DOMOV Magazín NOVEMBER 2019 Výroba voblerov radí Milan Cibulka

Výroba voblerov radí Milan Cibulka

Na Slovensku máme šikovných a zručných ľudí. To je stará známa vec a takí sú aj medzi nami rybármi. Venujú sa výrobe rybárskych prútov, viazaniu mušiek alebo výrobe voblerov. Kapacitou výroby sa nemôžu porovnávať so svetovými značkami, ale čo sa týka kvality a hlavne chytľavosti nástrah určite áno.

Milan Cibulka 25.10.2019 (11/2019)

info

Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo.

Za ručnou výrobou voblerov býva veľa nadšenia, vášne a citu pre detail. Takýto výrobok má dušu a pridanú hodnotu. A tým nemyslím len tú, z ktorej treba odviesť daň DPH, ale hlavne tú, že ich vytvoril jeden z nás, ktorému nejde o zisk, ale o potešenie zo svojho výtvoru a jeho účinku pre dosiahnutie úlovku. Takýchto šikovných rybárov máme na Slovensku niekoľko, preto som rád, že Milan Cibulka ako jeden z nich si našiel čas a podelil sa s nami o svoje postrehy, tipy a triky pri výrobe voblerov:
Zdravím nadšencov rybárskych nástrah a rybárčenia ako takého! Trochu rozmýšľam, ako začať o výrobe voblerov. Háčik je v tom, že ciest je viacero a každý si takpovediac musí vybrať sám, čo mu je najpohodlnejšie, na čo má trpezlivosť, zručnosti a hlavne, aké má očakávania. Začnem pekne po poriadku – považujem sa za amatéra, teda nie za človeka, ktorý sa výrobou nástrah živí, ale ktorý sa tým hlavne baví…

Prečo som s tým začal

Dôvodov bolo hneď niekoľko. Chcel som skúsiť, či to dokážem. Postupom času som začal robiť vobleríky cielene pre lov určitého druhu rýb. Testovaním a postupným dolaďovaním som si vytvoril akúsi predstavu, čo ktorému druhu rýb „sedí“ na konkrétnej vode za istých podmienok. Má to dosť veľa spoločného s muškárením. Potrebné je pozorovať prírodu, naštudovať si teóriu a konfrontovať svoje zistenia s realitou v teréne.
Ďalšou motiváciou bola nedostupnosť starých modelov komerčných nástrah. Jednoducho ich výrobcovia prestali vyrábať; často prestali vyrábať konkrétne farebné modely. Ako to už býva, čím viac sa človek venuje jednej činnosti, tým viac sa v nej zdokonaľuje. Upravuje si nástroje, ladí postupy, selektuje vhodnú chémiu. Stále však nemôžem tvrdiť, že už všetko viem, že sa mi všetko darí a všetko mám vychytané. Je to taký nekonečný proces zdokonaľovania sa.

Poďme na to

Priblížim vám detailný návod na výrobu voblera vhodného na chytanie pstruhov v silne tečúcich riekach.

Kde hľadať inšpiráciu

Veľmi dobrou inšpiráciou je samotná príroda. Konkrétne prirodzená potrava pstruha potočného, a tou je čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus). Čerebľa dorastá do dĺžky cca 10 cm. Pre naše potreby si zvolíme mladú čerebľu dlhú asi 5 cm. Tvar tela je valcovitý, podlhovastý, zafarbenie veľmi premenlivé. Najvýraznejšie farby má čerebľa v nerese, ale táto farebná kombinácia podľa mňa nie je úplné najvhodnejšia.

Materiál a náradie

Vhodným materiálom je balza a lipa. Balza sa bežne predáva v dvoch formách – tzv. ľahká a štandard. Verzia štandard je tuhšia. Ja použijem ľahkú verziu s hrúbkou 4 mm. Pre preťažené verzie voblera je vhodnejšie použiť lipové drevo, lebo lepšie znesie mechanickú záťaž pri nárazoch o kamenisté dno v silných prúdoch. Drôtik použijem antikorový s priemerom 0,6 mm, ten je vhodný pre veľkosti voblerov od 35 do 50 mm. Lopatku vyrobím zo sklolaminátu (na webe nájdete bežne pod názvom fiberglass) s hrúbkou 0,6 mm. Lepidlo používam sekundové so štetcom (nezasychá v tube tak rýchlo). Pre prilepenie obrysu voblera na drevo používam lep v spreji. Lak syntetický – rýchlo schnúci. Na zalepenie chĺpkov po brúsení. Ako záťaž bežne používam olovo, skúšal som aj tungsten. Podkladový epoxid Devcon 30 min. a finálny epoxid C & W. Na tvarovanie drôtu používam ketlovacie kliešte, jedna čeľusť je oblá a druha polkruhová. Drôt pridržiavam a skracujem bežnými kliešťami. Na orezanie dreva je vhodný malý orezávací nožík. Brúsny papier používam so zrnitosťou 100 a 320.

