Napriek tomu, že patrím medzi tých šťastnejších, ktorým sa podarilo zdolať viac kapitálnych kaprov nad „magickú“ 20 kg hranicu, stále mi absentovalo zdolanie kapitálnejšieho amura. Preto som sa na svojich posledných výpravách viac zameral na úsilie o zdolanie kapitálnejšieho jedinca tohto druhu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Amur biely, ktorého v našich končinách slangovo voláme aj „ruské torpédo“ alebo „ruská ponorka“, pochádza z východnej Ázie, konkrétne z povodia rieky Amur. Práve cez východnú Áziu sa postupne rozširoval na územie bývalého Sovietskeho zväzu aj k nám a pravdepodobne preto vznikli tieto jeho prezývky. V našich končinách chytiť kapitálne exempláre amura bieleho je v dôsledku nášho podnebia komplikovanejšie, lebo obľubuje subtropické podnebie, kde sa mu výborne darí v raste. U nás, žiaľ, rastie podstatne pomalšie z dôvodov obmedzenej prirodzenej potravy a nižšej teploty vody. Je to veľmi žravá ryba, ktorá sa živí predovšetkým rastlinnou potravou. Ak jej má dostatok, za deň dokáže skonzumovať toľko, koľko sám váži. Aj napriek tomu, že je to jedna z najrýchlejšie rastúcich sladkovodných rýb, u nás nedokáže pravidelne dosahovať kapitálne rozmery.
Desaťhektárové jazero s priemernou hĺbkou zhruba 5 metrov ukrýva
pod hladinou aj kapitálne amury.
Súboj sľubuje adrenalínový zážitok
Pre mnohých športových rybárov sa vďaka svojej bojovnosti stal veľmi obľúbenou rybou. Ak niekto už zdolal amura, tak vie, že sa pritom riadne zapotí. Sú to totiž veľmi bojovné ryby a často idú na hranicu bytia, pričom súboj je nezabudnuteľný a plný adrenalínu. Nečakané výpady a bojovnosť blízko pri brehu sa ešte znásobujú. Pri zdolávaní treba dávať pozor aj na ich akrobaciu – okrem iného majú nadanie vyskakovať aj z podberáka!
Už som zažil zdolávanie menších či väčších amurov, ale vždy to bol súboj, ktorý mi utkvel v pamäti. Stále som dúfal, že príde vhodný čas na to, aby som si užil súboj so statným jedincom z kategórie kapitálnych. Počas zimných mesiacov som sa snažil naštudovať a vybrať si vhodné možné revíry, kde by sa mohli takéto kapitálne exempláre nachádzať a následne som mal v pláne zopár takýchto revírov aj navštíviť. Z rôznych dôvodov (hlavne rodinných) mi neostalo veľa času v tomto roku na rybárske výpravy a okrem rybárskych pretekov som ich v tomto roku absolvoval zatiaľ len dve. Na mojej poslednej výprave na štrkovisku neďaleko môjho bydliska sa mi síce podarilo zdolať pár statných amurov, ale nad „magickú“ bol len nádherný lysec.
Tento krásne stavaný šupináč výborne spolupracoval pri fotení.
Rybárska „autonakladačka“
Pôvodne som mal ísť na výpravu s rodinkou, ale okolnosti vyústili do zmeny na poslednú chvíľku. Mojím parťákom sa stal Zdenko, s ktorým som už úspešne absolvoval jedny rybárske preteky. Naším cieľom bol jeden z mnohých rybníkov neďaleko Dunaharaszti v Maďarsku, jazero vo veľkosti asi 10 ha s priemernou hĺbkou zhruba 5 m. Deň pred odchodom balenie pripomenulo úspešne zvládnutú hru Tetris, ale ranné prekvapenie pri nakladaní chladničky prinieslo komplikáciu.
Komplet natetrisované auto vykazuje známky defektu a ja s vedomím, že budem pochopiteľne meškať, informujem parťáka, ktorý je už na ceste. Táto správa pre neho prináša pri silnom nárazovom vetre aj príjemnejšie cestovanie s prívesným vozíkom na diaľnici v nižšej rýchlosti. Mali sme rôzne vzdialenosti a smer k miestu, ale napriek tomu, že som sa vydal na cestu s meškaním, podarilo sa mi prísť na miesto iba pár minút po parťákovi.
