Keď som sa vlani zúčastnila prvých rybárskych pretekov v love z kajaka, vtedy v Holandsku, tak musím povedať, že ma nálada a atmosféra pretekov dosť pohltili. Už vtedy mi bolo jasné, že ak sa opäť budú preteky konať a ak všetko vyjde tak, ako má, rada sa zúčastním ďalšej podobnej akcie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.04.2023.
Na jar tohto roku prišiel e‑mail od usporiadateľov s tým, že bude spustená registrácia. S parťákom zo slovenského 3Fish teamu – s kamošom do pohody aj nepohody Ferim – sme veľmi rýchlo rozhodli, že sa tento rok zúčastníme tiež. Prihlásili sme sa na súťaž s názvom Hobie Fishing European Championship, ktorá sa konala v talianskom meste Bolsena v dňoch 9. až 11. septembra tohto roku.
Podpisovanie dresov pre víťaza už patrí k tradícii.
Rybárska výzva
Súťaž sa konala na jazere s názvom Lago di Bolsena, ktoré sa nachádza na rozhraní regiónov Lazio a Toskánsko, a je považované za bránu do Toskánska. Po tom, čo sme sa prihlásili, zistili sme, že jedinou cielenou rybou bude black bass. Od toho momentu stála predo mnou dosť veľká výzva, pretože nikdy predtým som cielene black bassy nechytala. No nevadí, rozhodla som sa s tým popasovať!
Termín pretekov sa nezadržateľne blížil, a tak som sa rozhodla začať s teoretickou prípravou. Na YouTube som si pozrela všetky možné videá o love black bassov a snažila sa „okukať“, ako sa taká ryba vlastne chytá. Po desiatkach hodín videí a po konzultácii s priateľom, ktorý sa pretekov zúčastnil tiež, došli sme k záveru, že vyskúšame drop shot, Carolinu aj Texas rig, popery a samozrejme červy vo všetkých možných farbách i veľkostiach, so záťažou aj bez záťaže. Teoretická príprava bola veľmi dôkladná a všetci sme boli vybavení nástrahami, ktoré „zaručene budú fungovať“.
Každá ryba bola dosť vydrená.
Ide sa na taliansku vodu
Konečne nadišiel deň odchodu. Tentoraz bola naša posádka obohatená o ďalšieho skvelého člena, teda členku – Darinku. Cesta rýchlo ubiehala a v aute panovala skvelá nálada. Asi po 12 hodinách jazdy sme prišli na miesto. Boli sme ubytovaní v kempe, ktorý bol v tesnej blízkosti miesta konania pretekov. V kempe nás už čakali kamaráti, na ktorých sme sa veľmi tešili, menovite to boli Edi, Ronald, Friedrich, Hannes a Alex. Pretože už bolo celkom neskoro, tak sme vypili pár pív a šli spať.
Prvý deň bol „aklimatizačný“, takže sme sa venovali príprave, viazaniu prútov, návšteve miestneho rybárskeho obchodu a zašli sme si tiež na večeru. Ďalší deň už bol z hľadiska rybárskeho zaujímavejší, pretože sme konečne mohli na vodu a mali tréningový deň. Mojím hlavným cieľom bolo nájsť nejaké zaujímavé miesta, uložiť si ich a počas pretekov sa na tieto zaujímavé miesta vrátiť. Vždy, keď som niekde chytila rybu, tak som s chytaním skončila – stačilo mi vedieť, že ryby tam skrátka sú a chcela som si ich nechať do pretekov. Pri tréningovom dni som vyskúšala rôzne nástrahy aj nadväzce. Veľa pretekárov chytalo s dlhými červami a ja som sa chcela trochu odlíšiť a skúsiť to trochu inak. Najviac sa mi osvedčila Carolina s nástrahou Ned Salamander od firmy Savage Gear, v prírodnej farbe mojito.
Dôkladné dokumentovanie úlovku.
