Pozývam vás vrátiť sa o pár mesiacov späť. Vlani koncom roka som spolu s Paľom absolvoval týždennú rybačku na jednom peknom jazere na juhu Maďarska. Pre Paliho to bola už tradičná výprava, ktorou uzatváral sezónu, no ja som toto jazero navštívil iba druhýkrát.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.05.2021.
Začiatok ako zo zlého sna
Dohoda znela tak, že v sobotu zavčasu ráno vyrazím z domu, po ceste zoberiem Paľa a pôjdeme. No hneď u Paľa sme mali prvý vážnejší problém. Vedel som, že Paľovu výbavu budem brať na prívesnom vozíku. Mám predsa ťažné zariadenie, takže by to malo ísť hladko... Ale pretože ťažné zariadenie nevyužívam každý deň, jeho nepoužívaním to proste nešlo. Čo už, zub času je jednoducho neúprosný. Takže sme zodvihli telefón a snažili sa náš problém vyriešiť. Našťastie, Paľo sa pohybuje v automobilovom priemysle a asi do dvoch hodín sme mali ťažné zariadenie spojazdnené a mohli sme tak vyraziť smerom k našim južným susedom.
Cesta ubehla pomerne rýchlo. Teda až na to, že Palimu v silnom novembrovom lejaku zmoklo lehátko, ktoré mal na prívesnom vozíku... Ale inak fajn. Väčšinou sme do cieľa prichádzali niekedy okolo obeda, no tento rok sme vedeli, že to bude určite neskôr.
Príchod klasický ako každý rok – dali sme kávičku, cigaretku, respektíve Paľo dal kávičku, cigaretku. Ja som sa išiel trochu prejsť okolo jazera. Prehodili sme pár slov s domácimi v nemčine a dozvedeli sme sa, že máme druhý vážnejší problém. Maďarsko zasiahli v tom období výdatné dažde a miesto, na ktoré sme plánovali ísť, žiaľ, nie je možné dostať. Príčinou mala byť rozmočená cesta. Nuž čo, museli sme teda trošku zaimprovizovať a vyhliadli sme si úplne iné miesto. Nové. Na druhej strane jazera, kde sme ani ja, ani Paľo doposiaľ nechytali. Nevedeli sme teda, čo od tohto neznámeho úseku jazera máme čakať.
Vybaľovanie a všetky tie nezáživné veci sme začali robiť hneď po príchode na miesto. Nemali sme veľa času, keďže slnko v novembri zapadá okolo sedemnástej hodiny a my sme sa nechceli vybaľovať potme.
Všetko je pripravené na 110 %.
Prvá skúsenosť
Asi dva alebo tri týždne pred touto výpravou sme boli navštíviť chalanov priamo v Kolíne a dostali sme od Scopexa na skúšku boilies, ktoré sa v tom období len testovalo a bolo vo vývoji. Samozrejme, aj sa nám to hodilo, keďže sme vedeli, že onedlho vyrážame do Maďarska a budeme mať možnosť nové boilies tam vyskúšať. Salmon Peach – v preklade Losos broskyňa. Podľa môjho názoru dobré dráždivé boilies, pravdepodobne celoročné, no pre mňa po Devilovi asi jasná voľba na jarné a jesenné chytanie.
Ako vždy najprv putovali do vody prúty, ktoré som si vyviezol do rôznych vzdialeností s inými hĺbkami a následne som si začal vybaľovať aj ostatné veci. Na jazere sa pomaličky schyľovalo k prvému večeru. Jemne začalo popŕchať. Také klasické
sychravé jesenné počasie. Svojím spôsobom mám toto obdobie rád. Jazerá a rieky sa vyľudňujú, príroda sa sfarbuje do krásnych jesenných farieb a pri vode vieme my, kaprári nájsť viac pokoja a pohody ako napríklad v lete. Moje montáže ležali na miestach, ktoré som si starostlivo našiel a postupom času aj prikŕmil prvotným zákrmom. Už vopred som vedel, že budem skúšať na tejto výprave chytať na dve príchute. Tou jednou bol, samozrejme, rokmi osvedčený Devil Krill, ktorý v takomto období u mňa už celkom prirodzene nesmie chýbať, no a tou druhou už spomenutý Salmon Peach. Prvý kontakt mal asi po šiestich či siedmich hodinách Paľo. Podarilo sa mu zdolať pekného lysca s hmotnosťou okolo 14 kg. To bola jediná akcia, ktorá sa v tú noc odohrala. Ráno po prebudení som si spravil teplý čaj, raňajky a už klasicky pripravil nové čerstvé montáže na prevezenie.
