Pod týmto názvom sa konajú už tradičné medzinárodné muškárske preteky trojčlenných družstiev, zložené z troch kôl. V každom kole chytajú na trati dvaja členovia družstva, kým tretí člen družstva je v úlohe rozhodcu pre vedľajšie družstvo.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.05.2021.
Tieto preteky v love rýb udicou na umelú mušku sa konajú na rieke Váh v Ružomberku a v jeho okolí pod vedením MsO SRZ Ružomberok.
Preteky s početnou účasťou
Celkovo sa tohto roku pretekov zúčastnilo 28 tímov, z toho bolo 8 tímov českých, jeden maďarský a 19 tímov zo Slovenskej republiky. Chytali sa tri kolá po tri hodiny. V každom kole dvaja pretekári z každého družstva spoločne chytali na vopred vylosovanom mieste a tretí člen tímu rozhodoval štand pod nimi.
Preteky Big River Race ma lákali už dlhší čas, avšak problémom bolo dostať sa na štartovaciu listinu pre vysoký záujem pretekárov. Tento rok som ale neváhal a prihlásil som sa na preteky s dvoma kamarátmi. Náš tím s názvom Bororo tvorili: Martin Bachleda, Peter Alexovič a ja – Roman Teluch. Nik z nás vtedy ešte netušil, že to bude mať šťastný koniec...
Piatok 14. augusta
Od rána som doma viazal mušky, chystal udice, kontroloval navijaky a celkovo som sa pripravoval na preteky. Večer som vyrazil do penziónu Sidorovo, kde sa nachádzal organizačný štáb. O devätnástej hodine prebehlo losovanie lovných miest, neskôr chutná večera, pokec s kamarátmi a cesta domov.
Sobota 15. augusta
Ráno sme s Maťom sadli do auta a cestovali na prvé vylosované miesto C3, kde sme sa stretli s tretím členom tímu Peťom. Ten meral cestu až z ďalekého Humenného. Prezreli sme si flek a rozhodli sme, že do prvého kola pôjdu chytať Peťo s Maťom.
Počas prvej hodiny chytili chalani len dve ryby. Nebola to žiadna sláva. Postupne sa však karta obrátila a chytali čoraz viac a viac rýb. Ku koncu kola už ťahali jednu rybu za druhou, lebo našli ryby stáť pri brehu v hlbokej vode. Po namáhavom kole, ktoré po prvej hodine vyzeralo beznádejne, sa im nakoniec podarilo chytiť krásnych 30 rýb. Mohlo to stačiť aj na umiestnenie v sektore.
Odovzdali sme bodovací papier a išli sme na obed. O 15. hodine začínalo druhé kolo pretekov, v ktorom sme na štand A5 nastúpili ja a Maťo. Na tomto mieste som bol niekoľko týždňov pred pretekmi trénovať. Vedel som, kde ryby približne stoja a aké sú veľké. Začiatok kola vyzeral veľmi sľubne, keďže Maťo sa akosi rozbehol a za 10 minút mal už dve ryby. Ja som pomaly prechytával nenápadnú kaskádu vo vode a zrazu rana do prúta. Kričím: „Je tam!“ Po 10-minútovom náročnom boji s 2-metrovým prútom a 12 tkou silonom podoberám veľkú rybu. Krásny pstruh dúhový dlhý 57 cm a s hmotnosťou cez 3 kilogramy mi spravil nesmiernu radosť a povzbudenie. Rybu púšťam a ideme ďalej.
Postupne pripisujeme menšie ryby. Maťo išiel na stred štandu prechytať silný prúd vlievajúci sa do hlbokej pláne. Ja som medzitým zmenil silon za tenší s priemerom 0,104 mm a pomaly prechytávam rovnaké miesta ako doteraz. Podarilo sa mi chytiť ďalšie dve ryby. Máme ešte hodinu času a na konte 9 rýb. Zbehol som dolu za kolegom, ten mi hlásil, že sa mu odtrhli 4 veľké ryby, tak som previazal naspäť 12-tku silon. Bodovanú rybu som, žiaľ, dolu nechytil, no Maťo vytiahol krásneho 45 cm potočáka. Vybehli sme ešte hore a Maťo pripísal poslednú bodovanú rybu. Rozhodca odpískal koniec kola a my končíme s 11 rybami. Pobalíme veci a ideme na štáb, kde si dávame večeru a nejaké to pivko. Po chutnej večeri sa dozvedáme príjemnú správu, že v prvom kole chalani robili jednotku v sektore a v druhom ja s Maťom dvojku, čo je veľmi dobrý výsledok. Vraciame sa do Kubína, kde večer – znova pri pivku – preberáme taktiku na ďalší deň.
