Zdravím vás, priatelia! Ako už u mňa býva zvykom, posledné roky sa venujem mojej srdcovej vode, vodnej nádrži Ružín. Snažím sa jej venovať celú sezónu od júna až do decembra.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.04.2022.
Nevieme sa dočkať
Moje prvé vychádzky tohto roku smerovali na Ružín už v marci. Úspešne sa mi podarilo prejsť cez hranice okresu a dostať sa k vode. Bohužiaľ, vždy som trafil deň, keď za dňa prituhlo a vodu pokryl ľad. Počas jari som sa venoval miestnym štrkoviskám a vodným tokom. Samozrejme, už som sa tešil na otvorenie veľkých vôd. S kamarátom Mariánom sme si naplánovali prvú dvojdňovú rybačku hneď na začiatok sezóny. Boli sme riadne pripravení na všetko – mali sme dostatok kŕmenia, potravín aj odhodlania. Nanešťastie nám nepriala teplota vody. Slabých 9 °C nám vôbec nehralo do karát. Takže mi hneď bolo jasné, že to nebude o množstve rýb a budeme musieť bojovať o každý záber.
Kolega nasadil do hry popky na Ronnie Rig a ja malých orezaných panáčikov. Všetko, pravdaže, s minimom kŕmenia. Prúty sme rozmiestnili na rôzne miesta, aby sme zistili, kde približne sa ryby nachádzajú. Voľný čas sme si krátili prípravou kráľovských toastov, talianskych špagiet so slovenskou morcadellou a iných pochutín. Ba nevynechali sme ani zápasy MS v hokeji! Rovnako ako bratia Česi zdrvili morálku nášho tímu, aj naše mlčiace signalizátory podrývali tú našu. Na vode nevidíme ani náznak nejakého pohybu… Celý deň sa nič nedeje.
Jeden stratený a jeden chytený
Na večer som sa rozhodol nájsť nové miesta na položenie montáže. Prikŕmil som dvomi lopatkami nadrveného boilies The Krill. Pod nabrúsené háčiky som našil atraktívne dumbellsky s 12 mm popkou. Už mi je jedno, či príde malý alebo veľký kapor. Budem rád za každé pípnutie. Po polnoci mám konečne prvý záber, bohužiaľ, kapra pred podberákom strácam.
Prebúdzame sa do slnečného rána a pomaly začíname baliť. Vzhľadom na situáciu nie sme sklamaní, pretože byť tu aj týždeň bez ryby je bežné. Okolo desiatej hodiny, keď som už sťahoval jeden prút, tak sa mi „zapol cirkulár“ na navijaku druhého prúta. Neveril som vlastným očiam a rozklepaný som dvihol prút a rýchlo skočil do člna smerujúc ku kaprovi. Po prvých sekundách mi bolo jasné, že to nebude žiadny dorastenec. V čistej vode si zdolávačku naplno vychutnávam… Po pár minútach sa mi darí do podberáka nasmerovať čistého dlhého ružínskeho šupináča. Nadmieru šťastný ho rýchlo dokumentujem a púšťam späť. Bol som veľmi rád, že som nepohorel! Po stiahnutí prútov už len nakladáme čln a vydávame sa na cestu domov.
Jeden čistý vpich nespôsobí kaprovi žiadne zranenie.
Očakávam aktivitu kaprov
Druhú júnovú krátku výpravu som absolvoval o dva týždne neskôr. Tentoraz som vyhľadal pokoj a preplavil som sa na nedostupné miesta v lese. K vode som prišiel skoro ráno a mal som pred sebou cca 30 hodín lovu. Najprv som sa snažil dostať montáže čo najskôr do vody. Pred sebou som mal rozsiahlu vodnú plochu. Jeden prút som sa rozhodol položiť na vrch skalnatého kopca do 6-metrovej hĺbky a druhá montáž smerovala do 9-metrovej hĺbky pod kopec. Potom už som sa venoval rozloženiu bivaku a užívaniu si pokoja v prírode. Voda už mala 14 °C, čiže som dúfal v lepšiu aktivitu kaprov.
Hneď od rána ma začal bičovať silný severný vietor. Už o dve hodinky od vyvezenia dostávam prvý záber spod kopca. Takýto skorý záber som veru nečakal. Keďže veľmi fúkalo, dovolil som si kapra zdolávať z brehu. Vďaka pletenej šnúre by to mohlo ísť, lebo cez ňu cítim každý výpad ryby… Všetko dobre končí a ja z brehu podoberám tmavú šupinatú ikernačku okolo 75 cm. Už teraz považujem výpravu za úspešnú. Kapríka si fotím a púšťam späť do vody. Prút znovu vyvážam na rovnaké miesto a čakám, čo sa bude diať. No nedialo sa nič. Celý deň nič, celú noc nič. Až nasledujúce ráno sa ozýva prút zvrchu kopca. V tomto prípade zdolávam síce menšieho, ale zato krásneho čierneho lysca. Ten keď vyrastie, tak to bude unikát. Poriadne prefúknutý sa už teším domov do teplej sprchy.
