Vlaňajšia jeseň bola nádherná. Veľa krásnych dní pri vode. Počas septembra a októbra som stihol navštíviť Poľsko a rieku Dunajec, Slovinsko a rieku Savu Bohinjku. Bol november a vo mne bola ešte stále túžba do konca sezóny niekam vyraziť. November plynie a moja myšlienka vo mne zreje ako dobrá whisky…
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.04.2023.
Išiel by som na ryby, ale…
Popri hojnosti práce večer pozorujem prietoky riek v mojich obľúbených destináciách. Zrazu sa to do mňa zahryzlo. Veď koniec sezóny musí byť o lipňoch. A kde inde si vychutnať lov trofejných lipňov než v Bosne a Hercegovine? Pozerám sa na nórsky server na počasie. Začiatok novembra a dážď na celý týždeň. Po týždni rýchly telefonát do Bosny, ako to vyzerá s riekou… Zle, rieka je veľmi veľká a prognóza nič moc. No nič, práce je stále veľa, a tak ma to ani veľmi nemrzí. Po týždni telefonát z Bosny od môjho kamaráta Tomiho: „Filip, vyzerá to dobre, voda pomaly klesá a na tento týždeň hlásia zmenu počasia. Má sa otepliť a svietiť slniečko, voda určite do štvrtka klesne!“
No, bol pondelok večer, veľa elánu som po 12 hodinách v práci nemal, ale večer pri poháriku dobrej whisky som prešiel internet a mrkol na počasie. Všetko malo byť, ako Tomi naznačil. No a teraz čo v práci…? Mám tam už naplánované dve dôležité akcie na štvrtok a piatok. Takže nemôžem. V utorok začínam kontrolnými dňami na stavbách a postupne prebiehajú všetky rokovania. O 13:00 telefón, že kvôli karanténe sa štvrtkové a piatkové schôdzky rušia. Sláva, ide sa na lipne! Rýchlo som takmer na všetko zabudol a začal organizovať poslednú výpravu tohtoročnej sezóny…
Očný kontakt
s trofejným lipňom.
Traja rybárski králi
Poslal som rýchlu textovku pre mojich najaktívnejších klientov. Bolo to strašne narýchlo, odchod zajtra večer. Na to nevie veľa ľudí v dnešnej uponáhľanej dobe zareagovať. Bol som preto veľmi nervózny, či sa niekto pridá. Postupne my chodili SMS, že to takto rýchlo nikto nedá. Zrazu telefón z druhého konca republiky od môjho kamaráta Martina: „Počuj, čo robíš?“ znie prvá fráza od Martina a hneď tá druhá nasleduje, „som nejaký nervózny, kam ideme na ryby?“ A ja nato: „Ty si nečítal SMS? Zajtra odchod smer Bosna.“ No a prvý člen výpravy bol jasný. Chvíľu po ňom mi napadol ešte jeden veľmi aktívny cestovateľ a rybár, ktorý je už dnes v takej fáze života, keď si každú minútu organizuje sám, a tak po krátkom telefonáte sme už traja. Rozoslal som ešte pár SMS, ale už sa nikto nepridal. Večer som ešte rýchlo sadol k zveráčiku a umotal pre všetkých nejaké mušky.
Tam sú...
Na cestách za lipňami
Streda večer, zraz o 20:00 pri mojom dome. Dorazil Peter, naložili sme časť vecí a hurá – smer Brno po Martina. O 22:00 sme už všetci v aute a chlapcov pozývam k prípitku na šťastnú cestu. Ja som si, samozrejme, nedal, šoféroval som. Tak vyrážame z Brna a pred nami je dlhá noc – 900 km a 10 hodín jazdy. Jazdím pomerne často podobné trasy, takže som chlapcov nechal v družnom rozhovore o rybách a občasných prípitkoch slivovicou a ja som sa venoval ceste. Postupne míňame Viedeň, Graz, Maribor, tu pauza na kávičku. Rýchly kofeín ma opäť nakopne a už sme na chorvátskych hraniciach. Tu prebehla klasická kontrola a skenovanie pasov. Premávka takmer žiadna, a tak o ďalšie dve hodiny sme na bosnianskych hraniciach. Tu sme sa museli preukázať platným očkovacím preukazom. Všetko prebehlo rýchlo. Po pár kilometroch nabiehame na posledných 60 km diaľnice do Banje Luky. Odtiaľto už za strašnej hmly začíname stúpať po starej ceste do hôr. Prejazd cez 1200 m vysoké pohorie, 70 km kľučiek a zákrut trvá skoro večnosť. Konečne schádzame k údoliu s riekou Sanou a hmla sa dvíha preč. Okolitá teplota je síce okolo 0 stupňov, ale namrznuté nie je.
