Čo je na Mongolsku zaujímavé...? Nemá more, je tam zima, ľudia sú relatívne chudobní, populácia je riedka a roztrúsená po nekonečných trávnatých stepiach. Pre niekoho najnudnejšia krajina na svete, ale pre muškára hľadajúceho skutočné dobrodružstvo, výzvu, veľké ryby a autentickú prírodu, je to perla v nekonečných vlnách všednosti!
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Kde sa dá chytiť najväčšia sladkovodná lososovitá ryba a navyše na muchu? No predsa v Mongolsku. Poďme tam! Také jednoduché rozhodnutie urobil Ľudo na prechádzke so psom okolo našej domácej rieky Belá. Zhruba do roka sme už vo štvorici vystupovali z lietadla v jednoduchej mongolskej dedinke Murun. Od prvých náhodov do vysnívanej rieky nás delila už len krátka cesta terénnym autom…
Tranzit do „blízkeho“ kempu
Ako sme neskôr zistili, v Mongolsku je všetko relatívne, lebo krátka cesta do kempu môže znamenať aj celú noc v aute. Náš mongolský vodič si pravidelne vyhladzuje vrásky z cesty požívaním vodky, z rádia reve mongolský folklór a cestu v teréne pripomínajú len koľaje striedavo sa objavujúce a miznúce v upršanej nočnej trávnatej stepi. Celú noc trávime pokusmi o spánok, ktoré však pravidelne prerušujú nárazy našich hláv do vnútornej konštrukcie auta. Ak považujete naše slovenské cesty za hrboľaté, tak ste ešte neboli v Mongolsku! Druhou možnou nočnou aktivitou je civenie do úplnej tmy a do dvoch kužeľov svetiel auta, ktoré sú prerušované len bubnovaním dažďa a zbesilým šúchaním stieračov po čelnom skle. Európske žalúdky ťažko znášajú takúto záťaž, takže po celonočnej jazde vystupujeme na druhý deň celí zelení, ale šťastní v rybárskom kempe. S odstupom času lepšie chápem význam porekadla nášho kameramana Rasťa: „Zážitok nemusí byť pozitívny, ale intenzívny“.
Vstupná brána do rybárskeho raja
Rybársky kemp je pár chatiek so základnou výbavou na prežitie a servisom miestnych Mongolov priamo na brehu gýčovo divokej rieky. Je to brána do rybárskeho raja s troškou komfortu a prísľubom tisícok rybárskych aj nerybárskych zážitkov.
Rafting – to je naše!
Prvý deň chytáme pre silné sneženie iba okolo kempu, no bez úspechu. Dlho to však nevydržíme, pretože sme sa už doma rozhodli posunúť našu výpravu ešte bližšie k dobrodružstvám. Nestrácame čas, prespávame ešte jednu noc v pohodlí kempu, dobíjame sily a hneď na druhý deň nasadáme do raftu, ktorým plánujeme splavovať rieku a prechytávať všetky sľubne vyzerajúce miesta. Máme sebavedomie morských vlkov, ktorí absolvovali jedenapolhodinový kurz plavenia na rafte na umelom kanáli na Slovensku a raz v lete si splavili Belú. Mongolský sprievodca nás vyškolí lámanou ruštinou pár slovami: „loďka rovno – ok, loďka krivo – koniec“. Vymeníme si spýtavé pohľady, nasadáme do člna a odrážame sa od brehu. Naši sprievodcovia putujú na koňoch po brehu rieky a my len dúfame, že ich nájdeme na približne dohodnutom mieste, kde plánujeme stráviť noc.
