Ranné slnko presvetľuje jazero. Obloha bez mráčika a bezvetrie nedávajú veľké nádeje na stretnutie s veľkou šťukou. Prehadzujem obľúbené jerkbaity a vodím ich ponad rozľahlú podvodnú lúku. Už ani nepočítam s úspechom, keď zbadám mohutný tieň sledujúci nástrahu. Odprevadí ju pod čln, zrýchli a… odpláva!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Pokiaľ siaha moja pamäť, vždy som sa zameriaval na zubáče. Nejako sa mi oddávna vrylo to pamäti, že šťuka je „hlúpa“ ryba. Pri rybárskych debatách sa všetci moji známi rybári priamo či nepriamo vyjadrovali, že šťuka je dravec, ktorý zaberie vždy. Len jej treba nástrahu priviesť pred zubatú papuľu. Aj z toho dôvodu sa mi pritrafili šťuky len ako náhodný úlovok popri love zubáčov. Takmer nikdy som sa nesnažil o ich ulovenie zámerne. Nastavenie v mojej hlave sa zmenilo asi pred štyrmi rokmi vďaka vynikajúcemu nadšencovi prívlače, dnes už môjmu priateľovi Cezarymu Łośovi. V tom čase zorganizoval výpravu na nenásytné baltické krokodíly. Našťastie som vtedy prijal jeho pozvanie a vyrazil som na túto výpravu s ním. Ako to už v takýchto príbehoch býva, zamiloval som sa do novej, pre mňa zatiaľ neznámej metódy lovu. V konečnom dôsledku som úplne zmenil svoj názor na tieto krásne a statočné ryby, a to aj vďaka vtedy ulovenému „osobáku“, ktorý doteraz neviem prekonať.
Dobre „naložený“ prút.
Medzi teóriou a praxou
O chytaní veľkých šťúk sa už toho popísalo toľko, že po zhromaždení všetkých tých informácií by sme mohli vydať veľkolepú šťukársku encyklopédiu. A vzhľadom na to, že na trh stále prichádzajú nové a nové nástrahy a pribúdajú nové spôsoby a techniky ich lovu, každý rok by sme k tomu pridali stovky strán a obrázkov. Tento článok je zbierkou mojich skúseností, založený na príbehoch rybárskych výprav za veľkými šťukami za ostatné roky. A tých sa mi (neskromne povedané) podarilo uloviť niekoľko. Nie je to však úplne detailný a vyčerpávajúci prehľad tejto širokej témy. Bude to v podstate zhrnutie toho podľa mňa úplne najdôležitejšieho.
V mojom prípade tým základným a prvým krokom bola zmena prístupu a odklon od používania malých nástrah. Tu sa úprimne musím priznať, že keď som Czarka sledoval na rybách prvýkrát, zdalo sa mi šialené používať nástrahy väčšie ako 12 cm. Nedôverčivo a skepticky som pozeral na gigantickú gumenú príšeru, ktorú posielal Czarek pod vodnú hladinu. To všetko sa mi zdalo smiešne a zbytočné až do prvého záberu a uvedomil som si, že ani malé šťuky nemajú problém s veľkými nástrahami. Odklon od klasickej prívlače k používaniu netypicky veľkých nástrah mi ukázal, že počas prívlačovej sezóny dokážem chytiť oveľa viac rýb s dĺžkou 80+, vrátane rýb z kategórie vysnívaných – teda ryby s dĺžkou nad 100 cm. Takéto ryby plávajú v našich vodách v hojnejšom počte ako si myslíme, ale na stretnutie s nimi sa musíme vopred aj patrične pripraviť.
Aj menšie ryby idú na veľkú nástrahu.
