V lete som bol s priateľkou na kúpalisku a cestou domov sme sa zastavili u kamarátov, ktorí boli na rybárskych pretekoch v Maďarsku na jazere Harsányi. Chalani si v súťaži viedli mimoriadne dobre a napokon preteky aj vyhrali, navyše získali aj cenu za najväčšiu rybu. Tá najväčšia ryba vážila viac ako 30 kilogramov a bol to kapor.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2022.
Už vtedy som si povedal, že sa na to jazero musím dostať aspoň na pár dní a skúsiť svoje rybárske šťastie a zdolať aspoň jedného kapra nad 20 kíl. Slovo dalo slovo a kamarát Robo mi povedal, že má rezervované jedno miesto na október a môžem ísť s ním na 72-hodinovú rybačku. Bol som celý šťastný a samozrejme aj nedočkavý… Tak prišiel október a nadišla chvíľa našej rybačky.
Dve hodiny k jazeru
Týždeň pred odchodom som sledoval predpoveď počasia, ale prognózy neboli vôbec priaznivé. Malo byť premenlivé počasie, prechod studeného frontu s vetrom a dažďom, ale to nám neuberalo na nálade. Obidvaja sme boli pozitívne naladení a plní očakávania. Nadišiel deň odchodu a už za necelé dve hodinky sme boli pri jazere. Vybavili sme si povolenky a išli sme obsadiť naše rybárske miesta. So mnou cestovala aj moja snúbenica Andrea a pomáhala mi pri vybalení, stavaní bivaku a celý čas nám pripravovala raňajky aj večere a starala sa tiež o náš pitný režim. Za to jej aj touto cestou ďakujem.
Moje obľúbené nástrahy Nikl Criticals.
Nahodili sme a čakali
Na brehu sme už boli obaja rybári hotoví, a tak sme sadli do člna a išli sme mapovať dno jazera. Za pár minút sme zistili, že je pred nami úplná rovinka, takže sme naše bójky usadili na takých miestach, kde bol prechod tvrdého dna na bahno. Robo si rozkŕmil svoje miesto guľami vlastnej výroby, ja som siahol po osvedčenej klasike od Nikla a rozkŕmil som Gigantiku a Devill Krill. Po kŕmení sme sa vrátili na breh a pripravili sme si koncové montáže na ďaleké nahadzovanie, nastražili boilies a nahodili. Pohodlne sme sa posadili do našich kresiel a užívali sme si posledné slnečné lúče a čakali na prvý záber aj na príchod studeného frontu.
Nočný bojovník v podobe kapra.
Prvá ryba!
Nemuseli sme dlho čakať – studený front prišiel hneď po západe slnka. Začal fúkať dosť silný a studený vietor, preto sme sa stiahli do svojich bivakov. Prvého záberu sa dočkal Robo, a to dosť skoro, približne po piatich hodinách od nahodenia koncovej montáže. Záber bol nesmelý, žiadna jazda iba 2-3 pípnutia a dosť. Ja som sa aj čudoval, že Robo opatrne zasekol a následne som videl, že sa jeho špička prúta ohýba a začal veľmi opatrne zdolávať svojho protivníka. Ja som zatiaľ pripravil podberák, foťák, vaničku, dezinfekciu a všetky potrebné veci. Opatrné zdolávanie trvalo asi 15 minút a Robovi som podobral prvú rybu tejto krátkej výpravy.
Pekný lysec s hmotnosťou nad 20 kg.
Parádny lysec
Keď sme lysca položili do vaničky, obaja sme sa na seba pozreli tušiac už, že je to kapor s hmotnosťou nad 20 kg. Viac nás však tešilo, že je to lysec parádne sfarbený a bez jedinej chybičky. Po odvážení, fotení a dezinfekcii rany po háčiku sme majestátnu rybu opatrne pustili naspäť do jazera. Robo rýchlo nastražil nové boilies, nahodil svoju koncovú montáž do diaľky a následne pomocou kobry nahádzal k bójke asi 40 guľôčok. V našich žilách koloval adrenalín, a tak sme sa rozprávali na brehu asi 30 minút a následne sme si išli ľahnúť.
Robov parádny lysec.
