Lov prívlačou patrí v posledných rokoch bezpochyby medzi najobľúbenejšie odvetvia rybolovu. Isto aj preto, že ide o aktívny spôsob lovu rýb, keď sa snažíme lovenú rybu vyprovokovať k záberu pohybovaním nástrahy, čím napodobňujeme malú rybku, prípadne vodný hmyz.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.05.2021.
Prívlačou lovíme predovšetkým dravce, a to pstruhy, šťuky, zubáče, sumce, no pri použití vhodných nástrah vieme s úspechom loviť aj nedravé ryby. Rybársky trh ponúka v súčasnosti neuveriteľne široké možnosti použitia prívlačových nástrah od rotačiek a plandaviek cez voblery až po gumené nástrahy – pre mňa najobľúbenejšie. A práve gumeným nástrahám by som sa rád venoval v tomto článku. Konkrétne sa zameriam na vhodný výber jigovej hlavičky, ktorá (okrem pár výnimiek) tvorí neodmysliteľnú súčasť gumených nástrah.
Rozprávkový potočák.
Pstruhy
Začnem pstruhovou prívlačou, ktorej venujem väčšinu svojich vychádzok, a ktorá mi priniesla fantastické zážitky nielen pri bežnej rybačke, ale predovšetkým pri medzinárodných pretekoch v mnohých európskych krajinách. Základným pravidlom je správne skombinovať hmotnosť jigu a veľkosť háčika s použitou nástrahou. Príliš ľahkú nástrahu v prúde prakticky vôbec nedokážeme dostať k rybe a prúd nám ju veľmi rýchlo odplaví bez toho, aby ju ryba vôbec dokázala zaregistrovať. Naopak preťažená nástraha rýchlo klesne ku dnu a bude na ryby pôsobiť neprirodzene. Navyše sa bude často zachytávať o prekážky na dne a stratíme tak veľa nástrah. Ideálne je, keď ju dokážeme čo najdlhšie udržať v tesnej blízkosti dna, kde sa zdržiava najviac rýb. Ja osobne na riekach asi najčastejšie používam 0,7 a 1-gramové jigy. Len vo výnimočných prípadoch zvolím ľahší alebo ťažší jig.
Veľkosť háčika musíme prispôsobiť použitej nástrahe. Ja osobne preferujem, keď oblúčik háčika vychádza z nástrahy tesne za jej polovicou. Samozrejme, závisí to od typu použitej nástrahy. Pokiaľ máme nástrahu typu červa, je potrebné, aby pomerne veľká časť nástrahy bola voľná – aby vo vode pracovala. Vtedy volíme kratší háčik, ktorý nebude červa nijako obmedzovať v pohybe. Naopak, pri rôznych larvách môžeme pokojne použiť háčik s dlhším ramienkom.
V pstruhovom raji.
Veľmi dlho som v minulosti špekuloval nad výberom najvhodnejšieho háčika. Otestoval som fakt veľké množstvo háčikov od rôznych výrobcov, no posledných 7 či 8 rokov používam už len jeden typ a všetky pstruhové jigy si robím práve na ňom. Tento háčik je vyrobený z pomerne tenkého drôtu, pritom je pevný a čo je najdôležitejšie – je mimoriadne ostrý. Takže nepremenených záberov býva naozaj mizivé percento. To, že je bez protihrotu vari ani netreba zdôrazňovať.
Úplne odlišné pravidlá fungujú na jazerách pri tzv. trout area prívlači. Táto v posledných rokoch zaznamenala v celej Európe obrovský boom a teší sa čoraz väčšej popularite. Spolu s plandavkami tu gumy tvoria základ používaných nástrah. Na rozdiel od riek sa na jazerách snažíme použiť čo najľahšiu jigovú hlavičku, keďže potrebujeme dosiahnuť čo najpomalšie prepadávanie nástrahy vodným stĺpcom. V mnohých prípadoch aj 0,4 gramový jig býva príliš ťažký. Vtedy je riešením olovený drôt navinutý na ramienko háčika, prípadne iba malá korálka nalepená pri očku háčika. V extrémnych prípadoch sa nástraha napichne na čistý háčik bez použitia akejkoľvek záťaže. Vtedy je ale potrebné použiť gumy, ktoré majú samy osebe pomerne veľkú hmotnosť, aby sme s nimi vôbec dokázali nahodiť. Predpokladám, že tie má vo svojej výbave každý rybár, ktorý obľubuje lov pstruhov na jazerách.