Ďalší zo série krásnych úlovkov.
Zatiaľ môj najkrajší lysec
Hneď ako som dokončil prípravu nových montáží, tak sme sa na chvíľku dali s Palim do reči. Nepamätám si už presne o čom, no asi tak klasicky – ako hodnotí prvú noc a čo plánujeme ďalej... Podišiel som k svojim udičkám a na chvíľku som zastal. Porozhliadol som sa okolo a pozoroval som okolitých rybárov. V tom momente sa mi krásnou plynulou jazdou rozbehol môj ľavý prút. Neviem, možno som to niekde v pozadí svojej mysle cítil, že treba ešte chvíľu počkať a neprevážať montáže. Tie som akoby v sekunde položil pod navijaky a zdvihol som prút. Cievka sa neustále točila a kapor si odvíjal desiatky centimetrov vo svoj prospech. Nasadol som do člna a priamočiaro som si to nasmeroval za ním. Po pár sekundách môj silon smeroval kolmo dolu pod čln a ja som vedel, že sa nachádzam priamo nad mojím prvým kaprom. Keď ste plní adrenalínu, je veľmi ťažké odhadnúť čas, no myslím si, že dobrých 20 minút sme sa preťahovali. Stále sa držal pri dne a priamym ťahom ma chcel prekabátiť. Keď už máte zopár zdolávačiek z člna za sebou, tak viete, že pod vami sa proste nenachádza malá ryba – a toto bol presne môj prípad. Nechcel sa mi ani za nič ukázať. Nezostávalo mi nič iné, len ho držať na dištanc a čakať, kým mu dôjdu sily.
V ten moment, keď si ľahol na hladinu a vysileného som ho zaparkoval do podberáka, ani som poriadne neveril tomu, čo sa práve stalo. Už keď som svoj úlovok viezol na breh vedel som, že ide o krásnu rybu, ktorá sa určite prehupne cez hranicu 15 kg. Keď som prišiel k brehu, prút a podberák som podal Paľovi a ten kapra opatrne položil do podložky. Až vtedy som ho videl v plnej kráse – nádherný lysec! Jednoznačne doposiaľ môj najkrajší lysec, akého som kedy mal vo svojej podložke. Ukážková stavba tela a sfarbenie. Vysoký hrubý lysec, ktorý už vynikal jesennými farbami. Opatrne som ho vyháčkoval a presunul z podberáka do vážiaceho saku. Váha sa zastavila tesne pod magickou hranicou, a to na 19,70 kg. Nadôvažok zachutilo mu práve boilies s príchuťou Salmon Peach. Vtedy som ešte netušil, že Salmon Peach bude hlavná lovná zbraň tejto výpravy.
Kapria mozaika.
Ach, ten vietor
Kapra sme opatrne nafotili i natočili a už o pár desiatok sekúnd plával vo vode. Yes! Neubehlo ani 24 hodín nášho lovu a my už sme mali na svojom konte dve nádherné ryby. V ten deň podvečer prišiel Paľovi ešte jeden dlhý šupináč s odhadovanou hmotnosťou okolo 11 kg. Druhú noc sme nemali žiaden kontakt. Navečer, keď sme zaľahli do spacákov, začalo sa meniť počasie. Popŕchalo a vietor sa začal otáčať. Doteraz sme boli na náveternej strane jazera, a to bol asi dôvod, prečo sme aj za taký krátky čas docielili krásne úlovky.
V poslednom období som o čosi viac začal sledovať počasie. V podstate celý rok 2019 a teraz aj 2020 sledujem pri vode počasie a to, aký má vplyv na aktivitu a lokalizáciu rýb. Musím povedať, že je to jeden z ďalších faktorov úspechu, ktorý zohráva dôležitú úlohu. Na túto tému chystám určite do budúcna samostatný článok, ktorý sa počasiu a jeho vplyvu na aktivitu rýb bude venovať.