Pravidlá, podmienky a účasť
Pravidlá pretekov boli celkom jednoduché – bodovali sa ryby, ktoré mali nad 25 cm. Za každý 1 centimeter ryby bol 1 bod. Na fotke musela byť ryba viditeľná v meracej podložke so zatvorenou papuľou. Tiež musel byť viditeľný štítok s číslom, ktoré sme mali iné na každý deň. Po správnom vyfotení ryby sme cez online aplikáciu TourneyX nahrali fotky, ktoré nám usporiadatelia museli schváliť. Mohli sme tak online sledovať, na akom mieste sa aktuálne nachádzame.
Po tréningovom dni nás čakala povinná registrácia, kde sme sa stretli s ostatnými účastníkmi a dostali sme darčeky od sponzorov. Registrovalo sa celkovo 68 pretekárov z celej Európy. Večer sme mali hromadný uvítací ceremoniál na nádhernom starom hrade v centre mesta Bolsena. Usporiadatelia nám dokonca dohovorili fotenie na ochodzi hradu, z ktorej bol parádny výhľad na celé jazero. Po ceremoniáli a fotení sme si zašli do reštaurácie na výbornú večeru a šli čoskoro spať, pretože nás čakali dva náročné dni. Popravde, od pretekov som príliš neočakávala, mala som jediný cieľ – nechcela som skončiť posledná.
Pripravení na vode na súťažný deň.
Prvý deň pretekov
Budík mi zazvonil o 5.15 a pretože nie som ranné vtáča, tak som sa nejako automaticky vypravila na vodu. O šiestej sme mali ranný brífing, dostali sme meracie podložky na meranie rýb a tiež číslo, ktoré nesmelo chýbať na fotke pri bodovanej rybe. O siedmej bol štart a musím povedať, že tento moment bol pre mňa tak trochu magický. Bolo krásne ešte letné ráno, my sme všetci boli na vode, hrala talianska hymna a v čase štartu sa všetci pretekári rozbehli cez štartovú bránu do rôznych kútov jazera.
Išla som na prvé označené miesto a dúfala, že miesto bude úspešné ako v tréningu. Na tomto mieste som, samozrejme, nebola len ja, ale zišlo sa nás tam viac, tak som aspoň mohla sledovať, ako sa darí ostatným kajakárom. Už po chvíľke prišli prvé ryby v podberáku, meranie, fotenie, púšťanie… To sa však netýkalo mňa.
Ráno na vode malo svoje kúzlo.
Chýbajú milimetre
Na jednej strane ma to mohlo demotivovať, ale ja som to mala naopak – naštartovalo ma to, pretože som vedela, že tam tie ryby sú! Vydržala som a úspech sa dostavil. Prvý záber – adrenalín vystúpil na maximum a keď som black bassa videla v podberáku, mala som obrovskú radosť! Tá radosť ma po chvíľke prešla, keď som zistila, že mu chýba pár milimetrov do bodovanej hranice. No nevadí, ideme ďalej! Takáto situácia sa opakovala ešte niekoľkokrát a keď som už po ixtý raz videla, že ryba meria 24,5 cm alebo ešte lepšie 24,8 cm, začala som byť zúfalá. Parťák Feri na tom však bol rovnako, tak sme si navzájom dodali motiváciu, poprosili vodníka a ono to začalo fungovať! Vodník sa začal snažiť!
Postupne sme sa začali prechytávať k bodovaným rybám. Neboli to žiadni obri, ale minimálnu požadovanú mieru mali, a tak sme začali plniť tabuľku a konečne zbierať nejaké body. Prešli sme niekoľko známych aj nových miest a keď som zistila, že mám vlastne 4 bodované ryby a ešte jedna mi chýba do „full card“, tak som chytila druhý dych a chcela chytiť ešte tú piatu. Zostávali asi dve hodiny do konca pretekov a my sme boli na prejazde z miesta na miesto. Všimla som si jedno miesto, ktoré som mala označené z tréningu a povedala si, že to skúsim.