Dlhý silný šupík z chladného augustového rána.
Letné výpravy na kapry
Počas júna a júla som absolvoval ešte tri krátke rybačky, počas ktorých sa mi nepodarilo urobiť ani záber. Raz som trafil čas neresu kaprov a neskôr som jednoducho nevedel urobiť záber od kapra. Morálka bola riadne nízko, ale rozhodne som nemienil to vzdať. Raz predsa tie ryby musím nájsť!
Poslednú júlovú vychádzku som si naplánoval na deň pred splnom. Veril som, že spln a vysoký tlak azda pohnú s rybami. Loviť som začal už od rána. Pomocou výrazných pop-up v PVA sáčku som sa snažil uloviť hocijakého kapra a zistiť, kde sa ryby nachádzajú. Poobede som si dal šlofíka, z ktorého ma prebudil jemný padáčik. Prút som mal vyvezený pod potopeným stromom vo vzdialenosti 230 metrov. Sadám teda do člna a mierim k rybe. Po chvíľke pri člne sa mi už krúti malý kaprík, ktorého hneď vo vode odopínam. Prút ešte do zotmenia vraciam na miesto k stromu. Na noc už oba prúty vyvážam s klasickým boilies. Oba zakrmujem pár lopatkami boilies a tigrieho orecha. Na noc ku mne prichádza aj Marián. To, čo nasledovalo po zotmení, bola odmena za minulé neúspechy.
Modlil som sa, aby sa to podarilo
Prvý záber prichádza z bližšieho prúta. Už počas zdolávania prvého kapra dostávam cirkulár na druhý prút vyvezený šikmo ku padnutému stromu. Prvý prút dávam do ruky Majovi, nech kapra zdolá a podoberie. Ja zatiaľ držím druhý prút a pozerám, ako mi z cievky miznú desiatky metrov šnúry. Ryba je fakt nezastaviteľná. Obaja sadáme do člna a smerujeme viac ako 200 metrov ku kaprovi. Keď sa k nemu dostávame a začalo zdolávanie nablízko, hneď bolo jasné, že mám česť s miestnym domorodcom. Vo svetle čelovky sa mi podarilo pod hladinou na chvíľu zazrieť telo mohutného lysca. Nohy sa mi rozklepali akoby som chytal ryby prvý deň. Modlil som sa, aby sa mi podarilo tohto kapra podobrať. Po nekonečných minútach silných výpadov sa kapor ocitá v podberáku. V tme sa len ozvalo: „Yes, konečne!“ Obrovská radosť a adrenalín mi pumpuje v celom tele. Plný eufórie si kapra pri brehu rýchlo obhliadnem a pred fotením ho dávam na chvíľu odpočívať do vody.
Do rána som urobil ešte päť ďalších menších rýb. Bolo vidno, že aktivita rýb bola vysoká. Stačilo len položiť správnu nástrahu na správne miesto. Ako stále tvrdím – niekedy aj párhodinová rybačka na dobrom mieste je efektívnejšia ako pár dní pri vode!
Zmes tigrích orechov je neoddeliteľnou súčasťou môjho kŕmenia.
Rybačka v srdci ružínskeho lesa
V auguste som mal v pláne absolvovať jednu krátku výpravičku so zámerom skúsiť nové miesto a druhú dvojdňovú počas splnu. Prvá rybačka sa niesla v znamení letného počasia a vysokého počtu záberov. Bohužiaľ, bol to iba dorast. Predpokladal som, že na väčšie ryby bude potrebná zmena počasia a ochladenie vody. Niekto hore asi počul moje myšlienky a akurát na moju dlhšiu výpravu prišlo rapídne ochladenie a častý dážď.
V pondelok ráno som naložil výbavu, čln a vybral sa k vode. Privítal ma silný dážď. Plný odhodlania sa aj počas zlého počasia preplavujem do srdca ružínskeho lesa a snažím sa čím skôr všetko vybaliť. Na oba prúty našívam chytacie boilies The Krill Active s mojou obľúbenou popkou Mulbz. Oba prúty smerujú na rôzne miesta, avšak do najväčších hĺbok, aké mám pred sebou. Schválne som nehľadal žiadne tvrdé lavice a rozhodol som sa chytať v bahne. Tvrdé hot spoty sú často navštevované malými rybami, ktorým som sa chcel vyhnúť. Každú montáž som statočne zakŕmil 2 – 3 kg mixu boilies a tigrieho orecha…
Väčšina rýb z hĺbky má krásne tmavé sfarbenie.