O pol ôsmej ráno som na mieste. Krásny domáci motel, s fajn kuchyňou a personálom. Krátke privítanie s domácimi priateľmi a už sa bežíme pozrieť z mosta, či tam stoja tie kapitálne pstruhy potočné. Len čo sme nakukli cez most, Petrovi spadla sánka až po zem. Stáli tam! Tri kusy od 70 do 80 cm a okolo nich množstvo menších do 50 cm, treli sa. „Silný zážitok, musíme ísť na panáka,“ povedal Peter. Objednal som teda raňajky, kávu a panáka na šťastnú cestu a na tie pstruhy. Krátky rozhovor pri raňajkách, čo nás čaká a čo si majú chlapci nachystať za vybavenie. Po raňajkách sme sa šli ubytovať do krásneho apartmánu. Voda bola síce ešte vyššia, ale už broditeľná a čistá. Teplota sa má dnes držať okolo 5 stupňov, ešte s ľahkými prehánkami.
Krásny pstruh na strímer.
Prieskum rybárskeho terénu
Začíname teda s nymfou priamo pri ubytovaní. Po chvíli prichádzajú prvé zábery od menších športových lipňov okolo 30 cm. Celkom som prekvapený, že lipne reagujú na väčšie nymfy, a tak dnes nebude taký problém s technikou vedenia.
Po hodinke sadáme do auta a prechádzame na hornú časť rieky. Začíname kúsok od prameňov. Rieka tu vyviera zo zeme a po pár metroch je tok vody už ako Revúca. Ideme pospolu za sebou a bez problémov pridávame jedného lipníka za druhým, bohužiaľ, stále vo veľkostiach okolo 30 cm. V tej vyššej vode sa tým veľkým „plachetníkom“ nechce. Potočáci sú, bohužiaľ, v trení, a tak reagujú tiež len menšie kusy. Dnešok je veľmi náročný, dlhá cesta, brodenie vo vyššej vode a ešte sme sa rozhodli z dôvodu kratšieho dňa vynechať obed a chytať až do tmy.
Mírov trofejný lipeň 50,50 cm.
Polmetrový lipeň
Opúšťame prúdne miesta a schádzame k dlhej pláni. Tu je vidieť pár krúžkov na hladine. Peter sa vydal pod pláň opäť na prúdy a ja s Martinom prezbrojujeme na suchú mušku. Respektíve, len Martin. Ja som zvyknutý chytať na suchú mušku aj francúzskym nadväzcom, a preto mením len nymfu za suchú a už nahadzujem. Ryby reagujú úžasne. Za pár minút máme každý 10 ks okolo 35 cm. Asi po polhodinke zber ustáva a ja na pláni len mením suchú mušku opäť za nymfu a už očami vyhľadávam pasúce sa lipne okolo dna. Po pár menších konečne nachádzam kus cez 50 cm. Dám mu pár sekúnd, nech si na mňa zvykne a už naňho navádzam svoju nymfu. Asi po 10 hodoch vidím, ako sa lipeň pohol za muškou a zasekávam. Ryba sa odlepila od dna a svojím typickým hadovitým pohybom sa snaží dostať z háčika. Po krásnom súboji na trojkovom prúte s fluorocarbonom 0,10 Hanák Competition podoberám prvého lipňa atakujúceho hranicu 50 cm. Pár krásnych rýchlych fotiek na vodnej rastline a pláva späť. Krásne zakončenie prvého dňa!
Unavení sa presúvame na ubytovanie. Rýchla sprcha, niečo teplé a suché na seba a ide sa na večeru. Teplá paradajková polievka, gril mix a ako zákusok palacinky… Mňam, to bola dobrota! No a aby nám dobre trávilo, tak ešte kávičku a slivovičku. Večera sa málinko pretiahla. Debatovali sme o prvých dojmoch mojich kamarátov a pripravovali sa teoreticky na ďalší deň. Pri tejto debate sme sa pozreli až na dno fľaše, a to bol čas ísť do hajan.