Airbrush, šablóny a textúry

Na farbenie voblerov používam airbrush. Upozorňujem, že lacné súpravy na farbenie nechtov a podobne nie sú vhodné. Kompresor musí mať tlakovú nádobu. Bežná cena je od 80 € vyššie. Samozrejme, k tomu je potrebná striekacia pištoľ, hadica, nádobka na odstrekovanie farby, čistiace pomôcky ako kefy a ihla. Na čistenie pištoľky používam originálnu chémiu. Pištoľky odporúčam radšej kvalitnejšie, majú už teflónové tesnenie. Lacné 25+ € majú gumičky, ktoré sa časom ničia. Na prvotné naučenie sa to dá použiť, ale z dlhodobejšieho hľadiska je to nepohodlné (zle sa to čistí, má to väčšiu hmotnosť, slabšie spracovanie).
Šablóny na striekanie je možné vyrezať manuálne alebo vyfrézovať. V dizajnových štúdiách často ponúkajú možnosť frézovania, takže je to vecou cenovej a časovej dostupnosti. Veľa šablón sa dá kúpiť aj cez internet. Často však potrebujem jedinečnú šablónu, a preto si ich robím sám. Vhodným materiálom je Milar – priamo naň sa dá vytlačiť cez laserovú tlačiareň vzor škvŕn. Tie potom vyrežete skalpelom. Testoval som aj vyfukovanie oblých šablón. Používa sa na to teplocitlivá fólia s hrúbkou 0,2 mm.
Textúry je možné vytvoriť z fotografií, resp. iného obrázka. Bežne si fotím rybky v malom akváriu a potom upravujem textúru do použiteľnej formy. V editore vytiahnem do popredia škvrny, sprehľadním pozadie a jemne zdeformujem celkový tvar. Textúry vytlačím najskôr pokusne na bežný papier a prirovnaním ku korpusu voblera potom korigujem. Na finálnu tlač sa používa „waterslide decal paper“ – tzv. vodolepka.

Dizajn

Pred samotnou výrobou je potrebné spracovať celkový dizajn. Navrhnúť tvar telíčka, rozložiť osadenie a pozíciu drôtu. Ďalej navrhnúť tvar lopatky a zvoliť vhodnú hrúbku dreva i samotnú záťaž (olovo), spracovať šablónky, prípadne polep.
Rozmery dreva: dĺžka 45 mm × hrúbka 4 mm (finálna hrúbka aj s epoxidom 6 mm)
Materiál: balza mäkká
Drôt: antikorový, hrúbka 0,6 mm
Lopatka: sklolaminát (fiberglass) hrubý 0,6 mm
Záťaž: olovo 2 × 0,39 g + 2 × 0,17 g (spolu 1,04 g)

Bokorys a pohľad zhora, tvar lopatky

Dizajn neobkresľujem na drevo. Podľa mňa to pri malých vobleroch nie je vhodné. Obvodová čiara má hrúbku 0,2 mm. Ak by som to robil perom, tak by mala 1 mm. Pri brúsení by som sa ľahko pomýlil a prebrúsil by som to. Je to detail, ale pre mňa dôležitý. V tvare kvádra narezávam drážku pre lopatku. Nedôjde tak k rozstrapkaniu balzy na okraji. Respektíve táto časť bude mimo telíčka a ľahko ju orežem orezávacím nožom alebo elektrickou lupienkovou pílkou. Orezávam v podstate len najhrubšie rohy dreva, detaily vybrusujem brúsnym papierom. Lopatku je možné osádzať aj na úplnom konci, je to len vecou vkusu. Drážka sa vtedy narezáva až ako posledná.
Po výbruse bokorysu narezávam drážku pre drôt. Väčšina ľudí to robí so spodnej strany, ja zvrchu. Mám potom viac miesta v brušnej časti na osadenie olova. Dierku pre stredové očko pre predný háčik navŕtavam. Drôtik začínam vždy tvarovať od stredného očka. Potom priložením na telíčko voblera primeriam správnosť ohnutia a nameriam si miesto, kde vytvarujem predné a zadné očko. Šikovné je označiť si to fixou. Pri veľkých vobleroch je potrebné robiť telíčko z dvoch kusov a zlepiť ho epoxidom. Veľmi častou chybou býva nedokonalé vlepenie drôtika. Vobler po prudkom zábere zvykne potom prasknúť v chvostovej časti. Drôtik sa jednoducho prehne v telíčku a rozlomí drevo.
Pri malých vobleroch je postačujúce aj sekundové lepidlo. Na stlačenie využívam malý zveráčik. Po zaschnutí prebrúsim ešte raz bokorys vobleríka a očistím očká drôtika od prípadných zatekancov lepidla. V tomto stave máme pripravený vobler na osádzanie olova. Ideálne je skontrolovať os vobleríka – či drôtik nie je skrútený – a podľa potreby ho ohnúť (vycentrovať). Dierky narezávam ručnou brúskou. Olovo zalievam buď epoxidom (aj lopatku), alebo, ak je dierka malá, tak sekunďákom a zatmelím.
Po zatuhnutí olova a prebrúsení bruška prichádza na rad zrezanie telíčka z horného pohľadu. Za telíčko nalepím šablónku obrysu telíčka. Orežem, prebrúsim. Len rutinou docielite identický tvar pri viacerých vobleríkoch.
Teraz máme voblerík v takmer finálnej podobe brúsenia. Ostali nám už len ostré hrany telíčka. Tie jemne zrežeme nožom a dobrúsime. V tomto stave telíčko nemôžeme farbiť ani natrieť epoxidom, ostali by tam hrčky. Preto je potrebné voblerík namočiť do syntetického laku. Po uschnutí prebrúsime do hladka.

