Rok sa s rokom stretol a my znova stojíme pred našou najväčšou výzvou posledného obdobia, pretekmi King of the Lake v Čechách na priehrade Slapy. Ako už mnohí viete, dovolím si tvrdiť, že sú to najväčšie a najlepšie preteky v Čechách a na Slovensku v prívlači z lode.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.04.2023.
Pri našej prvej účasti vlani nás tieto preteky oslovili nielen profesionálnou organizáciou na najvyššej úrovni, krásnym prostredím, ale aj priateľskou atmosférou. Sympatia bola taká, že sme sa ako časopis Slovenský RYBÁR s organizátormi dohodli na spolupráci a pre ročník 2022 sme sa stali mediálnym partnerom týchto pretekov. Sme na to aj patrične hrdí! To nás tiež zaväzovalo, aby sme si neurobili hanbu a nespravili nulu! Lebo aj to sa môže stať, človek nikdy nevie.
Ráno pred štartom sa to hemží v prístave ako v mravenisku.
Slovenská partia na Slapoch
Tohto roku to bolo ale o čosi iné, nielen pre zmenu pravidiel v bodovaní a priebehu celých pretekov, k čomu sa dostanem neskôr, ale aj preto, že sme už vedeli, do čoho ideme a čo nás čaká. Veľmi sme sa tešili aj na stretnutie so starými a aj novými priateľmi. Tentoraz bola naša výprava o niečo väčšia. Pretože vlani po návrate z KOTL 2021 sme rozprávali naše zážitky našim kamarátom z Kráľovej s takým entuziazmom, že sme ich namotivovali až tak, že vraj by si to išli skúsiť aj oni a „pričuchnúť“ k tej pretekárskej atmosfére a čo to všetko predstavuje. Preto naše rady rozšírili Andrej, Rišo, Rudo a Kaprík. Sú to skvelí rybári, ale preteky sú o niečom inom. Preto som mal trochu obavy, či sa im to bude páčiť a či mi náhodou potom nevynadajú, že som ich nahovoril na somarinu. Ale v jednom som si bol istý, že sa im priehrada Slapy bude páčiť. Nič obdobné na Slovensku nemáme a sú to chalani, ktorí okrem rybačky si priam užívajú aj jazdu na člne, takže som vedel, že sa tu na priehrade s dĺžkou 50 km budú môcť vyblázniť do sýtosti. A veru nevedeli sa dočkať, keďže tam ešte nikdy predtým neboli, a preto vyrazili o deň skôr ako my. Nám sa nedalo, pretože najskôr sme si museli splniť pracovné povinnosti a poslať časopis do tlače, až potom sme mohli vyraziť za nimi v utorok ráno. Aj my by sme boli radi išli skôr, pretože pár dní tréningu navyše by nebolo na škodu, ale keď sa nedá, tak sa nedá. Treba sa s tým vyrovnať a prispôsobiť sa situácii.
Po registrácii, každý tím vyfasuje číslo a oficiálny meter pretekov.
Náš kamarát čln
V utorok sme stihli ísť ešte aj na vodu, pretože sme prišli už okolo obeda. A museli sme využiť každú hodinku, pretože sme sa tohto roku vybrali na preteky s novinkou roka 2022 – člnom FINVAL 475 Evo SC a ešte sme ani nestihli úplne zabehnúť motor. Tak šup hneď na vodu a vlažným tempom skontrolovať vlaňajšie miesta, či sú aj tohto roku „horúce“. Človek si musí aj zvyknúť na nový čln, iné usporiadanie boxov, prútov, sonarov a podobne. Aby pri pretekoch už intuitívne vedel, kde čo má po ruke a nestrácal čas hľadaním. Rozhodli sme sa tiež vybrať z člna jednu sedačku aj s nohou, keďže je tento čln vybavený dvoma pohodlnými, výklopnými sedačkami. Takto nám vznikol veľkorysý priestor v člne na pohyb a aj napriek tomu som mal pri presunoch pohodlíčko.
Hneď ako sme vyrazili z prístavu, zastihla nás menšia prietrž mračien, tak sme to zaparkovali pri najbližšom móle, obliekli nepremokavé oblečenie a prečkali, síce len polhodinový, ale zato výdatný dážď. Čln je komplet vydrenážovaný a my sme ho mali vo vyhotovení kombinácia vinyl a koberec, takže aj po výdatnom lejaku nestojíte po kolená vo vode, ale ako voda prišla, tak odišla, za pomocou automatického čerpadla a my sme mohli hneď vyraziť na vodu bez toho, aby sme prácne museli vyčerpávať vodu z člna. Suché boxy sú tiež vydrenážované, takže čo malo ostať suché, aj bolo suché. Na vode sme zostali až do tmy, aby sme maximálne využili čas. Motor bol zabehnutý a Honda BFP60A si priadla ako spokojný kocúr, tak sme to išli zaparkovať, aby sme v stredu ráno mohli vyraziť na plnohodnotný tréning.
