Keď ma pozval kamarát Paľo na lov ostračky veľkoústej, vôbec som neváhal. A to aj napriek tomu, že predpoveď počasia neveštila nič dobré. Veď loviť ostračku – viac známu azda ako black bass – sa nepodarí až tak často...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Skutočne, predpoveď počasia vyšla „nad očakávanie“. Namiesto občasných prehánok prišiel takmer vytrvalý dážď, ba miestami aj zahrmelo a zároveň sa ochladilo. Asi hodinku sme trpezlivo čakali, kým dážď aspoň trochu ustane, ale potom sme už nevydržali a začali sme s lovom týchto nenásytných dravcov. Paľo, azda hneď na prvý hod, mal ostračku okolo 35 cm, mne ďalšia unikla tesne pod brehom. Potom nastala chvíľu pauza v braní, a tak som začal trochu experimentovať s nástrahami až som skončil na mimoriadne atraktívnom poperovi. Zábery na hladine boli neuveriteľne prudké a dravé, porovnateľné hádam iba s boleňom. Nie vždy sa však ostračka do nástrahy trafila. Často potom útok na popera opakovala až kým nástrahu neuchvátila do svojej veľkej tlamy.
Pri zdolávaní sa často bráni nečakanými výskokmi a únikmi do vodného porastu.
Impozantná tlama
Na ostračke už na prvý pohľad najviac zaujme jej obrovská tlama. V pomere k telu je skutočne impozantná. Zuby sú miniatúrne, podobné ako má napríklad ostriež. To jej však vôbec nebráni v úspešnom love. Vďaka veľkej tlame a silným čeľustiam dokáže vytvoriť mohutný podtlak, ktorým korisť prudko nasaje. Vysoké telo v kombinácii s dvoma chrbtovými plutvami dodávajú rybe potrebnú rýchlosť a silu pri love koristi, ako aj pri zdolávaní na udici. Zelenkasté sfarbenie ju predurčuje do zarastených miest, kde sa stáva takmer neviditeľnou. Odtiaľ nečakane vyráža na lov. Ústa smerujú málinko nahor, takže ostračka dokáže úspešne loviť aj korisť pohybujúcu sa v tesnej blízkosti hladiny. Pri jej love na udicu sú práve takéto zábery na hladine skutočným adrenalínom pre každého lovca. Nemožno sa prečo čudovať, že ostračka sa stala jednou z celosvetovo najobľúbenejších rýb lovených na udicu.
Veľký bojovník
Ostračka napriek svojmu menšiemu vzrastu patrí na udici k veľkým bojovníkom. Nielenže jej vysoké telo kladie vo vode silný odpor, ale hlavne väčšie skúsené ostračky často hľadajú záchranu v spleti vodných porastov a iných prekážok. Mimoriadne atraktívne sú najmä vysoké skoky nad hladinu a divé potriasanie hlavou. Pri jednom takomto nečakanom skoku mi dokázala ostračka na UL-kovej udici a osemnástke silone takmer vyrovnať háčik a získať si tak slobodu. Doteraz nechápem, že tieto jej nárazy nedokázala jemná špička prúta zvládnuť. Pritom vôbec nešlo o nejakú kapitálnu rybu, ale ostračku veľkú okolo 40 cm.
Aj menšia ostračka má mimoriadne veľkú tlamu.
Ostračka na muškárku
Na záver lovu som chcel vyskúšať ešte jednu disciplínu športového rybolovu, a tou je muškárenie. Zvolil som šestkový prút a šnúru s potápavým koncom – výstroj, aký bežne používam na lov zubáčov, ostriežov aj menších šťúk. Zábery boli niekedy mimoriadne prudké alebo naopak – len nevýrazné pozastavenie strímra. No najkrajšie boli opäť útoky ostračky tesne pod brehom na hladine. Niekedy som sa doslova zľakol, až som strímer vytrhol ostračke spred papule ešte skôr, ako ho stačila zobrať. Chvíľami som ľutoval, že som si nevzal plávajúcu šnúru a vyslovene hladinové strímre. Muškárenie bolo pri ostračkách veľmi úspešné možno aj preto, že na stojatých vodách nie je až také rozšírené.
Čo asi ostračke pripomína žltozelený strímer s veľkými očami?