O tom, že výnimka potvrdzuje pravidlo, svedčí spomienka na dúhakové preteky na peknom rybníku v Českej republike. Na klasickú ľahkú gumu som pomerne dlhý čas nevedel spraviť žiadny záber. Preto som skúsil úplný opak a gumu som maximálne preťažil. Na klasickú nymfu som použil 2-gramovú hlavičku a ťahal som ju agresívnymi prískokmi ako pri love zubáčov. Takmer na každý hod prišiel záber a za 10 minút som vytiahol asi 7 dúhakov. Preto sa netreba obávať niekedy aj takto experimentovať.
Pomerne často sa diskutuje o farbe jigových hlavičiek. V minulosti som s tým aj ja dosť experimentoval a lepil som na háčiky volfrámové hlavičky rôznych farieb. Celkom sa mi osvedčila zlatá farba, a to najmä pri love potočákov. S postupom času som od toho úplne upustil a momentálne pre mňa niet lepšej farby ako tmavé zaoxidované olovo. Toto nepôsobí pri žiadnej nástrahe rušivo a ryby na ňu spoľahlivo zaberú.
Takáto šťuka už celkom poteší.
Zubáče
Lov týchto zubatých dravcov láka mnohých rybárov, ba dokonca môžem s čistým svedomím napísať, že veľa prívlačiarov sa na zubáče priam špecializuje. Medzi rybárskou verejnosťou ešte donedávna prevládal názor, že zubáč je prevažne nočný dravec a počas dňa sa dá uloviť len sporadicky. V súčasnosti však už vieme, že s použitím správnej nástrahy na správnom mieste môžeme zubáče loviť prakticky každú dennú hodinu. Práve gumy budú v tomto prípade tou správnou voľbou, no je veľmi dôležité skombinovať ich s optimálnou jigovou hlavičkou.
Pravdaže, ako pri žiadnej rybačke, ani tu neexistuje stopercentný návod, ako rybu uloviť. Iné pravidlá platia na jazere, iné na rieke. Ja osobne sa priznám, že s lovom zubáčov na riekach veľa skúseností nemám. Väčšinou ich naháňam na veľkej priehrade, kde je podstatné správne ich lokalizovať. Čo sa týka začiatku sezóny a letných mesiacov, vtedy zubáče hľadám skôr v plytších partiách. Často sa hĺbka vody pohybuje len okolo jedného metra. To je však väčšinou len vo výnimočných prípadoch. Najčastejšie vyhľadávam hĺbky od 4 do 7 metrov. Vždy sa snažím nájsť tvrdé štrkové dno, kde sa nachádzajú rôzne zlomy, prekážky, pri ktorých sa zubáče rady zdržiavajú. V týchto hĺbkach úplne vystačíme s jigom okolo 10 – 12 gramov. Povedal by som, že tieto hmotnosti používam asi najčastejšie.
Pevný prút a kvalitný navijak sú pri love zubáčov veľmi dôležité.
Nedá mi nespomenúť jednu rybačku s kamarátom Peťom na menšom štrkovisku, kde sme skúšali chytiť nejakého zubáča. Hĺbka sa tu pohybovala od 3 do 5 metrov, tak ja som zvolil klasický 10-gramový jig. Skoro mi oči vypadli, keď som videl Peťa, ako tam zavesil 20 gramovú hlavu a behom pár hodov ťahal prvého zubáča. A za pár minút ďalšieho. Pritom čas medzi nadvihnutím nástrahy od dna a opätovným klesnutím nebol určite dlhší ako jedna sekunda. Práve takéto agresívne vedenie nástrahy bolo vtedy pre zubáče atraktívne. Na druhý deň na tej istej vode to však bolo úplne naopak a s klasickým „ľahkým“ jigom som mal oveľa viac záberov ako Peťo.