Nedeľa 16. augusta
Ráno vstávame a cestujeme na posledné vylosované miesto B1. Maťo si svoje dve kolá chytania vyčerpal v sobotu, a tak ide rozhodovať flek B1, ktorý je pod nami. Ja s Peťom chystáme prúty a psychicky sa pripravujeme do posledného kola pretekov. Vedeli sme, že tento štand je jeden z najlepších v sektore B, pretože sa tu chytilo pomerne veľa rýb. Kolo sme začali na konci štandu a pomaly sme išli hore vodou. Peťo chytil za prvých 10 minút dve ryby, ale ja som bol stále bez kontaktu. Postupne ideme vyššie a vyššie, kde prichádzam ku prvým kontaktom s rybami. Voda bola priezračná, krištáľovo čistá, a tak mením 12-tku silon za 0,104 mm. Po hodine sme mali asi len 8-9 rýb, čo nebola žiadna sláva. Dostávame sa na vrch štandu, kde boli krásne prúdiky a behom pár minút sa mi z jedného nenápadného miesta podarilo zdolať 9 rýb. Už sa náš súčet na bodovačke zvýšil na 18 rýb po skoro dvoch hodinách.
Peťo zmenil muchy, zjemnil silon a pripisuje ďalšie ryby. Zatiaľ to vyzerá nádejne. Prechádzam na druhú stranu rieky, kde prechytávam kraje, žiaľ, bez kontaktu. Peťovi padla bodovaná ryba, ale následne zdoláva a pripisuje ďalšiu. Už sme na počte okolo 25 rýb. Prerábam nadväzec a volím hrúbku silonu s priemerom 0,08 mm. Vraciam sa pomaly na začiatok a v polovici fleku zdolávam 35 cm pstruha. Najväčšia ryba kola. Do konca máme ešte asi 15 minút, a tak s Peťom meníme muchy. Podarilo sa nám zapísať ešte ďalšie 3 ryby a končíme s parádnym súčtom 29 rýb. Vyzerá to na dobrý výsledok v sektore. Balíme veci a odchádzame na organizačný štáb. Dávame si dobrý obed a s priateľmi konzultujeme priebeh pretekov.
Ako to dopadlo?
O 15. hodine nastalo slávnostne vyhodnotenie pretekov a následne prideľovanie cien. Náš tím Bororo sa umiestnil na krásnom 2. mieste so súčtom umiestnení 4 a počtom rýb 70. Z toho vyplýva, že v poslednom kole sme vyhrali tiež sektor tak, ako sa nám to podarilo aj v prvom kole. No a ešte, aby toho nebolo málo, bol som vyhlásený za lovca najväčšej ryby pretekov, a to spomínaného pstruha dúhového s dĺžkou 57 cm.
Na prvom mieste sa umiestnil český tím MK Bojkovice a na treťom mieste priatelia z východu – Sandokani, v zložení Martin Klaučo, Jozef Jankovič a Štefan Kováč. Následne sme si spravili pár pamätných fotozáberov a rozlúčili sme sa s Peťom. Posledné, čo nás v ten deň čakalo, bola už len cesta domov.
Poďakovať by som sa chcel kolegom z tímu za súdržnosť počas celých pretekov a za super atmosféru. Ďalej sa chcem poďakovať organizačnému štábu a každému, kto sa na tomto skvelom podujatí podieľal. Poďakovanie patrí taktiež Milanovi Stykovi za sponzoring háčikov Dohiku. Používal som počas pretekov najmä jigové háčiky HDJ veľkosti 20 a 18 a môžem sa pochváliť, že počas celých pretekov mi spadla len jedna ryba!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