Black bass
Vo svete, ale najmä vo svojej domovine, je ostračka veľkoústa známa najmä pod názvom black bass. Do Európy bola dovezená už v roku 1883 zo Severnej Ameriky. V roku 1889 ju doviezol Josef Šusta do třeboňských rybníkov v južných Čechách. Podľa dostupných literárnych údajov bol už vtedy chov tejto ryby úspešný.
Ostračka sa rozmnožovaním asi najviac podobá na zubáča. Samec si vyčistí na piesčitom dne menšie hniezdo. Po nerese stráži ikry aj čerstvo vyliahnutý plôdik. Na rozdiel od zubáča neres prebieha neskôr – až koncom jari, resp. začiatkom leta pri teplotách približne 17 až 23 °C. Vyliahnutý plôdik sa živí zooplanktónom, postupne prechádza na larvy, mäkkýše a malé rybky. Častý je kanibalizmus. Zaujímavosťou je, že ostračka sa živí aj žubrienkami žiab, ktoré naše ryby väčšinou neobľubujú. To je hlavný dôvod vysadzovania ostračky do niektorých vôd, hlavne rybníkov.
Mnohí športoví rybári by si lovom ostračky chceli spestriť rybačku o nový, mimoriadne dravý druh ryby. A práve jej príslovečná dravosť je zároveň aj dôvodom, prečo je pri jej rozširovaní potrebná opatrnosť. V súčasnosti je podľa Vyhlášky MŽP SR č. 381/2018 Z. z. ostračka spolu s amurom a tolstolobikmi zaradená medzi druhy rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy. Napriek tomu ju v niektorých susedných krajinách, hlavne v Česku a Maďarsku, úspešne rozmnožujú a chovajú. Dokonca ňou úspešne zarybňujú niektoré súkromné rybárske revíry.
Už pri takejto veľkosti dokáže ostračka rybára
s jemným UL-kom potrápiť.
Obľúbená ostračka
Vo voľných vodách sa s ostračkou môžu stretnúť najmä rybári podnikajúci ďaleké výpravy do Španielska. Ale aj tu sa väčšina rybárov zameriava skôr na lov kapitálnych sumcov. Lovom ostračky si väčšinou skracujú čas pri čakaní na záber sumca. Azda najobľúbenejšia je ostračka/black bass vo svojej domovine – Severnej Amerike. V niektorých štátoch, napríklad v Kalifornii alebo na Floride, sa na jazerách organizujú atraktívne preteky v love black bassov. Najväčšie úlovky prekračujú veľkosť 5 kg, rekordy sú až okolo 10 kíl! V Európe sa za rekordné považujú už ryby okolo 2 – 3 kg.
Ostračka – black bass v plnej kráse.
Ostračka namiesto zubáča?
V súvislosti s klimatickými zmenami dochádza na niektorých vodných nádržiach, ale aj menších, plytších štrkoviskách v letnom období k extrémnym nárastom teploty vody, k poklesom kyslíka až úhynom niektorých citlivejších druhov rýb – najmä zubáča. Stále častejšie sa preto medzi rybármi ozývajú hlasy za náhradu zubáča, napríklad ostračkou. Ostračka totiž, na rozdiel od zubáča, zvláda aj vyššie teploty vody. Odborná literatúra uvádza za teplotné optimum 24 – 30 °C. Avšak introdukcie nových druhov vždy prinášajú určité riziká, ktoré je len ťažké dopredu odhadnúť. Dôležité je zvážiť všetky argumenty za a proti a v kontrolovaných podmienkach ich odskúšať. Vždy je potrebná mimoriadna opatrnosť pri zavádzaní nových druhov do niektorých našich vôd. Paradoxne, práve dravosť ostračky môže byť jednoduchou možnosťou, ako sa dá jej početnosť zregulovať lovom na udicu. To, napríklad u tolstolobikov, prakticky nie je možné.
Pokiaľ budú na niektorých vodách naďalej pretrvávať negatívne javy, tak nevylučujem, že by sa v budúcnosti mohlo aj u nás uvažovať o náhrade zubáča ostračkou. Ale len v lokalitách, kde zubáč ani ostriež v dôsledku zhoršujúcich sa životných podmienok nemôžu prežiť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