Rybárske náčinie a výstroj
Čo sa týka rybárskej výbavy, tak je podobná tej, akú používame na slovenské hlavátky. Dostatočne pevná udica jednoručná alebo dvojručná – záleží od vkusu rybára. Navijak so spoľahlivou brzdou, plávajúce a potápavé šnúry s hrúbkou dobrého tenisového výpletu. Jednoducho také, aby sme nimi dokázali odhodiť 20 až 30-centimetrové strímre, popper alebo plávajúce imitácie myší a veveričiek. Okrem brzdy je dobré dbať na hrubý silon nadväzca, jeho pravidelnú výmenu a v prvom rade ostré a spoľahlivé háky. Oblečenie a iná výbava sú veľmi podobné slovenským zimným podmienkam. Však to poznáte – teplá bunda, dobrá izolácia proti zime v broďákoch (ideálne bez diery) a hrubá čiapka sa tiež hodí. Osobný tip na takéto výlety sú dobré vlhčené utierky, ktoré majú mnoho využití a svojou arómou vám pri zatvorených očiach môžu pripomenúť aspoň na chvíľu luxus ďalekého domova.
Tajmeny, lipne, lenoky – čo len chcete
Okrem tajmenov, príbuzných našich hlavátok, v Mongolsku môžete chytiť sibírske lipne alebo lenoky. Lipne sú veľmi podobné našim, až na to, že sú v rieke v neskutočných množstvách vo veľkostiach do 40 až 55 cm. Tvoria prirodzenú potravu veľkých tajmenov a môžete ich chytať od rána do večera až vás z toho budú bolieť ruky. Lenok je lososovitá ryba pripomínajúca nášho pstruha, jediný rozdiel je v sfarbení a v tvare papule, ktorou sa podobá skôr na lipňa. Počas lovu tajmenov na muchu, občas preveria vašu ostražitosť veľké lenoky okolo 70 cm. Atakujú naše veľké nástrahy, takže sú počas lovu vítaným športovým spestrením.
Na vrchole potravinového rebríčka mongolských riek neohrozene tróni tajmen. Je to v podstate hlavátka, ktorá sa vyvinula v ázijskej oblasti, prevažne v Mongolsku, Číne alebo Rusku a je schopná dosiahnuť dĺžku viac ako 160 cm a hmotnosť nad 50 kg. V hlave si predstavujem, že pred niekoľko sto rokmi, kým bola naša príroda ponechaná sama na seba, takéto ryby plávali aj v našich európskych vodách a mám z toho zimomriavky…
Chceli by sme záber od tajmena
Chytiť tajmena nie je úplne jednoduché, aj keď chytáme na rieke, kde je podľa informácií jeho populácia hojná a relatívne nedotknutá. Postupne splavujeme dole prúdom rieky, zastavujeme a prechytávame každý prúd či sľubnú jamu. Prvé dni sa nám nedarí a kempujeme pri rieke v opustenom zrube sezónnych mongolských pastierov sobov.
Podvečer ma z myšlienok a od rozjedenej praženice vytrháva rev strýka, ktorý zasekáva prvého tajmena. Keď ho zdolá a na piesočnej pláži vidím to monštrum, ktoré bez problémov zhltlo 30 cm popper, tak sa modlím, aby som aj ja dostal možnosť popasovať sa s takouto rybou. Na druhý deň ma pre zmenu od raňajkových šišiek s bambinom vytrháva vreskot brata, ktorý sa vzdal ranného spánku a na úsvite v tej istej pláni zapína rovnako svojho prvého tajmena. Perfektnú rybu rýchlo zdokumentujeme a putuje naspať do silného prúdu, kam patrí.