Prvá bodovaná ryba vždy prinesie úľavu a upokojenie.
Družobný a užitočný deň pred
V stredu sme sa držali nášho harmonogramu a o 7.00 sme už boli na vode. Hlavným cieľom bolo skontrolovať zvyšné miesta a objaviť nové. Sem‑tam aj nahodiť a zistiť, ako a na čo ryba reaguje, ale samotný lov nebola priorita. Veď ryby ulovené na tréningu sa do pretekov nepočítajú. Aj v stredu sme sa snažili využiť čas na maximum, pretože vo štvrtok sa už nesmelo chytať – to bola jedna z noviniek v pravidlách pretekov. Na vodu sa síce ísť mohlo, ale len sonarovať. Na programe bola prezentácia pretekárov, utužovanie priateľských vzťahov pri grilovanom prasiatku či spoločná fotografia všetkých pretekárov. Usporiadatelia pripravili taktiež súťaž pre pretekárov o hodnotné ceny v casting športe „skish“ (hod jednou rukou na terč) za účasti mnohonásobnej majsterky sveta a držiteľky svetového rekordu práve v tomto športe Kateřiny Markovej. Večer o 19.00 bolo oficiálne otvorenie pretekov a porada pretekárov. Takže program bohatý, ale my sme si ho – ako aj väčšina pretekárov – ešte spestrili prípravou prútov a nástrah na preteky, aby sme potom na vode nestrácali zbytočne čas.
Ďalšou skvelou novinkou tohtoročných pretekov bolo, že v piatok o 7.00 bol síce masový štart všetkých pretekárov, ale potom už bolo na každej posádke, ako si pretekársky 16 hodinový čas rozdelí v rozmedzí dvoch dní, v piatok od 7.00 do 19.00 a v sobotu od 6.30 do 19.00 hod. V piatok ráno sa so štartom spustil aj online prenos pretekov, takže o novinky nebola núdza. O priamy prenos bol taký záujem, že im padol server, ale chlapci to promptne zvládli a všetko išlo ako po masle.
Sústrediť sa treba na každý hod.
Hmlistý začiatok i vízia
V piatok ráno nás všetkých prekvapila hmla ako mlieko. Takže šialený štart 84 posádok sa nekonal, odštartovali sme so zníženou rýchlosťou. Veď predsa zdravie a životy nestoja za ten risk. Hmla bola neskutočná, napätie sa dalo krájať a napriek zníženej rýchlosti to vôbec nebola sranda – vnoriť sa do bieleho neznáma. Bolo odštartované, odvšadiaľ bolo počuť hukot motorov a nebyť GPS, tak netušíme, či sa krútime dookola alebo ideme smerom k brehu či od neho. Bol to neskutočný adrenalín, keď sa vám z ničoho nič objaví silueta člna alebo stromov a vy v tej hmle nedokážete odhadnúť vzdialenosť. Všetko dobre dopadlo, dorazili sme na naše vytypované miesto. A dokonca bolo aj voľné. Paľo vypol benziňák a na miesto nás dopravil elektromotorom, kde nás hneď aj zakotvil.
Hmla taká, že si rád, že vôbec vidíš svojho parťáka.
Rozpačitý začiatok
Po prvých hodoch visím v prekážke… No pekne, a to som tej nástrahe tak veril, pomyslel som si. Pokúšam sa ju vyslobodiť, no márne. Nechcem ísť po ňu, aby sme si nepoplašili ryby, a tak trhám. To je teda pekný začiatok…, nevadí! Netreba strácať čas zbytočnými myšlienkami. Ideme ďalej, beriem ďalší pripravený prút, viazať budem neskôr. Zatiaľ žiadna odozva, a tak mierne meníme pozíciu. Pomohlo to, lebo asi na tretí hod mám záber a premieňam ho v menšieho zubáča. Je síce menší, ale veľmi dôležitý, pretože je bodovaný, a to má váhu! Je to taká mentálna vzpruha, upokojenie a nová energia v žilách. O chvíľu má aj Paľo kopanec, ale žiaľ, nepremieňa. Nevadí, ideme ďalej, času je dosť. No potom nastáva útlm a nejako sme sa zasekli. Okrem pár ťukancov nič, a tak sa presúvame a skúšame chytať ostrieže. Na počudovanie sa s tým nejako trápime a nedarí sa nám. Minuli sme na to dosť času, ale bezvýsledne. Zdržali sme sa na vode o niečo dlhšie, ako bolo plánované, a tak zhruba okolo 12.30 prerušujeme lov a ideme na obed.
