadal len málokto. Ale ja som to tušil. Tušil som, že tu bude aj lepší kus. A tento k tým lepším rozhodne patrí. Uvažujem, či mám ísť ešte ďalej proti prúdu. Budú tam určite ďalšie zaujímavé miesta, ale nakoniec sa rozhodnem pre dnešok skončiť. Budem sa zase tešiť na budúce, až zase budem objavovať nové miesta na tejto vode a snáď aj na podobnú rybu, ako je táto.
Aj malé toky majú čo ponúknuť
Chcem si ponechať nádej aj pre ďalšie dni a musím si tiež pripraviť pár ďalších zaujímavých nástrah, ktoré sa hodia pre túto vodu, ktorá je ako stvorená na lov s tými najmenšími voblermi predstavujúcimi malé rybky a tiež hmyz. Už sa na to veľmi teším. S väčšími jalcami sa stretávam skôr na väčších riekach, ale ako je vidieť aj malé toky majú v tomto smere čo ponúknuť...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