Spokojný „asistent a podoberač“
Ráno o šiestej sme vstávali a smutne sme skonštatovali, že za celú noc mal iba on ten jeden jediný záber. Z vody sme vytiahli všetky naše koncové montáže, sadli sme do člna a išli sme k našim bójkam zakŕmiť. Ja som kŕmil iba 1 kg boilies, všetky rozpolené a Robo kŕmil opäť väčšie množstvo. Po zakŕmení sme rýchlo boli na brehu, nastražili sme nové guľôčky a nahodili. Fúkal nepríjemný, dosť silný a studený vietor vždy z iného smeru. Mraky a oblaky sa rýchlo presúvali nad našimi hlavami, len občas sme videli vykuknúť aj slniečko. Rybárska idylka nebola najdokonalejšia a ani počasie nebolo to najlepšie, ale napriek tomu sme mali dobrú náladu a počas dňa mal Robo dva alebo tri zábery a boli to krásne kapry s hmotnosťami od 14 do 18 kilogramov. Ja som iba asistoval, podoberal, fotil, ale vôbec mi to neprekážalo – bol som rád, že aspoň jeden z nás má zábery a funguje aspoň jedno zakŕmené miesto.
Priestranné lovné miesto.
Viac kŕmenia…
Robo mi navrhol, aby sme si vymenili miesta a nech skúsim chytať pri jeho bójke, ale ja som odmietol a povedal som, že večer budem viac kŕmiť pri svojej bójke aj napriek tomu, že som ešte nemal ani jeden záber. Do vedierka som nasypal 2 kg Gigantiku a 2 kg Devill Krill, približne polovicu som rozkrájal a druhú polovicu som nechal vcelku. Túto zmes boilies som poriadne prelial tekutým boostrom Devill Krill a všetku zmes som rozhádzal okolo svojej bójky. Robo opäť
kŕmil väčšie množstvo boilies ako ja a rozkŕmil väčšiu plochu okolo bójky.
Krásny, bacuľatý kapor.
Menej je niekedy viac!
Po zakŕmení asi o tri hodinky konečne prišiel záber na môj ľavý prút. Záber bol jemný, iba 2-3 pípnutia, pomocou čelovky som svietil na vlasec, či sa napína a videl som, že je našponovaný. Opatrne som zasekol a cítil som iba jemný kontakt s rybou – nebola to žiadna veľká váha ani odpor ryby, ale začal som opatrne krútiť navijakom. Po pár metroch sa môj protivník spamätal a začal s výpadmi do jednej strany a potom do druhej strany, ale ja som bol trpezlivý a opatrne som meter po metri navíjal vlasec na cievku navijaka, kým som kapra dotiahol až do podberáka. Robo mi podoberal rybu a keď bol kapor v podberáku, tak sa pod nosom usmieval… Z toho gesta som tušil, že to bude pekná ryba a možno bude mať aj nad 20 kíl. A bolo to tak! Po odvážení sme zistili, že môj prvý úlovok má hmotnosť cez 21 kilogramov. Boli sme všetci nesmierne šťastní – máme síce málo záberov, ale zato sme odmenení peknými úlovkami. Tú noc som už nemal žiadny záber, avšak Robo zdolal pár krásne stavaných kaprov.
Robov ďalší krásny úlovok.
Pupkáč na rozlúčku
V posledný deň nášho rybolovu som ešte zakŕmil 4 kg boilies a rozhádzal som ich tiež na väčšiu plochu presne ako Robo. Nastražil som nové guľôčky, koncové montáže nahodil na zakŕmené miesto a čakal na záber, ktorý prišiel asi po troch hodinách od kŕmenia. Záber bol už trocha smelší a dá sa povedať, že to bola opatrná jazda. Opatrne som zasekol a hneď som pocítil kontakt s rybou, na ktorý som zvyknutý. Môj protivník sa vydal doľava a pýtal si vlasec z mojej cievky navijaka. Nakoniec som svojho statočného protivníka zdolal – bol to krásny pupkatý kapor.
Sumár po troch dňoch
Na tejto krátkej rybárskej výprave sa potvrdilo, že viac krmiva priláka viac rýb, a že na zakŕmenom mieste sa ryby zdržia dlhší čas. Ak plánujete rybačku na tomto jazere, tak si so sebou určite zoberte kvalitné boilies vo väčšom množstve.
V závere príspevku sa chcem poďakovať Robovi za príjemnú príležitosť spoločného rybolovu na tomto jazere.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
