Nie každá žena a tobôž dievča dokáže ísť za svojím snom až po jeho splnenie. A predsa takú ženu poznám. Je húževnatá, nevzdáva sa keď prší, keď vietor fúka a navyše ani ryby neberú. Možno si pomyslíte, že zveličujem. Aby som dokázala, že je to pravda, tak vám ju teraz predstavím...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Skutočná rybárka
Evička Cibulková je vetrom ošľahaná skúsená pretekárka a nadôvažok aj viacnásobná majsterka Slovenska v love rýb udicou. Evička je členkou Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Šali. Športovému rybolovu sa upísala už v detstve. Jej otec a brat ju brávali na ryby v Komárne, kde vyrastala. S týmto mestom sú spojené aj jej prvé športové skúsenosti, a to v rybolovnej technike a v LRU-plávaná. Brat Jozef Bartal bol jej prísnym učiteľom aj trénerom. Už ako juniorka pretekala za Komárno v rybolovnej technike. Neskôr bola členkou pretekárskeho družstva v LRU-plávaná Komárno. V súčasnosti preteká za MsO SRZ Šaľa v disciplíne LRU-plávaná.
Na napísanie tohto príspevku ma inšpirovali výsledky z majstrovstiev Slovenska v love rýb udicou v kategórii žien, ktoré sa konali na Sĺňave v júli 2020. Aby som čitateľom priblížila atmosféru pretekov, stručne opíšem všetko to, čo sa deje na takýchto významných pretekoch, ktoré sa konajú v dvoch kolách, dva dni po sebe.
Ako to chodí na majstrovstvách
Pred samotnými majstrovstvami Slovenska je vyhradený jeden deň na tréning, tak poďme poporiadku. Je sobota ráno, pretekárky prichádzajú svojimi autami na parkovisko pri Sĺňave. Nálada je dobrá. Všetky majú radosť zo stretnutí. Súčasne sledujú, ako je to s vodnou plochou, ktorú sa usiluje každá z nich prečítať. Počasie nepraje, je trochu zamračené a fúka vietor. Pretekárky absolvujú formality, ktoré sú súčasťou všetkých významných podujatí v športovom rybárstve. Dôležitým ranným úkonom je losovanie stanovíšť pretekárok. Potom nasleduje príprava rybárskeho výstroja na mieste lovu, meranie hĺbky vody a príprava krmiva pre ryby. Všetko má svoje postupy a každá zo súťažiacich sa snaží nič neopomenúť. Prísne oko rozhodcov sleduje pretekársku trať, ktorá je vyznačená farebnou páskou. Priestor za páskou je vyhradený pre každú pretekárku zvlášť a nik okrem jej trénera tam nesmie vstúpiť.
Prvé kolo odštartované
Zvukový signál oznámil pretekárkam začiatok kŕmenia. Napätie sa dalo krájať. Nasledujúci zvukový signál ohlásil začiatok lovu. Silný vietor fúkal smerom k brehu, čo pri love na plávanú nebolo ideálne. I tak po prvej hodine už bolo vidieť, ktorej z pretekárok sa darí viac, a ktorá musí niečo zmeniť, aby nezaostávala. Úlohou trénera je sledovanie vlastnej pretekárky a okrem toho aj zhromažďovanie informácií o tom, čo a ako zmeniť, aby sa jeho zverenkyni darilo lepšie.
Po štyroch hodinách lovu je prvé kolo pretekov ukončené. Nasleduje váženie úlovkov a ich šetrné vrátenie do vody. Keďže v tej istej lokalite boli aj majstrovstvá Slovenska v LRU-plávaná v kategórii mužov, na váženie úlovkov v sektore žien sa muselo čakať viac ako hodinu. Počas čakania na váženie úlovkov žiadna pretekárka nesmela opustiť svoje stanovište. Čas strávený od okamihu losovania cez prípravu a samotný lov rýb až po odváženie úlovkov predstavuje celkovo osem a viac hodín sústredenia a prísne sledovaného výkonu pretekárky.