Arzenál
Väčšina klasických prívlačových prútov dostupných na trhu nie je určená pre použitie veľkých nástrah. Ich vrhacia hmotnosť zvyčajne kolíše v intervale okolo 50, maximálne 70 gramov. Oveľa vhodnejšie sú špeciálne castingové kúsky s vrhacou hmotnosťou do 100 gramov alebo dokonca do 160 gramov. A k tomu by mal takýto prút byť vyzbrojený kvalitným, silným multiplikátorom s navinutou pletenou šnúrou s priemerom minimálne 0,22 mm. Pri takomto love šťúk nemajú miesto žiadne kompromisy. Pri nahadzovaní nástrah s hmotnosťou od 50 gramov vyššie, vystavujeme prút a multiplikátor enormnému preťaženiu. Silná pletená šnúra zabráni nechcenému „vystreleniu“ nástrahy aj pri nesprávnom nahodení. A solídny prút a multík vám umožnia rýchle zdolávanie aj najväčších exemplárov. Ide predsa o bezpečnosť a čo najmenšie stresovanie rýb. Čím dlhšie zdolávanie trvá, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa ryba vráti do vody úplne v poriadku.
Chvíľa pravdy.
Tak ako pri iných metódach lovu, ani tu nenájdeme úplne univerzálny prút. Vrhacia záťaž je jedna vec, no kľúčová je dĺžka blanku. Dlhšie prúty sú lepšie na lov so všetkými druhmi mäkkých návnad a plandaviek. Kratšie prúty vám umožnia s úspechom použiť jerkbaity, cranckbaity alebo glidre. Ja sa úplne najviac venujem jerkbaitom. Dôvod je jednoduchý: môžem s nimi loviť veľmi pomaly, s dlhými prestávkami a aj veľmi rýchlo. Týmto spôsobom hľadám hlavne aktívne ryby, ktoré stúpajú za vedenými jerkbaitmi. Vo svojom arzenáli mám predovšetkým 15-centimetrové nástrahy. Farby používam všetky možné – od tlmených prirodzených farieb až po svetlé, agresívne farby. Potápavé verzie sú podľa mňa oveľa lepšie ako plávajúce. Najmä pri love s dlhými pauzami, keď po pár trhnutiach nechám nástrahe 2-3 sekundy pokoja kvôli pomalému klesaniu. Ide o veľmi účinný spôsob lovu, pôsobivý najmä na lenivé a nespolupracujúce šťuky. Záber zvyčajne prichádza počas spomenutej pauzy, tesne predtým, ako sa nástraha opäť pohne. Čo sa týka koncovej montáže, vyplatí sa použiť dlhé, aj metrové nadväzce z fluorocarbonu s hrúbkou 1 mm. Stáva sa, že počas útoku šťuka zhltne celú nástrahu aj s časťou nadväzca. Vďaka väčšej rezerve v dĺžke fluorocarbonového nadväzca sa vyhneme kontaktu šťučích zubov s pletenou šnúrou.
Veľký, pogumovaný podberák je pre rybu najbezpečnejší.
Povedz: Kde?
Takmer vždy, keď na svojich sociálnych sieťach zverejním fotku s parádnou šťukou, dostávam otázku: „Kde si chytil?“ Toto je pre mňa jedna z najiritujúcejších otázok, a to nie preto, že by som chcel zatajovať miesto ulovenia či názov revíru. A rozumiem, že každý je zvedavý a chce vedieť čo najviac informácií, aby aj on chytil krásnu rybu. Ale hnevá ma potreba skracovať si cestu k úspechu. Všimnite si, že pýtajúci zvyčajne chcú vedieť presné miesto, čas a tiež na akú nástrahu bola ryba chytená. V honbe za rybárskymi rekordmi sme sa asi trochu stratili, pričom sme zabudli, že najkrajšia vec na našom koníčku je cesta, nie samotný cieľ.
Atmosféra pohody.
