Dlhší čas som nevedel „chytiť niť“ na písanie do nášho časáku, lebo som mal posledné časové obdobie dosť hektické pre zmenu zamestnania, bydliska, jeho rekonštrukciu atď., atď. Podpísalo sa to aj na počte mojich vychádzok k vode, takže logicky ani inšpirácia na písanie nebola, keďže nebolo skoro o čom…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.04.2023.
Čas na zmenu
Chvalabohu, všetko sa to „utriaslo“ a koncom tohtoročnej jari som sa mohol začať venovať aj našim šupinatým potvorám.
Z drvivej väčšiny mojich článkov si určite pamätáte, že Dunaj a ja máme rovnaký rodný list… Takže celkom pochopiteľne prvé kroky po mojom rybárskom pôste viedli na brehy našej majestátnej rieky. Lenže… Určite ste z mojich článkov postrehli aj to, že pokiaľ ide o lov na Dunaji, preferoval som viac-menej lov na feeder v heavy verzii. Keďže tento rok bolo od jari až do začiatku jesene v Dunaji vody katastrofálne málo, bol som nútený vyhľadávať úseky so zúženým korytom, kde je väčšia hĺbka, nízky vodostav nie je až taký citeľný a je tu predpoklad výskytu rýb. Mínusom týchto miest bol však extrémny prúd, keď nebolo možné udržať na mieste ani tie najťažšie košíky. Okrem miernych korekcií vo výbere lovných miest v tomto období ma začala prepadať myšlienka, že jemnosť feedra odložím na jeseň, keď bude voda ako‑tak v normálnych číslach a do konca leta sa budem zoznamovať na Dunaji s riečnou kaprárinou. Moje rozhodnutie však neberte doslova ako cielený lov kaprov, tak by som to ani zďaleka nenazval. Skrátka, išlo len o to, že feedrom sa za určitých podmienok na takej vode, ako je Dunaj, loviť jednoducho nedá. A práve toto ma „nakoplo“ k myšlienke vyskúšať na Dunaji lov s kaprárskymi prútmi. Impulzom, okrem iného, bola aj prvá spoločná výprava s mojimi priateľmi, ktorí kaprárinu preferujú.
Tieto pohľady nikdy neomrzia.
Výber náčinia
Takže najprv k „vercajchu“. Pretože som sa s myšlienkou riečnej kapráriny zaoberal už neskôr, začal som zbierať poznatky k tomuto lovu z dostupných zdrojov. Keďže na Dunaji je to celé z každého uhla pohľadu „hard“, tak do úvahy neprichádzali žiadne 3 alebo 3,5 lb prúty. Podotýkam, že sa bavíme o love v prúdoch v hlavnom koryte, nie v ramenách ani zdržiach.
Takže som si zaobstaral 3,6 m/5 lbs prúty FOX Spod Marker, osadil som ich veľkokapacitnými silovými navijakmi D.A.M. Futura 680, na ktoré som natočil vlasec Awa‑Shima Ion Power Red Iso s priemerom 0,40 mm. Možno to niekomu príde zbytočne silovo prehnané, ale v týchto podmienkach žiadne kompromisy do úvahy nepripadajú.
O koncových montážach toho bolo napísané v rybárskych periodikách viac než dosť, takže v tomto smere to zhrniem len do jedinej vety: v jednoduchosti je krása – aj účel. Takže nadväzec dlhý približne 25 – 30 cm zo stuženej 25 lb šnúrky Strip‑X od Carp‚R‚Us, posledných cca 7 – 8 cm som zvliekol, na túto vzdialenosť broček, háčik KORDA Kurv Shank č. 6 alebo 4 v zosilnenej verzii XX a vlasový príves 1,5 – 2 cm. Do klipu olovo tvaru „grip“ a show sa mohla začať.
Prúty putovali do osvedčeného riečneho stojana Korum River Tripod pod uhlom približne 45 stupňov, čo najvyššie kvôli eliminácii prúdneho odporu.
Pekný jalec chytený na „panáka“.