To bol sumár jedného kola majstrovstiev Slovenska. Po každom kole pretekov každá z účastníčok čakala na okamih, akú hmotnosť ukáže váha pri vážení jej úlovkov. Je to dôležité, lebo každý gram ulovenej ryby je hodnotený. Čím vyššia hmotnosť sa zaznamená, tým lepšie je umiestnenie.
Nedeľné druhé kolo
Druhé kolo majstrovstiev Slovenska sa konalo v nasledujúci deň – bola to nedeľa. Po troch dňoch húževnatého boja o prvenstvo si pretekárky vydýchli a s napätím čakali na výsledky z váženia úlovkov. Zvedavosť pretekárok aj divákov sa stupňovala. Každý chcel vedieť a aj vidieť, koľko bolo nachytaných rýb.
Keď sa objavila výsledková listina, ktorá potvrdila poradie pretekárok, nastal okamih neopísateľnej radosti pre Evičku. Získala totiž 1. miesto na majstrovstvách Slovenska v LRU-plávaná v kategórii žien. Gratulanti prichádzali z každej strany a aj pretekárky si navzájom želali veľa šťastia a športových úspechov. Nadišiel nezabudnuteľný okamih výstupu na stupeň víťazov a na takéto momenty sa nezabúda. Pre Evičku to nebolo prvýkrát, lebo aj v minulosti viac ráz dosiahla takýto úspech. Práve v tom okamihu, keď stála na stupni víťazov, uvedomila som si, že o takýchto ženách treba písať. Jej životná cesta môže byť motiváciou pre ženy a dievčatá. Po vyhodnotení som ju oslovila a dohodli sme sa na obsahu rozhovoru.
Odpovedá Evička Cibulková
Koľko si mala rokov, keď si prvýkrát držala rybársky prút?
Mala som asi šesť rokov, keď ma otec vzal so sebou na ryby a dovolil mi chytať ryby na bič (rybársky prút vhodný aj pre deti – pozn. red.).
Kto ti umožnil dokonalú prípravu na tento šport?
Nemusela som hľadať odborníka, lebo môj starší brat Jozef Bartal ma od detstva trénoval a pripravoval na všetky druhy rybárskych súťaží...
Ako je možné, že ti to tak dlho vydržalo?
Láska k prírode, ku ktorej ma viedol môj otec, a súťaživosť, ktorú mi dennodenne vštepoval môj brat, ma motivovali k tomu, aby som im dokázala, že „MÁM NA TO!“. Preto sa ešte v detstve zrodil môj sen, za ktorým som sa nebála ísť. To ostatné, čo prišlo, som si musela vybojovať ja sama.
Ako žena a matka si na tento šport nezanevrela. Vieš si naň stále nájsť čas? Nebojíš sa v ňom pokračovať? Veď niektoré tvoje súperky by ti mohli byť dcérami...
Ak niečo robíš z presvedčenia a s láskou, tak ťa to neomrzí. Aj čas si dokážeš zadeliť tak, aby si to všetko stíhala. Ani mňa neobišli bežné povinnosti ženy a matky. Som vydatá, mám skvelého manžela (tiež rybár – pozn. red.) a dve dospelé dcéry. Je pravdou aj to, že pokiaľ moje deti boli malé, nemala som toľko času na šport. Aj ja som prerušila svoju pretekársku kariéru kvôli deťom a rodine. Ale návrat bol krásny! Hneď v prvom roku po návrate do ligy žien som obhájila v Žiline 1. miesto.
Čo by si chcela odkázať dievčatám a ženám?
Príroda je krásna, len ju treba vnímať. Čas na ryby si nájde každá žena, ktorá to skutočne chce. A preto – nebojte sa ísť za svojím snom!
Gratulácia k jubileu
Na záver som si nechala jednu milú povinnosť. Evička bude mať v tomto roku životné jubileum – 50. narodeniny. Pri tejto príležitosti si dovolím v mene všetkých jej priaznivcov, teda aj v mene svojom, zaželať jej pevné zdravie, nezabudnuteľné športové výsledky, veľa radosti a šťastia v kruhu rodiny.
(Živijó! – pozn. red.)
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