Ťažký lov lipňov na pláni.
Rybárska úroda
Ráno o pol ôsmej budíček. Voda klesla o pár centimetrov, teplota ráno okolo nuly. Predpoveď sľubovala cez deň už 10 stupňov a polojasno. Reštaurácia krásne voňala čerstvo namletou kávou a pripravovaným hemendexom. Už pri raňajkách začalo vykukovať slniečko a teplota sa pomaly šplhala nahor. Dnes teda ešte obliecť do dvojitej spodnej bielizne a poriadnych teplých ponožiek. Večer som ešte všetkým upravil nadväzce, nech ich majú čo najcitlivejšie a spoznajú každý drobný záber. Pre dnešok som vybral dolnú prúdnejšiu časť rieky. Predsa len sa ryby na prúdoch tak neplašia a sú viac aktívne do záberu. Došli sme pod splav, kde sa prúdy zľahka spomalia a na dne sa objavujú drobné priehlbiny, v ktorých sú zaparkované lipne. Martinovi sa strašne zapáčil riečny prah a aj napriek môjmu upozorneniu, že tam toho veľa nechytí, pretože je už takmer koniec novembra, nedal si povedať a vyrazil tam. Ja s Petrom sme začali z brehu obhadzovať piesočný zlom, ktorý sa tiahol okolo brehu a kde som predpokladal pasúce sa lipne. Hneď na druhý hod krásny lipeň 35 cm a o chvíľu ďalšie a ďalšie, a ďalšie. Než som vliezol do vody, mal som 10 rýb vonku a Peter bol na tom podobne.
Tomáš so svojím bodkovaným krásavcom.
S úspešným prútom je svet krajší
Tak sme sa posunuli viac do vody do hlbšieho prúdu. Tam sa nám veľmi nedarilo, pretože prúd bol ešte stále dosť silný a malé mušky sme nedokázali dostať až ku dnu. Napokon po hodine chytania sme boli obaja na 20 rybách a pár z nich bolo cez 45 cm. Asi o poldruha hodiny sa vrátil naštvaný Martin, že ryby dnes vôbec neberú. Dal vraj len jedného slušnejšieho potočáka. No niekedy jednoducho treba poslúchnuť svojho sprievodcu a dať na jeho rady. Keď sa dozvedel, koľko rýb sme už chytili, hneď nás predbehol a ujal sa vedenia vo vode. Po pár hodoch tiež podobral pekného lipňa a hneď bol veselší. Ja s Petrom sme si dali pauzu, urobili pár krásnych fotiek jesennej prírody a na zahriatie jednu slivovičku. Po 20 minútach sme vyrazili po stopách Martina a pridali pár krásnych lipňov okolo 40 – 45 cm.
Okolo jednej hodiny ryby začali zbierať na sucho. Jasný signál na nič nečakať a prezbrojiť. Hneď som na chlapcov zavolal, že žiadne suché šnúry, dnes to bude škola suchej mušky s francúzskym nadväzcom. Zo začiatku bola sranda pozerať sa, ako sa v tom motajú, ale po chvíli obaja pochopili, čo majú robiť a začal sa riadený odlov zbierajúcich lipňov. Všetky ryby boli síce do veľkosti max. 35 cm, ale bolo to úžasné jesenné suché lipňovanie. Okolo pol tretej už opäť ryby zišli ku dnu, a tak stačilo len odhryznúť suchú mušku a dať späť nymfu. Záberov už bolo menej, ale my sme vytrvalo „šliapali“ vodu ďalej. Chlapi chytali už len športové veľkosti, ale ja som stále veril, že v týchto miestach vždy stávajú trofejné kusy.
Popoludňajší rybolov pri reštaurácii.
