Zopár narýchlo zorganizovaných a neplánovaných akcií som už absolvoval a veruže mnohokrát som neľutoval a odchádzal som od vody maximálne spokojný. Podobne to bolo aj teraz, keď sa mi ozval dlhoročný kamarát Vilo Kollega a navrhol mi spoločnú rybačku v Chorvátsku na jazere Zajarki.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.04.2023.
Na tejto vode som v minulosti lovil už trikrát a celkom sa mi na tomto jazere aj darilo, takže som približne vedel, do čoho idem. Výprava mala trvať 10 dní, ale na taký dlhý čas som ísť nemohol, preto sme sa dohodli, že na prvých 5 dní pôjde kamarát Majo a na druhú polovicu výpravy ho prídem vystriedať. Na prípravu som mal len zopár dní, ale bol som v každodennom telefonickom kontakte s chalanmi a postupne mi hovorili, čo si mám určite priniesť a naopak, čo tam majú a nemusím zbytočne nosiť. Poslednú vec, čo som zháňal, boli lieky a mastičky na alergiu pre Vila, ktorý mal na nohách množstvo červených bodiek, ktoré sa mu postupne zväčšili a javili sa ako štípance od ôs.
Ryby sme museli navádzať cez vyčistené miesto od vodných tráv.
Ponuka, aká sa neodmieta
Vyrazil som večer o 22. hodine a počas cesty som telefonoval s Majom. Niekoľkokrát nás prerušil záber a ja som bol o to nedočkavejší, kedy dorazím na miesto. Ráno pred štvrtou som bol pri vode a stál som na mieste, kde som sa túžil niekedy dostať. Toto jazero je špecifické tým, že sa tu nachádza ostrov a počas dňa sa ryby zdržujú práve v blízkosti ostrova a na noc sa rozplávajú po jazere, takže na týchto miestach bývajú dni lepšie ako noci. Predošlé rybačky sme lovili v druhej polovici jazera a bol to pravý opak. Nedokázali sme počas dňa urobiť záber. Celý deň sme museli spombovať a dostať do vody také množstvo kŕmenia, aby sme počas noci dokázali udržať ryby na lovnom mieste čo najdlhšie. Cez deň sme „makali“ a v noci sme nespali, lebo prišli vytúžené zábery. Tie zakaždým ustali až s rozvidnením a mali sme zopár hodín na to, aby sme si trošku pospali. Následne sme sa opäť pustili do spombovania a takto – doslova ako cez kopirák – plynuli nám dni. Jediné ryby, ktoré sme videli ulovené počas dňa, boli práve na miestach, kde som sa teraz nachádzal. Keď som sa dozvedel, že sa Vilovi podarilo obsadiť práve toto miesto, vedel som, že je to ponuka, aká sa neodmieta, a preto som ihneď súhlasil s touto výpravou. Majo bol na tom rovnako a dokonca odvolal plánovanú dovolenku do Turecka. Okrem pretekov to bola zároveň moja prvá tohtoročná výprava, tak som sa tešil dvojnásobne, že si konečne užijem aj pohodové mimopretekové chytanie.
Vilov kapor, ktorého chytil 3-krát. Vždy v utorok a vždy na inú nástrahu.
Na rybačku s hrabľami
Už počas tmy som sa začal rozkladať a snažil som sa byť čo najtichšie, aby som nezobudil chalanov. Majo mal v pláne ráno odísť, ale navrhol som mu, aby zostal chytať ešte do večera s tým, že sa podelíme a každý budeme mať dve udice (v Chorvátsku sa loví na 3 prúty). Očakával som, že si na rozbehnutom mieste vychutnám už za krátky čas dennú zdolávačku, ale žiadny záber neprichádzal. Tento čas som využil na vyčistenie miesta od vodných tráv, ktoré sa nachádzali pred nami v blízkosti brehu. Vedel som, že aj Majo, aj Vilo stratili pri brehu pre tieto husté trávy niekoľko pekných rýb a chcel som tomu predísť. Bol som na túto situáciu pripravený a z domu som si priniesol hrable. Tie som uviazal na dlhý špagát a hádzal ich do hustých tráv, ktoré som sa snažil preriediť. Bol som poučený, aby som tam neliezol vyzlečený a natiahol sa do broďákov, lebo práve z týchto vodných tráv mal Vilo tie vyrážky. Asi po dvoch hodinách, čo som sa mordoval s trávami, to už vypadalo tak, že by sme tam nemuseli o rybu prísť.