Čln M-Boat a zavážacia loďka Carp Scout vždy pripravené – veľký a malý brat.
Sme na mieste – bude sa vysávať
Po získaní povoleniek na rybolov sme rýchlo išli na vytypované miesto na jazere a za ešte stále značného nárazového vetra sme rozkladali náš stanový tábor. Boli sme radi, že sme to stihli ešte pred dažďom, ktorý sa následne spustil. Lejak nás viac‑menej sprevádzal okrem posledného dňa skoro celú výpravu. Po príprave udíc sme začali hľadať na jazere miesta pre naše nástrahy, na čo sme mali k dispozícii aj čln, aj zavážaciu loďku. Pri hľadaní sme nezaregistrovali v našom priestore žiadne extrémne prekážky a zmeny hĺbok boli plynulé.
Moje montáže som sa rozhodol skúšať na takých miestach, kde som predpokladal, že v rôznych častiach dňa by to mohla byť zaujímavá lokalita pre amura a vybral som si hĺbky 2,75 m, 4,5 m a 6 m. Ako som už spomenul, amury toho zožerú skutočne veľmi veľa a keďže chodia v húfoch, veľká dávka vhodnej potravy má väčšiu šancu prehovoriť ich ku kŕmeniu. Sú to vyslovene „vysávače“ a nie je pre ne problém behom chvíľky „povysávať“ ponúknutú návnadu a ísť ďalej. Ak ich chcete udržať na konkrétnom mieste alebo ich naučiť vrátiť sa na miesto znova, je potrebné prispôsobiť tomu poriadne aj dávku kŕmenia.
Rybačka sa páčila aj parťákovi, pričom Zdenko si týmto šupináčom posunul svoj PB.
Návnada, nástraha a montáže
Ako „koberec“ som používal tigrí orech zmiešaný s repkou a posilnený kukuričnými peletami Rapid. Na jedno vyvezenie išlo väčšinou pár kíl kŕmnej dávky s väčším pomerom v prospech kombinácie partiklu. Keďže amur má rád aj ovocie ako mirabelky, slivky, marhule a podobne, rozhodol som sa ako nástrahu používať sólo guľôčku Rapid Excellent Kráľovská slivka 20 mm a Reflex Fluo Pop‑up Ananás + N.B.A. veľkosti 14 mm. Vzhľadom na veľmi tvrdú papuľu amura som zvolil únikové montáže s tvrdým samozásekom s olovami hmotnosti 160 g až 250 g. Koncové montáže neboli dlhšie ako 20 cm a na konci boli háčiky M‑Point CS (Curve Shank) vo veľkosti 5.
Kým som čakal na záber od amura, darilo sa nám ťahať pekné kúsky z tohto jazera.
Nezastaviteľný kolotoč nádherných rýb
Už po pár hodinách od vyvezenia našich udíc sme mali double, keď sa parťákovi podaril kapor 17+ a mne nádherný šupináč z kategórie nad „magickú“. Kým sme tieto úlovky zdolali, zdokumentovali a pustili naspäť, prišiel ďalší záber, a tak to pokračovalo. Do rána sme nestihli ani vyviezť znovu všetky udice a radšej sme si išli trochu pospať. Po pokojných raňajkách v lejaku sme opäť rozmiestnili naše montáže a že sme to s raňajkami spravili dobre, to sme zistili až o 23. hodine večer, keď sme si dali „obed“. Za celý ten čas sme totiž mali kolotoč záberov, zdolávanie z člna, dokumentovanie a pustenie nádherných statných rýb, vrátane niekoľkých kapitálnych nad „magickú“ hranicu. Nestáva sa často, aby som na rybárskej výprave nemal všetky montáže vo vode, ale aj ten neskorý obed sme si mohli dovoliť len tak, že sme ich mali všetky na brehu. Výber nástrah fungoval nielen mne, ale aj Zdenkovi, ktorý používal boilies značky Meus s príchuťou Lemon Shock, Ananás alebo Tigrí orech a ponúkal ich v kombinácii na panáčika alebo sólo na D‑Rig montáž.