Už len nájsť väčšie kusy
Nečakal som žiadny skorý záber. Avšak, nečakané zábery sú najlepšie zábery. Už po dvoch hodinách dostávam razantný záber na ľavý prút, no žiaľ, kapor mi vliezol do neďalekého stromu. Kým som k nemu prišiel, bol už preč. Vymenil som novú montáž s nabrúseným CVR‑kom a položil ju na rovnaké miesto. Do hodiny sa opäť ozýva ten istý prút. Výsledkom bol šupinatý dorastenec. Za ním nasledoval ďalší a potom ďalší. Tak si hovorím, že tadiaľ asi cesta nevedie a rozhodujem sa tomu prútu nájsť iné miesto. Základ je, že sa mi podarilo urobiť záber. Teraz už len nájsť tie väčšie kusy. Ani neviem ako a pomaly sa stmieva…
Hneď po zotmení sa do akcie dostáva opäť ľavý prút. Teraz to bol krásny čierny guľatý lysec. Pri svojich zhruba 60 cm už určite atakuje hranicu 5 kg. Vidno, že rybky, ktoré sme tu chytali pred rokom, pekne rastú. Na podložke mi po ňom ostáva slušná dávka rozdrveného tigrieho orecha. Je zrejmé, že pekne vyluxoval lovné miesto. V noci sa už nič nedeje, a tak počas sústavných búrok si môžem pár hodín pospať.
Užívam si súboj so silnou rybou
Skoro ráno ma budí pípajúci príposluch. Trochu zaspatý a dezorientovaný sa dostávam k prútu. Konečne sa ozval aj pravý prút! Hoci tu lovím na cca 120 m, radšej chodím ryby zdolávať z člna. Pomocou elektromotora sa rýchlo dostávam nad rybu. Počas prvých minút mi došlo, že násaďák to nebude. Pohodlne som si sadol, povolil brzdu a s najväčším pokojom som si vychutnával súboj so silnou rybou… Onedlho som unaveného šupíka podobral a spokojne s ním išiel k brehu. Čoskoro už mám pred objektívom na podložke čistého tmavého kapra z hĺbky. Väčšina rýb, ktoré chytím z tejto vody, má neskutočné tmavé sfarbenie. Čistá voda a veľké hĺbky im naozaj pridávajú na kráse.
V jednoduchosti je sila.
Myši na návnade
Počas premenlivého dňa, keď sa striedali búrky, slnko a silný vietor, zdolal som ešte pár rýb do 70 cm. Veril som, že nasledujúce, posledné ráno môže opäť priniesť krajšiu rybu. V môj prospech hrali vysoký tlak a celkom dosť spustená voda. V noci som toho veľa nenaspal, lebo myši si urobili v mojom bivaku párty. Tento rok sú na Ružíne extrémne premnožené. Sústavne sa snažia dostať k jedlu, kŕmeniu a obhrýzajú, čo sa dá. Keď som už cítil, že mi začínajú tancovať na spacáku, do tmy som vypustil slušné množstvo neslušných slov… Podarilo sa mi zaspať až nad ránom.
Nadväzcový materiál, ktorý nesklame.
Mám rybku, ktorú som chcel!
Našťastie som mal ten najkrajší budíček – pekná plynulá jazda ma rýchlo dostala von z bivaku. Adrenalín ma zohrieva, ale nedá mi necítiť kvalitnú rannú zimu. Počas jemného oparu nad hladinou sa na člne pasujem so zdatným súperom. Keď ho dostávam na chvíľu k hladine, je mi jasné, že je to rybka, ktorú som chcel. Dlhý veľký tmavý šupináč! Po júlovom lyscovi som túžil chytiť si presne takúto rybu. Všetko sa dobre končí a po 10 minútach už smerujem s kaprom k brehu. Neďaleko mňa loví aj kamarát Peťo, ktorý mi pomáha kapra rýchlo zdokumentovať. Onedlho krásnu rybu púšťam späť a maximálne spokojný začínam pomaly baliť.
Teším sa na jesenné rybárske zážitky
Týchto 48 hodín mi fakt vyšlo perfektne a už teraz som veľmi zvedavý, čo prinesie jeseň. Snáď bude úspešná ako vlani a podarí sa mi tu s vami podeliť o ďalšie zážitky. Nech sa vám darí, priatelia!
Šupinatá ikernačka zabrala chvíľku po vyvezení.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
