Šťuka severná je jeden z najznámejších európskych vodných predátorov a dokáže rybárov odmeniť nielen krásnym a razantným záberom, ale aj vzdušnou akrobaciou a potom aj svojím vzhľadom. My sme sa za šťukami vypravili na bellyboatoch na veľké pre nás neznáme jazero…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2022.
Príprava je polovica úspechu
Prvé nápady, že by sme mohli s našou partiou podniknúť nejakú spoločnú akciu, sa objavili už v apríli. Martin sa mohol konečne dostať z Nemecka do Čiech, a tak sme mohli vyraziť v plnom zložení. Bol však koniec apríla, do sezóny dravcov zostávajú ešte dva mesiace a vyraziť v ôsmich ľuďoch na pstruhy je skôr kontraproduktívne. Začali sme sa teda obzerať po nejakom revíri, kde by sme mohli legálne chytať a ktorý by pre nás bol zaujímavý.
Ľahká a ťažká baitcastová zostava.
Voľba padla na jeden zatopený lom. Rozloha 500 ha a maximálna hĺbka 60 m nám však úplne nehrala do karát. Bolo sa teda treba riadne pripraviť. Na bellyboatoch síce máme sonary, ale s tým, akou rýchlosťou sa dá pohybovať, rozhodne neslúži na zmapovanie rozsiahleho revíru. Našťastie nám dnešná moderná doba ponúka alternatívy. Často nám postačí počítač alebo dokonca len šikovný mobilný telefón. Pretože som vedel, že ide o pomerne „mladý“ zatopený lom, tak som začal skúmať mapy. Podarilo sa mi nájsť letecké snímky zhotovené v rozmedzí niekoľkých rokov a mohol som tak pre nás vytypovať miesta, ktoré budú pre bellyboat najvhodnejšie. Našiel som hrany pomerne blízko brehu, navyše na nich boli pod vodou stromy, a to boli jasné šťučie fleky. Miesta by sme teda mali a po niekoľkých výpravách sa mi potom aj potvrdilo, že čas strávený za obrazovkou počítača sa vyplatil, takže nielen ja, ale aj ostatní boli odmenení krásnymi šťukami.
Aj malá šťuka prinesie radosť.
Prúty a nástrahy
Už pri prvotnom získavaní informácií o revíri sme sa dozvedeli, že sa tam vyskytujú naozaj pekné exempláre šťúk. Naším cieľom a zároveň aj prianím bolo prekonať bájnu metrovú hranicu a tomu sme prispôsobili jednak prúty, jednak nástrahy. Vedeli sme, že budeme chytať na veľkých hĺbkach prevažne pelagické ryby. To sú tie, ktoré sa pohybujú najmä v stĺpci aj na naozaj veľkých hĺbkach a nevyužívajú ako svoje stanovište rôzne úkryty na dne. V našich končinách sa to týka prevažne veľkých šťúk a zubáčov.
Pretože nás čakalo chytanie v stĺpci trebárs aj na pätnásťmetrovej hĺbke, tak sme sa rozhodli predovšetkým pre dva druhy nástrah. Veľké gumové nástrahy – a keď hovorím veľké, myslím tým naozaj veľké. Väčšina našich nástrah atakovala dĺžku 30 cm a presahovala hmotnosť 100 g. Ako druhý typ nástrah sme volili tie, ktoré robia veľké vibrácie. Najmä to boli veľké a ťažké chatterbaity a spinnerbaity. Pretože budeme chytať vo veľkej hĺbke, potrebovali sme nástrahy zaťažiť – k niektorým sme pridávali aj 30 g záťaže. Celkovo sa tak hmotnosť nástrah blížila až ku 150 g. Týmto gramážam sme museli, samozrejme, prispôsobiť aj prúty, takže sme sa vybavili šťukovými špeciálmi s odhodovou záťažou až 180 g. Niekto možno namietne, že gramáž prúta je až prehnaná, ale tu platí jednoduchá fyzika: ak chceme rybu efektívne zaseknúť, tak je potrebné mať – pokiaľ ide o gramáž – rezervu. Veľké šťuky majú nielen tvrdú papuľu, ale aj veľkú silu v stisku čeľustí, a preto je potrebné mať schopnosť nástrahu pri záseku v šťučej papuli posunúť. Že je potrebné mať naozaj silný prút, o tom sa niektorí z nás nemilo presvedčili, keď neboli schopní premeniť aj niekoľko záberov počas krátkeho času a vyťahovali iba pohryzené nástrahy od šťučích zubov.
Baitcast a šťuky idú ruka v ruke.
Ideálnou voľbou do bellyboatu je, pravdaže, baitcastový prút. S ťažkými nástrahami sa človek toľko nenadrie, lepšie sa drží v ruke a človek nie je po celom dni natoľko unavený. Väčšina týchto prútov sa vyrába v dĺžke okolo 2,4 m. Mohlo by sa zdať, že táto dĺžka je do bellyboatu až príliš veľká, ale nesie so sebou pár výhod. Vďaka dlhšiemu prútu sa oveľa lepšie nahadzujú ťažké nástrahy. Dlhú rukoväť možno pohodlne strčiť do podpazušia a neprekáža tak v stiesnenom priestore bellyboatu. Dĺžka pomáha aj pri samotnom záseku, lebo šťuky treba sekať naozaj razantne a tým, ako nemáme „pevnú pôdu“ pod nohami, tak práve oná dĺžka zaistí dostatočné posunutie nástrahy pri záseku. Nevýhodou však dĺžka môže byť pri manipulácii s rybou a pri podoberaní, ale s trochou cviku sa aj toto dá zvládnuť.
