Spomínam si, ako som v závere istého videodokumentu sledoval riaditeľa novootvorenej čističky odpadových vôd s pohárom vody, ktorú potom vypil. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby to nebola voda z odtoku čističky. Splašková voda, ktorá prešla technologickým procesom čistenia. Úplne dokonalá reklama! Žiaľ, nebolo to u nás...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 16.05.2024.
Možno aj z tohto sugestívneho zážitku plynulo moje presvedčenie, že ČOV (čističky odpadových vôd) sú pre opätovné vyčistenie vody tým najlepším riešením. Že splašky, ktoré sa do čističky dostanú, dokáže prepracovaná moderná technológia opäť zmeniť na priezračnú číru vodu. Že sú to jedinečné bezkonkurenčné recyklátorky vody – zázračnej životodarnej tekutiny...
Veľký omyl
Až časom som zistil, ako veľmi som sa mýlil. Čističky odpadových vôd už ani zďaleka nefungujú tak, ako by mali. Neustále narastá množstvo nových chemických zlúčenín, s ktorými si čističky „nevedia rady“. Jednoducho, nie sú na to stavané. A tak tieto látky prechádzajú ďalej do prostredia, prakticky bezo zmeny. Ale pozor! Pôsobia pomaly, dlhodobo a o to je ich vplyv zákernejší. Stále tak unikajú pozornosti, a to nielen bežnej verejnosti, ale aj rybárov alebo ochrancov prírody. Sú to už tisíce nových látok, o prítomnosti ktorých väčšinou vie len užší okruh vedeckých pracovníkov. Pritom o ich vplyve na vodné organizmy stále prebiehajú výskumy, vedú sa diskusie. Sú karcinogénne? Vyvolávajú rôzne ochorenia, alergie, oslabujú imunitu, môžu byť príčinou neplodnosti...? Otázok je stále viac, ale chýbajú jednoznačné odpovede.
Na doraz
Ďalším negatívnym faktorom, ktorý vedie k zhoršeniu čistiacich procesov v čističkách odpadových vôd, je okrem nových druhov znečistenia, enormný nárast množstva komunálnych odpadových vôd. Developeri neustále rozširujú stavebné pozemky, budujú nové domy, sídliská, ale často sa zabúda na infraštruktúru s tým spojenú. Samozrejme, nejdem sa venovať chýbajúcim materským škôlkam a školám, ale čisteniu splaškových vôd. Nové kanalizácie sa napájajú na existujúce čističky, ktoré už pracujú doslova na doraz.
Chýbajú dažďové nádrže
Hoci sa už oddeľuje dažďová a splašková kanalizácia, nie je to všade. Po väčších prívalových dažďoch sa tak tieto vody zmiešajú, ale čistička také množstvo nestačí spracovať. Takýto mix dažďovej a splaškovej vody z kanalizácie ústi do recipientu – vodného toku cez tzv. odľahčovacie kanály. Sú to vlastne prepady, ktoré obídu čističku odpadových vôd, aby ju nezahltili. Často je v nich nahromadený kal, ktorý sa po silnejších dažďoch vyplavuje... Samozrejme, že čistička neustále pracuje a určité množstvo znečistenej vody prečisťuje, ale to je veľmi málo. V čističkách totiž úplne chýbajú dažďové nádrže, ktoré by mohli zachytiť takéto nárazové znečistenie a postupne ho púšťať a dočisťovať. Z čističiek sa tak postupne stávajú doslova „časované ekologické bomby“...
Tragédia rieky
Na Malom Dunaji som bol svedkom už viacerých menších či väčších havárií spojených s úhynmi rýb. Prakticky vždy to boli úhyny po búrkach alebo intenzívnych zrážkach. Pokiaľ uhynulo „len“ niekoľko stoviek kilogramov rýb, tak sa príčina hľadala veľmi ťažko alebo takéto úhyny unikali pozornosti verejnosti, ochrany prírody aj rybárov. Ale minulý rok v máji došlo doslova k „tragédii rieky“. Masový úhyn desiatok ton rýb sa už nedal skryť. Uhynuli aj veľké, viac ako dva metre dlhé sumce, ktoré v rieke prežili desiatky rokov bez ujmy. Až do osudného dňa, osudnej búrky... Je verejným tajomstvom, že príčinou úhynu bolo udusenie rýb v dôsledku silného zaťaženia organickými látkami z odľahčovacích objektov a z výtoku ČOV vo Vrakuni.Keď sa zdalo, že sa Malý Dunaj po roku už postupne spamätáva z minuloročnej katastrofy, prišla ďalšia rana... Situácia sa znova zopakovala v podobnom rozsahu. Uhynulo niekoľko ton rýb, ktoré predtým mŕtvu rieku oživili a pod čističku natiahli z úsekov nepostihnutých predchádzajúcou haváriou. Človeku sa až nechce veriť, že je niečo také vôbec možné... Navyše, v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta! Kde sú všetci ochranári?! O prepojení povrchových a podzemných vôd, ktoré sú zároveň zdrojom pitnej vody, radšej ani nejdem písať... Aj keď je potrebné uznať, neviem či objektívne alebo subjektívne, že čistička neustále čistí, a tak vlastne neznečisťuje...