Vráťme sa na rybačku! Ďalšie ráno po prebudení nebolo také pozitívne ako to prvé. Upršané a hlavne s opačným vetrom, aký by sme potrebovali a aký by nám na tomto jazere vyhovoval. Začalo takzvané hluché obdobie lovu. Na 48 hodín akoby sme ani nemali prúty vo vode. Boli sme absolútne bez záberu a bez akéhokoľvek kontaktu s rybou. Niekedy sú proste veci medzi nebom a zemou, ktoré sa nedajú oklamať, jednoducho, počasie nám opäť na určitý
čas dalo príučku. V našej pozícii nám nezostávalo nič iné, len dúfať. Dúfať v to, čo sme v tej chvíli najviac potrebovali: aby sa vietor otočil v náš prospech, a aby začalo fúkať rovno na nás. A tak sa aj stalo... V stredu popoludní sa začal vietor opäť vracať a doslova nám privial kapry. V noci zo stredy na štvrtok už sme mali ďalší kontakt s kaprom, žiaľ, Paľovi sa nepodarilo tento záber premeniť.
Šupináč s veľmi zaujímavou stavbou tela.
Ešte sa niečo udeje...
Vo štvrtok, asi 5 hodín po rannej prevážke, dostávam opatrnú pomalú jazdu. „Johohó,
počasie je opäť na našej strane a poháňa naše motory tým správnym smerom,“ pomyslel som si blížiac sa nad svoj ďalší úlovok. Opäť krásna ryba, ktorej zachutil
Salmon Peach. Bezmála 15 kilogramov vážiaci šupináč s veľmi zaujímavou stavbou tela. Úplne rovná horná chrbtová časť a dole „bachor“. Plné brucho a dĺžka skoro meter – to boli dve hlavné výsady toho krásneho kapra. Ako zvyčajne sme kapra zdokumentovali a vrátili presne tam, kam takéto ryby patria – do vody.
Vo štvrtok mi prišiel ešte jeden záber opäť na boilies, ktoré som si stále viac a viac obľuboval. Bodaj by aj nie, keď mi začalo prinášať zábery. V tomto prípade to bola menšia ryba, ktorú som ani nebral na breh a pustil som ju už pri člne. Previazal som novú montáž a cestou na breh už jemne šponoval vyvezený vlasec.
1. Ani ja som tej vôni neodolal.
2. Jeseň je to pravé obdobie na Salmon Peach.
3. Keď sa voda ochladí netreba veľa kŕmiť.
Záverečná rybia bodka
Mali sme pred sebou ešte dve noci a ja som vedel, že sa ešte niečo udeje. Presne tak sa aj stalo. V piatok ráno na môj pravý prút prišiel jemný padáčik. Sadol som do člna aj s prútom a nasmeroval som si to tým smerom, kde vlasec pretínal hladinu jazera. Kapor bol dobrých 30 až 40 metrov za mojimi bójkami. Šprintér! Veľa, naozaj veľa silných výpadov spravil, pokým som ho bezpečne podobral. Opäť to bol lysec, ktorý nedaroval nič zadarmo. Váha sa mi zastavila tentoraz na rovných 14 kilogramoch a ja som o pár sekúnd mal ďalšiu fotografiu do svojho albumu z tejto výpravy. Vtedy som ešte netušil, že to bola záverečná bodka za našou výpravou.
V sobotu skoro ráno sme začali baliť náš kemp a všetko potrebné vybavenie na cestu domov. Keď si spomeniem, ako smolne sme začali túto výpravu a ako nakoniec skončila, tak myslím, že môžeme byť radi. Ako sa vraví – koniec dobrý, všetko dobré.
Jeseň je podobne ako jar špecifické obdobie na lov kaprov. Myslím, že mnohí z nás majú jesenný rybolov asi najradšej, a preto si ho užite čo možno najviac. Zvoľte správnu „dráždivú“ príchuť a uvidíte, že aj vám sa podarí uloviť zážitky, na ktoré len tak skoro nezabudnete. Prajem vám bohatú jeseň na úlovky a veľa zdaru pri vode!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