Šupináčov sme ulovili len zopár a prevládali lysce.
Navečer sa začal Majo baliť a práve počas balenia mu prišiel záber na jeden z prútov. Bola to rozlúčková ryba s hmotnosťou okolo 15 kg. Majovi sme popriali šťastnú cestu a aj keď sa mu príliš nechcelo, tak evidentne odchádzal maximálne spokojný. Veď počas predchádzajúcich piatich dní sa mu podarilo uloviť niekoľko krásnych rýb. Vravel som si, že keby som chytil len polovicu z toho čo on, bol by som taktiež spokojný. Po 22. hodine Vilo vytiahol udice a išiel spať. Ja som bol čerstvo nažhavený a udice som nechal vo vode. Do rána to však ani nepíplo.
Vyčistenie lovného miesta nám znížilo stratovosť rýb.
Spravodlivé rozmiestnenie prútov
Ráno som vytiahol všetky prúty a našil čerstvé nástrahy. Na každú montáž som dal niečo iné, a to BigB, Slanečka a LRA. Všetko neutrálne vyvážené, nadipované a v priemeroch 24 mm. Rovnaké príchute aj priemer som použil na zakŕmenie + tigrí orech, s trochou čerstvo navarenej kukurice, ktorú som si doma nakladal ešte teplú. Miesto bolo už rozbehnuté vo vzdialenosti 120 m, takže na tom sme nič nemenili. Prúty sme mali zaklipované na 125 m a spomb o 5 m bližšie. Vilo si zobral na starosť prípravu montáží, kým nahadzovanie všetkých šiestich prútov aj zakrmovanie spombou zostalo na mne. Prúty sme mali v stojanoch na preskáčku, takže jedna udica bola moja a druhá bola Vilova. To bolo asi najspravodlivejšie rozmiestnenie prútov a bolo už len otázkou šťastia, komu aká ryba zoberie.
Jednoduchá montáž, ktorú sme používali.
Druhý deň s prvými zábermi
Nepokladám sa za dajakého extra nahadzovača a priznávam, že zo začiatku som mal čo robiť, aby som sa dostal na hranicu 125 m s 50 cm dlhou montážou a 24 mm nástrahou, aby ma pri náhode zastavil až klip na navijaku. Montáže sme používali jednoduché, a to z fluorocarbonu a s háčikom veľkosti č. 4. Takéto montáže boli pre mňa osobne extrémne dlhé a s takými som ešte pri použití nástrahy na dno nikdy nechytal. Bola to však montáž, ktorá chalanom fungovala predchádzajúcich 5 dní, tak som nešpekuloval a prispôsobil sa. Tento druhý deň bol už lepší a dostavili sa prvé zábery. Prvá moja zdolaná ryba mala okolo 13 kg a po zdolaní kapra som ihneď poslal na lovné miesto niekoľko rakiet s kŕmením. Vilo začal tento deň s jednou vypnutou rybou a druhou stratenou v prekážke…
Nečudo, že táto ryba vyčarovala Majovi úsmev na tvári.
Na oslavu niečo orosené z chladničky
Po dvoch menších rybách som dostal záber na Slanečka od krajšej ryby a vychutnal som si prvú veľkú rybu na tejto vode, ktorá mi zabrala za svetla. Bol to krásny 26,6 kg ťažký lysec. Porušil som svoje pravidlo a na oslavu som vytiahol – namiesto tradičnej konzervy s ananásom – orosené krémeše z chladničky, na ktorých sme si obaja pochutnali. Prišiel mi ďalší záber a opäť to vyzeralo na krajšiu rybu, ale ostala zaseknutá v nejakej prekážke. Vilo mal veľkú nafukovaciu podložku Raptor (tá už pripomína skôr malý čln, než podložku pod ryby), do ktorej som naskočil a po silone sa dotiahol až nad uviaznutú rybu. Montáž sa mi podarilo dostať von, ale ryba tam už nebola. Následne som si zobral kotvičku a začal ju prehadzovať v miestach, kde sme lovili. Strávil som s tým vyše hodiny, ale podarilo sa mi vybrať množstvo potrhaných šnúr a silonov aj s rôznymi montážami. Zachytil som tiež takú spleť silonov, s ktorou som nedokázal pohnúť a keď som poriadne zabral, naberala sa mi do podložky voda. Lovné miesto som trochu poplašil, ale hlavne dobre prečistil. A hoci sme na ďalší záber museli čakať dlhšie, určite to stálo za to a myslím si, že sme si týmto podstatne znížili riziko straty úlovkov.