Ja sa počas lovu šťúk zameriavam najmä na zarastené podmorské lúky a podobné miesta s vodnou vegetáciou. V teplých obdobiach roku sa oplatí hľadať v plytkej vode. Ak lovím z brehu, pozorne prelovujem blízke zarastené miesta. Ak sa z člna pokúšam driftovať na podvodných lúkach, určite hľadám ryby pri ich okrajoch, teda tam, kde končia zarastené miesta a dno sa postupne zvažuje do hĺbky. Tam vždy náš milovaný krokodíl veľmi rád hliadkuje. Moje obľúbené jerkbaity sa snažím vodiť v stĺpci a snažím sa sústrediť na ich správnu prezentáciu. Je to podľa mňa oveľa dôležitejšie, ako riešiť, kde v stĺpci sa nástraha pohybuje. Šťuky, pokiaľ ich nástraha v diaľke zaujme, nemajú problém „vyletieť“ za ňou aj na vzdialenosť väčšiu ako 5 metrov. A to platí aj pre ryby, ktoré číhajú vo väčších hĺbkach pri vodení nástrah pomerne plytko. Napríklad, počas minuloročnej výpravy na Mazurských jazerách šťuky atakovali voblery priamo pod hladinou, pričom hĺbka tam bola medzi 4 a 5 metrami. Pozrite sa na anatomickú stavbu šťučej hlavy. Oči sú posadené tak, aby dokonale videli korisť, ktorá sa pohybuje nad úrovňou jej papule. Potvrdzujú to aj videonahrávky podvodných kamier namontovaných na konci trollingových systémov. Jerky sú podľa mňa ideálnou nástrahou nielen pre ich charakteristický pohyb, ale aj pre silné vibrácie, ktoré šťuky vnímajú bočnou čiarou. To je veľmi dôležitá časť celej skladačky. Okrem toho sa snažím čítať vodu aj v súvislosti s výskytom rybieho drobizgu alebo všeobecne bielej ryby na potenciálne vhodných lovných miestach.
Pozrite na tie farby.
Povedz: Ako?
Po prvé – veľmi rýchlo. Po druhé – veľmi pomaly. Výhodou je mať pripravené dva prúty. Jeden vyzbrojený multiplikátorom s vyšším prevodom a druhý prút s multíkom s menším prevodom. Samozrejme, že je možné loviť aj s jedným setom, ale prispôsobiť sa dokonale dvom rôznym štýlom lovu môže byť v dlhodobom horizonte problematické. Dva rôzne sety: prút plus navijak mi jednoducho vyhovujú. Väčšinou chcem loviť rýchlo v zmysle akcia‑reakcia. Ak sú šťuky hladné, vidia nástrahu, a teda je len otázkou času, kedy sa rozhodnú zaútočiť. Vec sa komplikuje, keď výsledky neprichádzajú. Potom je potrebné trošku zakombinovať. Skúšam vodiť nástrahy veľmi pozvoľna alebo z rýchleho ťahania prechádzam do niekoľkosekundových páuz. Stojí zato tiež skúšať meniť rytmus vodenia. Od agresívnej práce po pomalé ťahanie prerušované prestávkami. Nebojme sa porušovať pravidlá.
Všeobecne sa hovorí, že odlesky lúčov a zrkadlenie bokov jerbaitov sa dobre osvedčujú počas zamračených dní. Svoju najväčšiu šťuku sa mi podarilo presvedčiť k záberu počas slnečného jasného dňa v dvojmetrovej, úplne presvetlenej čistej vode. Na čo? Na 12 centimetrový jerk.
Poznám veľa takýchto anomálií od bežne citovaných pravidiel (z vlastnej skúsenosti). Zdá sa mi, že najväčším problémom pri love s jerkbaitmi nie je výber správnej farby alebo veľkosti nástrahy, ale schopnosť správne ich vodiť. Pri love s castingovým prútom musíme jednoducho cítiť kontakt s nástrahou a chytiť ten správny rytmus. Jerk musí plávať do strán v tempe nami vynútenom. Nemal by sa „vracať“ a „zalamovať sa“ pod uhlom väčším ako 90 stupňov. Správne vodenie dobre cítiť na prúte, čo vám uľahčí získať ten správny grif.
Epilóg
Žiadne slová vám to nedajú. Treba to cítiť. Chod nástrahy cítite až v zápästí. Do toho adrenalín zdvíhajúci pohľad na veľkú šťuku, ktorá sleduje vašu nástrahu. Záber, ktorý má silu ako úder elektrickým prúdom. Krátke, agresívne zdolávanie, nezriedka končiace výskokom nad hladinu. No a samozrejme tie farby… Keď začnete chytať šťuky pravidelne, uvidíte ako veľmi sa menia v závislosti od dna aj vody, v ktorej žijú. A určite nezabudnete na ten nádherný pocit, keď ju vložíte späť do vôd jazera či rieky a ona vám zamáva chvostovou plutvou na rozlúčku…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