Repete kráľa lovu
Po ďalších asi 20 metroch som zrazu začal pozorovať svetlé fľaky na dne, ktoré tam vznikli po trení potočákov. Týmto miestam sme sa, samozrejme, pri brodení vyhýbali. Ale zo skúsenosti viem, že tieto miesta neskôr vyhľadávajú kvôli potrave veľké lipne. Jedno miesto bolo tesne nad menšou jamkou a tu som cítil možnosť veľkej ryby. Miesto som začal prechytávať a zrazu drobné pristavenie signalizátora. Nasleduje okamžitý zásek a vzápätí výskok a útek krásneho lipňa. Telo mal neuveriteľne vysoké a plachtu ako dlaň. Je tam, 50 cm plus, pomyslel som si. Len to teraz s tou desiatkou vlascom nepos… Rybu som držal v neustálom tlaku a snažil sa postupne dostať pod ňu. Bol to krásny súboj. Tento kráľ presne vedel, o čo ide a snažil sa vymiesť každú trávu a koreň, čo mal po ceste. Boli to nervy, ale len čo sa mi podarilo dostať sa pod neho, zdvihol som rybu do prúdnice, tam rybu silný prúd oslabil a ja som rýchlym pohybom lipňa podobral. „Wau, to je kus!“ vykríkol som. S podobranou rybou som sa vybral za Petrom, ktorý bol kúsok odo mňa. „Bože, to je kus…“ konštatoval Peter. Vytiahol meter a rybu mi hneď premeral. „50,5 cm,“ hlási. „Opäť si kráľ lovu,“ zvolal Peter. Urobili sme pár fotiek a šup s ním späť.
Nedalo mi to a na miesto som sa ešte rýchlo vrátil a o chvíľu už hrčala brzda navijaka a ďalší krásny lipeň bol tam. Tentoraz mal o niečo menej – 47,5 cm. „Krásavec!“ zablahoželal Martin.
Môj krásny potočák na strímer.
Zajtra im dáme, čo sa patrí!
Pomaly sa začalo stmievať. Unavení, ale plní krásnych zážitkov sme sa vydali späť na ubytovanie a zaslúženú večeru. Toľko zážitkov sa ani nedalo zhrnúť za taký krátky čas pri večeri. Pokračovali sme pri drinkoch na izbe. Niekoľkokrát sme zas a znova preberali techniku suchej mušky na francúzovi. Chalani z toho boli úplne vedľa, že sa s tým dá hádzať na 15 m ako s normálnou šnúrou. „Jednoducho, bomba,“ zakončil debatu Peter, ktorý má precestovaný za rybami celý svet a jeho nadšenie bolo neuhasiteľné. Posledná slivovica a ide sa spať. Zajtra im dáme, čo sa patrí!
Ráno už nás budilo slniečko a krásny opar nad vodou. „Dnes to bude krásny deň, páni, možno aj opaľovačka.“ Hlásia 15 stupňov a jasnú oblohu. Keď som vyliezol pred apartmán k vode, bolo vidieť, že voda je už na normálnom prietoku. Hneď som mal jasno. Dnes sa ide na strednú časť toku, na dlhé pláne, chytať ryby na sucho a na nymfu na oči. Opäť skvelé výdatné raňajky a hurá na ne. Po 15 minútach chôdze sme boli na mieste – koniec pláne s prechodom do plytšieho prúdu. „Tu dáme nymfu a hľadajte iba veľké ryby. Tie sa pokúsime dostať s malinkými nymfami.“
Kvalitné vybavenie je 50 % úspechu.
Vyhráva ten, ktorý je lepší
Po desiatich minútach volá Peter, že vidí niekoľko krásnych lipňov a jedného velikánskeho pstruha v malej jamke pri brehu. „Neboj sa a skús, čo som ti včera ukazoval a len pozoruj, či sa ryba pohne. Ak áno, hneď sekaj,“ narýchlo som mu ešte vysvetlil, čo má robiť. Pozorujem ho, ako sa mu darí, a zrazu Peter prudko zasekáva a kričí, že je tam! Ale nie lipeň, lež ten obrovský potočák. Rýchlo balím prút a ponáhľam sa za ním na pomoc. Pstruh chvíľu stojí a Peter s ním nemôže ani pohnúť. Zrazu ryba vyrazila neuveriteľnou rýchlosťou a uteká takmer až na podkladnú šnúru. Z navijaka strieka voda, ako pstruh rýchlo odvíja šnúru. Postupne sa k nemu približujeme až na vzdialenosť 5 m. Krásne ho vidíme a odhadujeme 60 cm plus. Ťažký, silný súboj pokračuje niekoľko minút, keď sa zrazu pstruh opäť rozhodol vyraziť zo všetkých síl. Peter nestihol povoliť a malá nymfa sa pstruhovi vyrezala z tlamky… Smutný, ale predsa šťastný Peter len povedal: „Vyhral, bol lepší. Ideme na panáka na breh, to musím rozdýchať.“
Porada.