Vráťme sa však k priehrade. S približujúcou sa zimou sa zubáče postupne začínajú sťahovať do hlbšej vody. Koncom roka, keď teplota často klesá pod bod mrazu, ich neraz chytám aj hlbšie ako 20 metrov. Tu už s 10-gramovou hlavičkou veľa zázrakov nedokážem. Volím tu jigy od 20 gramov vyššie, často aj 30 – 40 gramové. Samozrejme, takejto ťažšej nástrahe už musíme prispôsobiť aj naše náčinie a je namieste trošku „pritvrdiť“. Celkovo pri love zubáčov nerád používam nejaké extra jemné prúty. Razantný zásek určite nie je na škodu. Okrem silnejšieho prúta je potrebná aj kvalitná šnúra a ostrý pevný háčik. Ten sa nám môže vyplatiť aj pri prípadnom zábere sumca, ktorý nám dokáže dokonale preveriť každú časť našej výbavy. Dôkazom toho je jeden mojich z najsilnejších zážitkov, keď sa mi na rieke po vyše hodinovom boji podarilo na gumu zdolať 210 cm sumca. Bez kvalitného jigu by som nemal ani najmenšiu šancu takúto rybu vytiahnuť.
V posledných rokoch sú čoraz obľúbenejšie tzv. „čeburašky“. Na rozdiel od klasického jigu je záťaž umiestnená mimo háčika cez akési kĺbové prepojenie. To spôsobuje oveľa prirodzenejší pohyb nástrahy pri dne a mnohokrát je tento systém oveľa účinnejší ako nástraha napichnutá na klasickom jigu. Ja takisto čeburaškám čoraz viac prichádzam na chuť a stali sa pevnou súčasťou mojej zubáčovej výbavy. O akési porovnanie účinnosti medzi jigom a čeburaškou sme sa pokúsili s kamarátom Majom na týždňovej rybačke v Holandsku. On bol celý čas verný práve čeburaške a ja naopak jigu. Väčšinou sme nespozorovali žiadny podstatný rozdiel a mali sme približne rovnaký počet záberov, no bolo pár dní, keď boli ryby extrémne opatrné. Práve vtedy bolo na nástrahu s čeburaškou podstatne viac záberov.
Jigy vs. čeburašky.
Šťuka
Priznám sa, že šťuka patrí medzi moje najobľúbenejšie ryby. Nesmierne ma poteší každý jeden úlovok tohto prekrásneho dravca. Najmä v posledných rokoch veľmi rád pokúšam šťastie s veľkými nástrahami, väčšinou gumami. Tu sa nezaobídeme bez jigov s veľkými háčikmi, prípadne môžeme tieto jigy doplniť o tzv. stingery. Ja osobne však nie som príliš veľkým zástancom týchto stingerov, a to platí najmä pri zubáčovej prívlači. Radšej zvolím jig takej veľkosti, aby vhodne pasoval k veľkosti gumenej nástrahy. Hmotnosť volím vo väčšine prípadov čo najľahšiu, aby som gumu dokázal viesť čo najpomalšie nad dnom, ale pritom tak, aby pracovala. Toto pomalé ťahanie zvyknem skombinovať s pomerne prudkým agresívnym potiahnutím. Dosť často sa mi stalo, že práve tento pohyb vyprovokoval šťuku k útoku.
Jesenný sumec na gumu.
Hlavátka ako bonus
Podobne postupujem aj pri love našej kráľovnej – hlavátky. Akurát teraz v novembri znovu začína sezóna jej lovu. Asi najviac hlavátok mám chytených práve na veľké gumy. Keďže však hlavátku väčšinou lovíme v prúde, musíme často použiť o niečo ťažšie jigy, než pri love na stojatej vode. Nástrahu väčšinou splavujem v tesnej blízkosti dna, podobne ako pri love pstruhov. O jej prácu sa báť nemusím, leto o tú sa postará prúd a nástraha vtedy dokonale imituje zranenú rybku. O kvalitnom a pevnom háčiku hádam ani nemusím písať. Tí, ktorým sa podarilo hlavátku dostať na háčik vedia, čo táto ryba vo vode dokáže a jej zdolávanie bezpochyby patrí k najsilnejším rybárskym zážitkom.
Pekný zubáč neodolal smáku nastraženom na čeburaške.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