Predpríprava na finálne farbenie

Syntetiku už ďalej nebudeme používať, lebo finálne farbenie je robené farbami na báze akrylu. Vzájomne by to reagovalo a farba by sa skrčila. Každý medzistupeň si vyžaduje dokonalé vysušenie a odvetranie, aby v telíčku neostala vlhkosť alebo prchavé zložky so syntetiky. Na vlhkosť je citlivý epoxid (ostal by krehký) a na syntetiku zase farby a fólie.
Na dokonale očistené telíčko nanesieme epoxid. Požívam Devcon, je vode odolný, má veľmi dobré nivelačné schopnosti a je lesklý. Úplne vytvrdne po 24 hodinách. Neodporúčam laky riediteľné vodou. Toto je prvá vode odolná vrstva. Ak by do vobleríka „zatekalo“, tak sa časom zlomí, resp. inak znehodnotí. Navyše oťažie a zmení chod vo vode.
Využívajú sa, samozrejme, aj iné laky. Často sa telíčko len namáča a nechá uschnúť v jednej polohe. Lak však musí byť v správnej konzistencii, zväčša redší. Namáčanie sa opakuje aj 8× a voblerík sa otáča. Raz je zavesený hlavou hore a raz dolu. Tento postup má tiež svoje nedostatky, takže nech si každý urobí vlastný úsudok.

Finálne farbenie

Telíčko je predpripravené a môžeme pristúpiť k farbeniu. Po zamaskovaní lopatky krycou páskou, prestreknem telíčko na bielo, chrbátik na olivovo, temeno hlavy jemne čiernou. Takto jednoducho zafarbené telíčko nechám dôkladne vyschnúť do druhého dňa. V prípade, že mám šablónu, môžem už po dosušení fénom streknúť škvrnky na boky. Ak chcem použiť vodolepky, tak farby musia schnúť až do druhého dňa. Na takto pripravené telíčko nalepím očká. Po ďalšom dni nanášam finálny pomaly tuhnúci epoxid.
Na druhý deň skontrolujem prípadné chyby v krytí epoxidu a nanesiem druhú vrstvu. Pomaly schnúci epoxid nechávam zasychať na rotačnom sušiaku (kolotoči) minimálne 5 hodín. Vobleríky sa nesmú pretáčať, lebo by dochádzalo k stekaniu epoxidu na jednu stranu.
Po úplnom vytvrdnutí je možné vobler testovať na vode a prípadne doladiť chod jemným vyhnutím vodiaceho očka.

Rada na záver
Celý proces trvá bežne od 4 dní, pri rýchlejšie schnúcom epoxide a malých vobleríkoch, až do 10 dní pri vobleroch, ktoré potrebujú vysokú odolnosť voči opotrebeniu.
Tak ako muškára poteší jeho prvá vlastnoručne vyrobená muška, tak aj vláčkara jeho prvý vobler. Začiatky sú asi úplne najkrajšie. Potom trochu bádania a nakoniec úspech a pekné zážitky pri vode. Na záver drobná rada: poctivo si veďte záznamy o hrúbke a tipe dreva, o hmotnosti a umiestnení záťaže, zapíšte si tvar a uhol sklonu lopatky. Buďte trpezliví, nechajte dôkladne zaschnúť a vytvrdnúť všetky medzivrstvy, farby a epoxidy. Potom vám nebude nástraha toľko praskať, prípadne do nej nebude zatekať. Prajem veľa úspechov!