Dvojfarebný kapor sa nepodarí každý deň.
Ryby sa s ránom vracajú
Ďalší záber mi prišiel na montáž, kde som mal 24 mm Spicemana WS3 Crab Butyric a na konci bol šupináč cez dvadsať kilogramov. Vilo v ten deň vytiahol tiež zopár pekných rýb a zakončil to lyscom 24 kg. Po každej rybe som hodil asi 10 stredných spomb rakiet po celej šírke nášho miesta. Takisto som sa snažil rozbehať naše miesto vtedy, keď prišlo „hluché“ obdobie a dlhší čas nám záber neprichádzal. Takmer vždy to pomohlo a ryby na tejto vode na zvuk spomby reagujú evidentne pozitívne. Nebolo to však ani zďaleka také množstvo, ako sme kŕmili na predošlých rybačkách v druhej polovici jazera a aj zdolávať a fotografovať ryby počas dňa bolo niečo úplne iné ako v tme. Večer po 22. hodine išiel Vilo už tradične spať a ja som opäť nechal prúty nahodené. Do rána som mal dva zábery od rýb okolo 5 kíl a začínal som chápať, že loviť na tomto mieste počas noci nemá veľký význam, keďže ryba odtiaľto odchádza a vracia sa až ráno. Usúdil som, že bude lepšie dobre sa vyspať, aby som bol počas dňa „ready“.
Tieto rybky som videl len na tomto jazere.
Deň veľkých rýb
Tretí deň bol dňom veľkých rýb a zažili sme neskutočnú rybačku. Ráno nabehli tradične menšie ryby, ktoré neskôr z kŕmneho miesta vytlačili tie väčšie. Všetkých 6 prútov som nabúchal asi po 2 m od seba, keďže sme ani kŕmenie nechceli rozťahovať do širokej plochy. Po obede mi prišiel záber a po zdvihnutí prúta som vedel, že mám ďalšiu veľkú rybu. Krátko nato som mal záber na ďalší môj prút, ktorého sa ujal Vilo a začal zdolávať. Asi po 5 minútach sa rozozvučal aj môj tretí Flacarp, a to som už kričal na suseda, ktorý ihneď dobehol a začal zdolávať tretí prút. Vilo pomerne bez problémov dotiahol rybu k brehu a po prvom uzretí kapra mi zahlásil, že na prúte mám rybu cez 30 kg…! Ja som sa trápil s extra bojovnou rybou, ktorá sa nechcela dať zdvihnúť z dna a vymetala všetky zvyšky vodných tráv, ktoré vo vode ešte zostali. Rumunský sused medzitým na tretej udici podobral kapra s hmotnosťou okolo 10 kg, ktorého hneď po vyháčkovaní pustil. Vilo čakal už asi 10 minút zabrodený po pás vo vode a s kaprom v podberáku. Po viac ako polhodinovom súboji sa mi konečne podarilo toho neúnavného kapra takisto zdolať. Stáli sme obaja po pás vo vode a vysmiaty od ucha k uchu pozerali na seba… V jednom podberáku ryba cez 25 kg a v druhom cez 30 kg hranicu. Bolo to neskutočné – vidieť dvoch takých obrov súčasne! Po odvážení oboch rýb si Vilo zapísal do diára hodnoty: 26,6 kg, 34,8 kg a 10 kg.
Jedna profilovka a plávaj späť.
Aby toho nebolo málo, tak do večera som vytiahol ešte dve ryby cez dvadsať kilogramov plus zopár menších a Vilo ten deň zaklincoval dvomi neuveriteľnými bombami: 31,8 kg a 30,3 kg. Bol to proste deň s veľkým D, akých ani na tomto jazere nebýva veľa a aj tu sa pomerne často dokážu ryby pekne zaťať. Po zotmení som mal už toho dosť, vytiahol som prúty a išiel si ľahnúť (takéto niečo sa mi často nestáva).
Bojovný šupináč, ktorému zachutilo 24 mm BigB.