Hádam som na rade…
Bez ryby som ostal už len ja a trocha to nahlodáva moje sebavedomie. Celý deň sa snažím prechytávať každé potenciálne stanovisko vysnívanej ryby, ale nedarí sa mi. Na obed už nevládzem, sadám na veľkú skalu na kraji prúdu, ktorú už chalani ochytali z hladiny aj pri dne. Nástrahu bez elegancie hádžem do prúdu a v mysli pokračujem v sebaľútosti. Keď tu zrazu – ako v najgýčovitejšom rybárskom dokumentárnom filme! – cítim, že sa mi nástraha rozbieha krížom do hlavného prúdu. Sekám pre istou na viackrát a cítim, že to bude tajmen, takže si konečne môžem zakričať aj ja. Chalani chytajú kúsok podo mnou. Tipujem, že sú hádam aj radi, že som sa aj ja nakoniec prehádzal k rybe…
Na udici mám jednu z rýb svojho života
Naozajstná panika u mňa nastáva až v momentne, keď zistím, že rozbehnutú rybu akosi neviem zastaviť a niekde v strede rieky sa z vody vymrští tajmen cez 120 cm. Hlavu mám prázdnu a ako v spomalenom filme mi dochádza, že mám na udici jednu z rýb svojho života. Ďalší priebeh je už len zmesou strachu, výkrikov, návalov adrenalínu a nadšenia. Celý čas sa v duchu modlím, aby som túto rybu nestratil tak ako niekoľko podobných na minulých výpravách.
Výsledkom tejto príhody je obrovský tajmen, ktorého mám len na dvoch fotkách z telefónu, pretože pri mojom šťastí jeho ulovenie padlo na deň, keď sa náš kamarát kameraman vybral na celodennú túru do hôr. Spomienka ale zostáva vypálená ako laserom v mojej mysli do konca života – doteraz, keď zavriem oči, tak si dokonale pamätám to miesto, vodu, atmosféru a 127 centimetrov dokonale stavanej ryby.
Rybárčenie v najodľahlejších zákutiach
S plynúcimi dňami sme získali potrebné grify, začali sme lepšie chápať ryby aj rieku. Ako expedícia pokračovala, chytili sme ešte niekoľko tajmenov presahujúcich 1 meter. Bohužiaľ, posledné dva dni sme museli venovať pochodu proti prúdu rieky do
základného tábora, bez chytania. To je daň za rybárčenie v najodľahlejších častiach mongolských riek. Takže asi po siedmich dňoch v divočine nastal čas návratu.
Trochu sentimentu s ponaučením
Je zaujímavé, ako si človek zvykne na relatívne primitívny spôsob života. Primitívny je škaredé slovo, pretože na konci výletu som sa začal zamýšľať nad tým, či jednoduchý život v tajge nie je tým pravým prežitím života a naopak náš kultúrny, hektický „európsky“ spôsob života nie je náhodou len pozlátkou zakrývajúcou problémy našej civilizácie… Ktožehovie?
Štyria Slováci a dvaja Mongoli
Expedície sme sa zúčastnili štyria – traja rybári: ja, Ľudo, Michal – a náš kamarát, fotograf a kameraman Rasťo. Pomáhala nám tiež dvojica Mongolov, ktorí podľa našich štandardov žijú jednoduchým životom, avšak sú kráľmi vo svojej prírode a bez nich by sme takýto výlet len ťažko zvládli. Nikdy by mi napríklad nenapadlo, že na ochranu pred nočným napadnutím medveďom sa stačí večer pomodliť.
Ostávame pozitívne poznačení
Myslím, že keď sme sa vrátili domov, každý ostal v dobrom slova zmysle poznačený aj do budúcnosti. Ak by ste chceli naše dobrodružstvo prežiť aj inak ako v tomto článku, kuknite na náš web – www.catchme.fish, radi sa na ňom s vami podelíme o rozličné rybárske zážitky.
Prvý deň a prvé dojmy z Mongolska.
Obrovský Ľudov úlovok cez 120 cm.
Ťavy na konci sveta, to sme nečakali.
Náš sprievodca divočinou Šarko.
Trofejný lipeň, zabral na mikro nymfu.
Krásny tajmen z miest, kde už dlho nikto nechytal.
Nočná oslava prvého úlovku cez 100 cm.
Legendárna jama pri bielej skale budí rešpekt.
Konečne ďalší úlovok cez 120 cm,
ktorý sme horko-ťažko zdolali.
Ranný tajmen na myš cestou naspäť do kempu.
Celý tím expedície spolu na konci sveta.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