Ako druhý prút sme väčšinou volili niečo „slabšieho“ do zhruba 60 g pre chytanie s chatterbaitmi, spinnerbaitmi a menšími gumami. V prípade, že na tento prút zabrala lepšia ryba, tak sme mali o zábavu postarané. Miestne šťuky totiž úžasne bojovali a nenechali nám ani meter šnúry zadarmo.
Chatterbait zafungoval.
Bellyboat a jeho vybavenie
Mali sme pred sebou výjazd na naozaj veľkú vodnú plochu, na ktorej veľmi často panuje silný vietor a vlny bežne presahujú pol metra. Podľa toho sme sa museli aj náležite vybaviť. Záchranná samonafukovacia vesta bola v miestnom rybárskom poriadku dokonca povinná, ale aj keby to tak nebolo, tak na tento typ vody je vesta nevyhnutnosťou. S ohľadom na silné vetry a vysoké vlny sme brali aj elektromotory, tie nám neslúžili ani tak na presúvanie, ako skôr na udržanie sa na mieste a tiež ako bezpečnostná poistka pre prípad, že by sa vietor otočil a začal by nás hnať smerom na otvorenú vodu.
Okrem motora sme ešte mali sonary, nehľadali sme s nimi však ryby, ale skôr odčítali hĺbku a snažili sa nájsť hrany, ktoré sme potom prechytávali. Sonar bol dobrým sluhom, ale nebol nutnosťou; aj bez neho sa ryby dali nachytať. Čo bolo však veľmi dôležité, tak to bol podberák. Čím väčší, tým lepší. O tom, že veľký podberák je dôležitý, sa presvedčil Michal, keď sa snažil podobrať rybu cez 100 cm a prišiel o ňu, pretože sa mu zamotal jeden trojháčik do sieťky podberáka a šťuka si prudkým pohybom nástrahu vytrhla. A posledná vec, bez ktorej by sa na veľké šťuky nemalo vyrážať, sú kliešte na vyslobodzovanie háčikov. Čím dlhšie, tým lepšie. Zvyšok výbavy sa už môže líšiť podľa osobných preferencií.
Ryba, ktorú si budem pamätať poriadne dlho.
Premiérová výprava
Prvýkrát sme sa na jazero pozreli začiatkom mája. Miestne podmienky nám to dovoľovali, aj keď na zväzových vodách platí ešte hájenie. Mali sme v pláne chytať od piatka až do nedele. Ja som bol pri vode prvý a na nič som nechcel čakať, tak som si za dažďa začal nafukovať belíčko a pripravovať veci. Zhruba po polhodine som sa dostal na vodu v miestach, ktoré som si predtým vytypoval na mape. Nebol som na vode ani 10 minút a už som sa dočkal prvého veľmi opatrného záberu. Bol som z neho však taký prekvapený, že som ani nesekal… Myslel som si, že som iba zavadil o vodné riasy, ktorých je na dne požehnane. Po chvíli dorazil Martin a pred nami bol krušný poldeň, počas ktorého sa vystriedalo slniečko, vietor, krupobitie aj búrka. Podarilo sa nám prekabátiť jednu šťuku na chatterbait a jednu na veľkú gumu, ale boli to iba menšie ryby.
Ďalší deň sme už nastupovali na vodu v hojnom počte – bolo nás dokopy šesť. Miesto štartu sme volili podľa smeru vetra, našou metódou prechytávania veľkej vodnej plochy bol totiž dlhý drift. Na jednom mieste sme začali a postupne sme sa pohybovali okolo brehu a na breh sme šli len na obed a po skončení. Pešo sme si došli po autá a doviezli sa k bellyboatom. Sobota nebola na ryby úplne štedrá aj napriek tomu, že sa nám podarilo nájsť zaujímavé miesta a docielili sme zábery, no pred šošovku foťáku sme vystrčili len zopár menších kúskov. Jediná lepšia ryba, ktorá bola na prúte, je už spomínaná Michalova šťuka, ktorá sa vyslobodila vďaka malému podberáku. A tak náš cieľ v ulovenej metrovej šťuke bol zatiaľ nesplnený.
Ryba okolo 90 cm na ľahšiu zostavu celkom zabojovala.
Veľa rýb sme si tiež pritiahli až k bellyboatu. Vďaka tomu, že je jazero extrémne čisté, tak je ryby vidieť aj v bezmála dvojmetrovej hĺbke. Na jednej strane je to krásne, chytať v takejto čistej vode, na druhej strane vás však mrzí každá šťuka, ktorá sa na vás príde len pozrieť. Zhruba okolo šiestej hodiny sme zbalili vercajk a odobrali sa na miesto, kde sme spali. Večer nás čakalo dobré jedlo, pivo a nekonečné rozoberanie toho, čo sa v ten deň podarilo a nepodarilo a čo musíme v nedeľu zlepšiť…
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