Boilies Rapid Excellent Kráľovská slivka bolo veľkým lákadlom na tejto výprave.
Je tam niečo špeciálne…
Na ďalší deň sa kolotoč záberov a zdolaných rýb rozbehol znovu, ale dali sme si cieľ, že obedovať budeme skôr ako tesne pred polnocou… Tomu sme sa prispôsobili a v poobedňajších hodinách sme už naše udice nevyvážali. A vtedy – počas oddychu pri obede – zbadal som na mojich miestach v tesnej blízkosti hladiny plutvy. Už som vedel, že sú tam a čeria hladinu svojimi plutvami, pričom som videl dokonca aj vystrčené chvostové plutvy.
Rozhodli sme sa vyviezť prúty opäť na svoje miesta a ani nie hodinu po vyvezení mi prišiel prudký záber a padák… Zásek – a prišlo niečo, čo sa veľmi ťažko opisuje. Neskutočný súboj a mne sa rozbúchalo srdce. Poznám svoje udice a viem, ako pracujú, preto pri výpadoch mi bolo hneď jasné, že tam je niečo špeciálne. Bol to dlhý, silný súboj, keď mi ryba nedarovala nič zadarmo. Nakoniec sa ju úplne vyčerpanú podarilo podobrať a rýchlo vložiť do plávajúceho saku. Nechcel som predbiehať, veď som už mal pár amurov, ktorým do „magickej“ vždy niečo chýbalo. Po zvážení amura a pohľade Zdenka a jeho úsmeve mi to bolo jasné. Je to tam…! Jeho čistá hmotnosť aj s veľkou rezervou bola nad želanú hodnotu a mne sa konečne podarilo prekabátiť „magické torpédo“ s hmotnosťou 21,34 kg, ktorému zachutila Kráľovská slivka. Predpokladám, že môj radostný výkrik počuli nielen na onom jazere, ale aj v širokom okolí…
Úniková (odpadávajúca) koncová montáž, zakončená háčikom M-Point CS (Curve Shank).
S nádejou aj nástrahou sa vrátime zas
Po tomto úlovku som nebol schopný nič ďalšieho riešiť, svoje udice som nechal na brehu a len som pomáhal Zdenkovi pri jeho zdolávaní rýb. Následne sme mali viaceré zábery od amurov a jeden inkriminovaný pri jednom z väčších výpadov bol úspešnejší a tentoraz súboj vyhral. Pocit z udice a pohľad na rybu v jazere dávali predpoklad, že bola ešte väčšia, ako tá zdolaná kapitálna. To nás utvrdilo v predsavzatí, že toto jazero navštívime aj v budúcom roku a budeme dúfať, že sa nám opäť podarí prekabátiť aj kapitálne amury, keďže aj Zdenkovi sa jeho súboj s veľkým amurom zapáčil.
Podarilo sa zdolať aj zopár krásnych domácich lyscov.
Rybačka ako z rozprávky
Za tých pár dní sme zdolali veľké množstvo krásnych rýb a darilo sa nám eliminovať menšie jedince aj bielu rybu. V deň odchodu konečne vykuklo slniečko a my sme boli radi, že naše veci sa ako‑tak dokázali vysušiť. Na konci našej výpravy sme boli síce unavení, nevyspatí, prefúkaní a zmoknutí, ale hlavne sme boli neskutočne šťastní a vďační za takúto fantastickú rybačku. Dopadla totiž nad naše očakávania a dovolím si tvrdiť, že bola pre nás ako z rozprávky. Som nesmierne rád, že aj Zdenkovi sa podarilo splniť si cieľ a svoj osobný rekord zdolaného kapitálneho kapra si postupne navýšil vysoko nad „magickú“ hranicu.
Ďakujem rodine za možnosť absolvovať túto úžasnú rybársku výpravu a parťákovi za výdatnú pomoc a super dni strávené pri vode. Petrov zdar…!
Pravidelný lejak s vetrom sme si užili do sýtosti.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