Až keď som sa o túto problematiku začal trochu viac zaujímať, pochopil som, že toto nie je už len ojedinelý lokálny problém. Letné úhyny rýb sa opakovali na Hornáde, Toryse, Topli... Odtok z asfaltových a vybetónovaných plôch je príliš rýchly, chýba vsakovanie vody, navyše teplota takejto vody sa – vinou horúčavami rozpálených plôch – enormne zvyšuje. Keď k tomu prirátame hnijúci mix odpadu z kanálov, tak to zákonite vedie ku kyslíkovým deficitom a stále častejším úhynom rýb. Postupne sa to stáva doslova systémovou chybou. A to nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách!
Nebezpečný kokteil
Ako som už spomínal, vo vodách neustále pribúdajú nové druhy znečistenia, nové chemické látky. Uvediem niektoré, ktorých účinky sú už aspoň trochu známe. Ide napríklad o dezinfekciu, ktorá síce dokonale vydezinfikuje WC v domácnosti, ale rovnako účinne likviduje v čističkách aj mikroorganizmy, ktoré sú potrebné pre správny proces čistenia. Zostatky hormonálnej antikoncepcie predstavujú tiež veľké riziko, lebo končia v splaškových vodách a prechádzajú ďalej cez čističky. Ich dosah na vodné organizmy je stále v štádiách výskumu (rovnako aj dosah na samotného človeka...). Ale určite nie je pozitívny. Výskum je o to náročnejší, že ide o pomalé, dlhodobé pôsobenie takýchto látok. Samozrejme, že vo vodách končia aj zostatky rôznych liečiv, antidepresív, kozmetických prípravkov a ďalších látok, ktoré vytvárajú kokteil s nekontrolovateľnými účinkami. A tento kokteil nedokážu súčasne používané technológie čističiek vôbec eliminovať. Putuje tak ďalej do našich vodných tokov. Aké sú jeho dôsledky...?
Toxické ryby!
K tomu treba prirátať ťažké kovy v sedimentoch riek a priehrad, látky PCB a iné staré environmentálne záťaže, ktoré dokonca znemožňujú konzumáciu rýb ako kvalitnej potraviny. Práve naopak, konzumácia rýb z niektorých lokalít sa stáva doslova hrozbou pre ľudské zdravie! Tridsaťtri kilometrov štvorcových Zemplínskej šíravy sa nedobrovoľne stalo revírom bez privlastnenia si úlovku. Produkcia rýb ako potraviny sa z takejto obrovskej vodnej plochy vôbec nevyužíva. Prekročené limity ortuti v boleňoch na Liptovskej Mare tiež svedčia o nekvalite vody v tejto lokalite. Čo sa týka vody a postihov voči jej znečisťovateľom, naša ochrana prírody je stále – mierne povedané – vlažná.
Asi je potrebné niečo zmeniť...
Akoby sme zabudli na základné poučky, známe deťom už v materských školách, že voda je základom, zdrojom života. Že bez vody nemôže život v súčasnej podobe existovať. Stále „chytáme psa za chvost“ a neriešime príčiny. Základom ochrany vôd by mala byť najmä prevencia. Vysvetľovať ľuďom dôležitosť ochrany vody a jej zdrojov. Prevencii treba venovať oveľa viac času, úsilia. Obmedziť súčasný konzumný spôsob života, vodou viac šetriť, používať menej chémie, znižovať množstvo splaškov, predchádzať znečisteniu. Začať sa dá v krajine, ale hlavne v mestách: oveľa viac sa treba venovať znižovaniu povrchového odtoku, zadržiavať a akumulovať zrážkovú vodu. Odborníci tomu vravia modro-zelená infraštruktúra (napr. zelené strechy, retenčné nádrže, vsakovacie nádrže...). Určité riešenia sa rysujú, ale ide to veľmi, veľmi pomaly...
Preto je mimoriadne dôležité, aby okrem postojov nás, jednotlivcov prevzalo iniciatívu do rúk Ministerstvo životného prostredia. Čo konkrétne? Zmeniť legislatívu! A to najmä niektoré paragrafy Zákona o vodách, alebo Zákona o nakladaní s odpadmi. Tie totiž už vôbec nereflektujú potreby a ohľady dnešnej doby a tým viac, menej umožňujú vodárenským spoločnostiam naďalej "beztrestne" znečisťovať naše vodné toky. Rovnako aj my rybári by sme mali byť v tomto smere oveľa aktívnejší a mať prvoradý záujem o kvalitu vôd, nebyť ľahostajní. A to nie iba preto, že chceme ryby loviť a konzumovať. Ale preto, aby sme zachovali našu prírodu a najmä vodu živú, čistú aj do budúcna..
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