Nástrahy a kŕmenie
Keďže dunajské ryby čím ďalej tým viac dobre reagujú na „nepartiklové“ nástrahy, čo sa mne aj mojim priateľom často osvedčilo, tak som sa rozhodol počas mojich vychádzok s „kaprárkami“ upriamiť pozornosť týmto smerom. Prakticky zakaždým som lovil tým spôsobom, že na jednu montáž som našil potápavé boilies nadľahčené zrezanou popkou a na druhú montáž som dal väčšinou niekoľko zrniek kukurice, tiež doplnených polovicou plavačky. Takzvané „snowmany“ sa mi osvedčili vo veľkostiach 20/14 a vo väčšine prípadov v ovocných príchutiach. Úspešnou kombináciou boli aj 20 mm halibut pelety s popkou ovocnej príchute, čo si však vyžadovalo časté prehadzovanie pre krátky čas rozpadu. Proste všeličo od rôznych výrobcov.
Čo sa kŕmenia týka, nemenil som osvedčenú kombináciu taktiky, teda partikel (najčastejšie kvasená kukurica) doplnený peletami na prírodnej báze, dopravený do kŕmneho pásu pomocou lopatky na dlhej rúčke.
Letný pleskáč, ktorý zabral na „snowmana“.
Ako to dopadlo
No… Dopadlo to tak, že na Dunaji mi (teda, aspoň do konca septembra, keď tento článok píšem) kapor dopriaty nebol, aj keď som sa počas niekoľkých viacdňových výprav snažil všemožne. Koniec koncov, ako som písal, účel tohto spôsobu lovu ani nebol cielený na určitý druh ryby, ale na zmenu rybolovnej techniky v podmienkach, kde feeder ide bokom; aj keď kŕmenie a nástrahy smerovali k prekabáteniu nejakého kapríka či ázijského prisťahovalca, teda amura. Ale výsledky napokon nejaké predsa prišli, keď sa mi podarilo (na boiliesového panáčika) uloviť niekoľko pleskáčov vysokých s kapitálnymi proporciami. S priateľmi sme to zhodnotili tak, že aj v týchto podmienkach je možná aspoň čiastočná selekcia rýb použitím vhodnej nástrahy. Utvrdili sme sa v tom aj preto, že menšie ryby na boilies nereagovali vôbec, pritom som olová z dôvodu zatraktívnenia montáží obaľoval do pást podobných príchutí.
Koncom septembra som sa predsa len zaradoval. Keďže počasie, vodostav, obsadenosť vytypovaných miest a kopec ďalších vecí zmenili naše plány, ocitli sme sa s priateľmi namiesto Dunaja na brehu môjho nemenej obľúbeného Hrona. Pretože všetky zmeny sa diali takpovediac „za pochodu“, spôsob lovu ani taktiku kŕmenia som nemenil, lebo podmienky na lov boli takmer identické. Odmena za trpezlivosť prišla hneď v prvý podvečer trojdennej výpravy v podobe dobre stavaného riečneho šupíka, ktorému zachutila halibut peleta v cesnakovom dipe s identickou popkou. Počas zvyšných dní ho nasledovali veľmi pekné exempláre jalca hlavatého, ale len od veľkosti 50+, čo znova potvrdilo našu tézu o čiastočnej selekcii väčších jedincov pri použití boilies.
Takže, ako sa hovorí, veľa vody som síce nenamútil, ale skúsenosti a poznatky pribudli a budem sa ich snažiť zúročiť a vylepšiť aj v nasledujúcich sezónach, pretože je evidentné, že na Dunaji alebo na hocijakej inej rieke sa dá „ísť“ úspešne aj týmto smerom.
Meandre riek sú proste čarovné.
Na záver
„Sečteno a podtrženo“: neberte tieto riadky ako objav niečoho nového a už vôbec nie ako cielený lov kaprov na Dunaji či riekach. Skrátka, niekedy nás príroda postaví pred rozhodnutia robiť niektoré veci inak, ako sme zvyknutí. V konečnom dôsledku to môže byť osožné a na záver skonštatujete, že ste sa opäť naučili v našom krásnom koníčku niečo nové. Veď predsa o tom rybárčina je…
Jeseň – najkrajšie obdobie roka (teda, aspoň podľa mňa) je v plnom prúde, a tak vám, milí rybárski priatelia, prajem krásne úlovky a nezabudnite byť šetrní k prírode…
Petrov zdar!
Večerný pleskáč na halibut peletu s popkou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