Kompenzačný lysec
V pondelok ráno som sa zobudil dolámaný a ako sa hovorí, bolel ma celý človek. Dal som si menšiu rozcvičku v podobe 20 spomb rakiet, aby som sa rozhýbal a následne ponahadzoval všetkých 6 prútov (niektoré aj na trikrát, kým som prišiel po klip, prípadne trafil správny smer). V ten deň som to mal o to náročnejšie, že som o deviatej zapínal služobný telefón aj notebook a popri kŕmení, zdolávaní a fotení som vybavoval zákazníkov. Štvrtý deň bola aktivita rýb slabšia, čo som už veľakrát zažil – po silnom dni prišiel slabší, prípadne ryby prestali brať úplne. Vilo počas dňa o dve ryby prišiel a do večera dostal dve pekné ryby na podložku. Ja som stratil jednu peknú rybu, ktorú som už trikrát zdvihol ku hladine, nadýchla sa a zakaždým urobila ešte prudký výpad a zapikovala sa do vodných tráv. Pri štvrtom takomto výpade sa v tráve vypla, čo ma dosť mrzelo, lebo už som ju mal takpovediac na lopate. Po ďalších dvoch menších rybách mi stratu predošlej ryby vykompenzoval pekný lysec s hmotnosťou 27,3 kg. Bol to ďalší parádny kúsok z kategórie Top, ktorý neodolal 24 mm BigB‑éčku, na ktoré som už následne chytal až do konca výpravy na všetkých troch udiciach.
Pravý chorvátsky šaran.
Vilo asi do niečoho stúpil…
Utorok bol náš posledný deň, do ktorého sme vkladali všetky nádeje a snažili sa z vody ešte vydolovať dajaké poklady. Aktivita rýb bola opäť o niečo slabšia a takmer vôbec sa neukazovali. Predošlé rána voda doslova žila, no v posledné ráno bola hladina temer bez pohybu. Prišli opatrné zábery, keď som mal iba jedno pípnutie a videl som, ako sa šponuje silon. Dve ryby po sebe sa mi vypli a tretia mi odtrhla montáž od obratlíka… Zrejme bol poškodený fluorocarbon.
Bol som riadne nahnevaný a takýto rozlúčkový deň som si veru nepredstavoval. Skúšal som dokrmovať, prehadzovať prúty, ale nič nepomáhalo. Až po obede prišiel Vilovi prvý a zároveň aj posledný záber toho dňa. Neviem, do čoho Vilo stúpil, prípadne v čom sa vyváľal, ale z jediného záberu čo urobil, dostal neskutočnú rybu s hmotnosťou 31,9 kg. Vilo okamžite rybu spoznal a povedal, že toho kapra chytil už dvakrát a naposledy minulý utorok s Majom. Neskôr pozrel do diára a spýtal sa ma, aký bol 17. mája deň… „Vtedy chytil túto rybu po prvýkrát, ale na inom mieste.“ Pozrel som do kalendára, následne na Vila a povedal mu: „Neuveríš, ale aj vtedy bol utorok!“ Tento kapor sa nechal chytiť trikrát, vždy v utorok, ale vždy na inú nástrahu. Niekedy sa udejú veci, ktorým človek až nechce veriť.
Už len kúsok
a je v podberáku.
Nádejná rozlúčková zdolávačka
Navečer som sa dočkal záberu aj ja a zdolal som si ešte rybu tesne nad 18 kg. Začali sme sa baliť s tým, že budeme loviť do polnoci, dokedy nám platia povolenky, potom si na pár hodín zdriemneme a skoro ráno vyrazíme, aby sme sa vyhli dovolenkovým zápcham na diaľnici. Pred polnocou som mal posledný záber a podľa zdolávania to vyzeralo, že sa rozlúčim ešte s poriadnym kapriskom. Po viac ako polhodinovom súboji som v lúči čelovky zbadal kapra do 15 kg, ktorému sa zrejme počas záberu vytrhol háčik z papule a zapichol sa mu do stredu tela pod chrbtovú plutvu. Preto taká nádejná zdolávačka, po ktorej prišlo následne menšie sklamanie.
Aj napriek záverečnej smole som odchádzal maximálne spokojný. Bol som rád, že po rokoch som si opäť zachytal s Vilom a dúfam, že v blízkom čase zase niekam spolu vyrazíme. Netuším, či sa ešte dostanem na klasickú rybačku, ale už teraz môžem napísať, že sa teším na záver sezóny, keď nás s Majom čakajú najväčšie preteky na Slovensku – Zemplínsky Kapor.
Za vynaložené úsilie prišla parádna odmena.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
