Lov hlavátky predstavuje vyvrcholenie a zároveň koniec rybárskej sezóny. Každý rok však v sebe riešim rovnakú dilemu. Viac ma k vode ťahá možnosť úlovku majestátnej kráľovnej našich vôd, alebo stretnutie s priateľmi – hlavátkarmi? Vždy sa mi ťažko hľadá odpoveď. Vlastne, ešte som ju nenašiel…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Hlavátka – Kráľovná
Ten, kto raz zažil nečakané zastavenie nástrahy a potom silné údery do prúta, nezastaviteľný ťah mohutnej ryby dolu silným prúdom, kotrmelce, výskoky, medený lesk jej svalnatých bokov, vie o čom hovorím. Hlavátka sa pre mnohých stala doslova „diagnózou“. A je úplne jedno, či je vonku dvadsať pod nulou, snehová kalamita, veterná smršť alebo iná katastrofa. Od prvého novembra sa myseľ, celé telo, bytie podriaďuje jedinému cieľu. A tým je ona – Kráľovná.
Čas priateľstva
No na druhej strane, po celodennom vytrvalom, ale márnom prehadzovaní prúdov, jám a tíšin sú večerné rozhovory s priateľmi tým skutočným balzamom pre dušu aj ubolené telo. Stretnutia s tými, rovnako „postihnutými“… Teórie, hypotézy, fantázie, neuveriteľné zážitky, mýty a legendy, hodnotenia, všetko sa v tieto jedinečné večery prehodnocuje a znova vytvára. A je úplne jedno, či som učiteľ, doktor, údržbár alebo podnikateľ. Rozhovory okorenené „štamprlou domácej“, fotografie, prípravy náradia, nástrah, sušenie „broďákov“, všetko dlho do noci. No stredobodom pozornosti zostáva stále ona – hlavátka. A práve vtedy, v čase neúspechu, človek môže naplno pocítiť silu a nadradenosť prírody. Je to čas lovu, čas priateľstva a pokory. Ja – „pán tvorstva“ sa opäť musím mĺkvo skloniť pred jej majestátom.
Úlovky, ktoré zostanú v pamäti
No občas prichádzajú aj radostné chvíle a úlovky, ktoré sa navždy vryjú do pamäti. Ani neúprosný čas nemá na ne žiaden vplyv. Veľmi sa teším, že tých skutočných hlavátkarov a priateľov je stále viac. Peco – spolužiak z „výšky“ a špičkový muškár, bývalý reprezentant a tréner. Vlado – ktorý má okrem Bratislavy aj ďalšie dva domovy. Jedným je Liptov so pstruhovou bešeňovskou nádržou, druhým je hlavátková Orava. Nikdy nevynechá príležitosť uniknúť z „ruchu veľkomesta“ na „horniaky“. Rišo – môj bývalý študent a teraz vynikajúci ichtyológ a hospodár. Tibor – rybár a poľovník. Stále čaká na tú svoju prvú kráľovnú. Šéfredaktor konkurenčného Poľovníctva a rybárstva. Ivan – docent, vynikajúci a mimoriadne skromný človek s encyklopedickými znalosťami, vnuk Sama Ivašku, ktorý ako prvý na svete zvládol a detailne popísal celú technológiu jej umelého chovu. Aj napriek vysokému veku nevynechá žiadnu možnosť lovu našej kráľovnej. Jardo – náš vedátor a výborný pedagóg z Nitry, ktorému všetci poctivo zbierame šupinky z hlavátok pre výskum veku a rastu našej kráľovnej. Lukáš – pstruhár a majster prívlače. Okrem pstruhov a lipňov mu už dávnejšie prirástla k srdcu hlavátka. Peter – šťastný lovec, ktorému sa hneď v prvej sezóne podaril husársky kúsok – úlovok hlavátky cez meter. Zdeno – dokonale pozná hlavátkové miesta na Hrone, ale aj na Orave. Laco – nepriateľ kormoránov, ale inak dobrák, pripravený vždy s termoskou zázračného bylinkového čajíka. Miro – univerzálny rybár, hlavátkar, špičkový muškár, jednoducho „vydra“ s citom pre ryby, a jeho syn Peter, ktorý z rybárčiny zdedil po otcovi úplne všetko a možno aj niečo navyše. Janko – priateľ, ktorý precestuje najviac kilometrov z Bratislavy práve za hlavátkou. Doktor zo Žiliny, ktorému okrem Oravy učaroval aj Váh. Paťo, redaktor Slovenského rybára a skvelý rybár - prívlačiar. A ešte mnoho ďalších priateľov. Nedá sa spomenúť všetkých, ale nakoniec sú tu ešte naše hviezdy. Tuli – Ivan, herec, ktorý viac reční, ako loví. Je majster vo vymýšľaní príbehov, ktorým môžete aj nemusíte veriť. A Jakub, ktorého pozná azda každý rybár a len prednedávnom sa pripojil k nám, oravským hlavátkarom. Ďakujem, priatelia, ďakujem, hlavátka!
Opäť začína sezóna jej lovu a ja znova riešim rovnakú dilemu – neviem, na čo sa mám viac tešiť…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