Rozhodli sme sa skúsiť to radšej večer, keď predpokladáme väčšiu aktivitu zubáčov. To sa nám aj potvrdilo a večer sa mi darí chytiť pekného 67 cm zubáča. To už sú na týchto pretekoch veľmi dobré body. O 19.00 končíme lov so zmiešanými pocitmi, no po debate na brehu s ostatnými, ktorým sa so zubáčmi nedarilo, nemáme až takú zlú východiskovú pozíciu do ďalšieho dňa. Úloha je jasná, v sobotu musíme chytiť čo najskôr tri ostrieže a potom naháňať šťuku. Pokiaľ tu totiž chcete urobiť dobrý výsledok, musíte za dva dni vyskladať Full House (3 ostrieže, 2 zubáče a 1 šťuku). To bola mimochodom posledná tohtoročná novinka.
Ostrieže máme v kapse
Odštartovali sme v sobotu ráno a naše trápenie s ostriežmi pokračovalo. No Paľo to prelomil a konečne sme zaknihovali pekného ostrieža cez 30 cm. Zase nasledovala menšia hluchá pauza bez ryby, ale potom sa mi podarilo chytiť 2 menšie, ale bodované ostrieže a Paľo ešte jedného zväčšil. Konečne, povedali sme si! No stálo nás to veľa času. Ihneď meníme vercajk, hor sa na šťuky!
Kamaráti majú Full House
Vyše dvoch hodín hádzania, žiaľ, neprinieslo vytúžený záber. Šťuka na Slapoch nám opäť nebola dopriata. Šťuka je tu ako jackpot, chytá sa ich tu málo a kto ju chytí, bojuje o víťazstvo. Čas nám vypršal o 14.00, ostávame na vode, vychutnávame si hrejivé slnečné lúče a unavení rekapitulujeme naše pôsobenie. No dobojované ešte nie je, preteky trvajú až do 19.00 hod. a je ešte dosť tímov, ktoré si ušetrili čas. Pomaly sa plavíme do prístavu a po ceste stretáme Chrisa s Majom, ktorým sa darí skvele. Po piatkových troch ostriežoch sa im dnes podarilo chytiť dva pekné zubáče a dokonca aj šťuku. Paráda, majú Full House a ešte aj dosť času vylepšiť nejaké tie body. Držíme im palce a tešíme sa s nimi.
Radek Filip s najväčšou šťukou pretekov.
Neskutočné, super, paráda!
Večer pri vyhlasovaní výsledkov sa dozvedáme, že Majo stratil veľkú šťuku… Škoda, mohla byť z toho aj bedňa. No uvidíme, na čo to bude stačiť. V napätí očakávame, že určite budú v prvých jedenástich tímoch, ktoré budú ocenené. Už to začalo, jedenáste miesto, nič, desiate miesto, nič… Neveriacky na seba pozeráme, až to nakoniec prišlo – siedme miesto. Neskutočné, super, paráda, všetci sa veľmi tešíme a prajeme im to. Je to neskutočný výsledok, siedme miesto v takých ťažkých pretekoch a v takejto konkurencii top prívlačiarov je super. Ešte raz gratulujeme aj touto cestou chlapci!
Tesnejšie to nemohlo byť
Na záver organizátori vygradovali napätie a na pódium pozvali prvé tri tímy, ale neprezradili, kto sa na akom mieste umiestnil. Sú medzi nimi aj vlaňajší víťazi, tím Garmin‑fishing.cz (Roman Kuřil a Josef Verner). No nakoniec sa im obhajoba titulu nepodarila a skončili na 3. mieste. Druhé miesto obsadil tím RAPALA Fans Team v zložení Tomáš Mráz a Jan Stluka. Kráľmi jazera 2022 a titul šampiónov získal GUNKI Team – Maso Třebovle v zložení Martin Štěpnička a Michal Frauenberg. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ – gratulujeme! Bolo to neuveriteľne napínavé a tesné. Veď prvé a druhé miesto delil len jeden bod a druhé a tretie miesto, tiež len jeden bod. Tesnejšie to už ani byť nemohlo!
Naši kamaráti Chris a Majo si zaslúžene vybojovali 7. miesto.
Končíme a ďakujeme
Odchádzame plný zážitkov a skúseností. Účasť na takýchto pretekoch vás posúva vždy o kus ďalej, veď sa tu môžete učiť od tých najlepších. A aj keď, ako sa tu vraví, v ten týždeň každý klame a kto neklame, tak nehovorí pravdu, aj tak sa dá dostať k relevantným informáciám.
Na záver by som rád poďakoval organizátorom Jiřímu Koláčkovi a Jaromírovi Liškovi za skvele zorganizované preteky a celoročnú spoluprácu s mediálnym partnerom KOTL 2022. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník, v ktorom privítame možno aj jedného z vás, priatelia. Tak neváhajte a pridajte sa k nám, Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