So zatajeným dychom…
Rovnakým spôsobom lovu som do jednej hodiny popoludní dal asi 25 rýb medzi 40 až 50 cm. Bol to naozaj nádherný rybolov. A to, na čo som sa najviac tešil, sa o 13:00 začalo odohrávať priamo pred mojimi očami. Na hlbšej dlhej pláni sa začali ukazovať krúžky. A bolo vidieť, ako sa krásne veľké čierne tiene začínajú odlepovať od dna a útočia na maličké podenky. Opäť som len prehodil nymfu za suchú mušku a šiel do nich. Ryby mi mušku brali krásne a ja som postupne dostával jedného krásavca za druhým. Keď tu zrazu sa asi 10 m odo mňa vyhuplo telo obrovského lipňa. Tak ten musí byť môj, pomyslel som si. Na to miesto som dal asi 20 hodov a nič. Ok, dám mu pauzu. Skúsim tie okolo a naň sa o chvíľu vrátim. Po pár ďalších rybách pozerám do vody, či ho aspoň uvidím. A bol tam – krásny čierny chrbát sedel pri dne, asi 1,5 m hlboko. Toho musím veľmi nadhodiť proti prúdu, aby mal dostatok času mušku zacieliť a ešte si po ňu vystúpať. Opakujem jeden krajší hod za druhým, keď zrazu vidím, ako sa mohutné telo odlepilo od dna a pomaly stúpa nahor k mojej muške. Srdce mi prestalo byť a zatajil som dych…
V hlave mi len znelo: „Vydrž, neponáhľaj sa, nechaj ho to zažrať…“ Možno som aj na sekundu zavrel oči. Muška mizne v jeho tlamke a on sa otáča smerom ku dnu. „Teraz, to je ten okamih, sekaj!“ hovorím si. Trhnem prútom a kráľ tam visí. Opätovné hadovité pohyby tela a snaha o útek. Výskok a znova cez brzdu ďalej do pláne. Úžasný súboj šikovnej ryby s jemným vybavením a skúseným rybárom lipeň prehráva a ja s úsmevom na perách podoberám kráľa. Premeranie v podberáku vo vode a opäť zdolaná magická päťdesiatka. Meral krásnych 51 cm! Ja som bol už úplne spokojný a nechcel som už zamurovať inou myšlienkou tento posledný zážitok z krásneho súboja.
Muškárske nebo.
Vydarená neskorá jesenná výprava
Vybrodil som z rieky a šiel za Petrom. Ten bol už tiež ukojený nádhernými súbojmi, a tak sme sa rozhodli ukončiť predčasne tento deň a ísť si sadnúť na slniečko, na terasu k vode a už len relaxovať na krásne hrejúcom slnku. Objednal som nám niečo na jedenie a na pitie. Domáce čevapi, pivečko a štamprlík slivovice urobili krásnu bodku za vydarenou výpravou. Preberali sme každý súboj, každý záber zas a znova. Jednoducho, táto výprava nás pohltila a my sme svoje dojmy potrebovali ventilovať. Martin sa nevedel chytania nabažiť a došiel za nami až za úplnej tmy. Začali sme si z neho hneď robiť srandu, že sme mu už nachystali čelovku, nech vyrazí na nočný zber… Martin to hneď pochopil a naladil sa na náš humor, aby sme v ňom pokračovali až do neskorého večera.
Na záver musím povedať, že to bola jedna z najvydarenejších takýchto neskorých akcií. Počasie nám prialo, voda klesla na super stav. Hneď po našom odchode začalo pršať a prší asi doteraz. Ryby brali a dostali sme sa niekoľkokrát aj na magickú päťdesiatku. Chlapi boli šťastní z novo nadobudnutých informácií a zážitkov a už sa veľmi tešíme na jar, keď – pokiaľ svetová situácia dovolí – vyrážame ihneď znova.
Kráľovská pláň pri moteli Aqua.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