Parťák Feri tesne pred štartom.
Ako z propagačného filmu
Prvé nahodenie a sotva nástraha dopadla na hladinu, vzal mi to black bass, ktorý sa správal tak, ako som to poznala z videí. Skákal nad hladinu, plával do hĺbky a ja som vedela, že je to väčšia ryba a že ju nechcem stratiť. Po súboji sa podarilo ho podobrať a ja som zažila veľkú eufóriu. Napokon som si siahla na väčšiu rybu, ktorá po zmeraní mala 44 cm! Ferimu, bohužiaľ, šťastie toľko neprialo a prvý deň mal dve bodované ryby. Keď som po prvom dni videla, že som obsadila 28. miesto zo 68 pretekárov, trochu sa moje ambície ohľadom konečného výsledku zmenili. Skromne som si v duchu priala chytiť druhý deň ďalších 5 bodovaných rýb.
Na spoločnej niekoľkochodovej večeri, ktorú organizoval tím Hobie, sme načerpali nové sily do nového dňa. Na všetkých bolo poznať veľkú únavu, nuž sa to veľmi nepredlžovalo a išli sme si užiť pár hodín výdatného spánku.
Na nič nezabudnúť a vyfotiť rybu podľa pravidiel, znie ako jednoduchá úloha. Tu som neustrážila pootvorenú tlamu a usporiadatelia mi strhli bod.
Druhý pretekársky deň
Odštartované opäť s veľkou parádou a už od prvých chvíľok na vode bolo jasné, že to bude ešte ťažšie ako predošlý deň. Počas rána sme boli úplne bez záberu. Tam, kde sme chytili ryby v sobotu, tak v nedeľu nebol ani záber. Niečo bolo inak a našou úlohou bolo zistiť, čo to môže byť…
Počas dopoludnia sa mi horko‑ťažko podarilo chytiť 3 bodované ryby, ale bolo to o veľmi jemnom a pomalom chytaní. Bohužiaľ, ani počasie nám neprialo, začal fúkať dosť silný vietor a namiesto pokojnej hladiny sa zdvihli vlny. To mi trochu rozhodilo moju rybársku taktiku a začala som prechádzať z miesta na miesto. Dlho moje snaženie bolo márne a asi hodinu pred koncom som sa rozhodla vrátiť na miesto, ktoré bolo ráno úspešné. S poslednými zvyškami mojej trpezlivosti sa mi podarilo chytiť 2 zostávajúce bodované ryby, takže som druhýkrát nachytala „full card“, čo pre mňa bol úspech, o akom sa mi ani nesnívalo. Pri spiatočnej ceste som stretla Feriho, ktorý našiel super miesto takmer hneď pri pláži, z ktorej sme štartovali. Bohužiaľ, veľa rýb mu spadlo, takže ani za druhý deň sa mu 5 bodovaných rýb nepodarilo chytiť.
Konečne! Prvé body pre Feriho.
Spokojná s vydretým výsledkom
Potom už zostávalo len prísť späť do cieľa, odovzdať číslo a počkať na výsledky. Nuž, aby som to príliš nenapínala – napokon som si vybojovala 32. miesto a bola som úplne spokojná s vlastným výsledkom. Každá ryba stála veľa hodov a bola naozaj dosť vydretá.
Všetkým zúčastneným by som chcela veľmi poďakovať za hromadu srandy a za veľmi priateľskú atmosféru po celý čas pretekov. Špeciálne Ferimu za bezpečný odvoz aj dovoz domov a za skvelého parťáka na vode. Dúfam, že sa všetci opäť čoskoro stretneme a užijeme si ďalšie skvelé dni. Petrov zdar!
Spoločná fotka všetkých pretekárov a usporiadateľov na hrade v Bolsene.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
