Vraví sa, že zdanie klame. A rybárka, ktorú vám predstavíme, to len potvrdzuje. Povedali by ste, že v takej „krehkej schránke“ sa skrýva silná žena s veľkým srdcom? Jej poslaním je pomáhať a nebojí sa pustiť do súboja aj s najväčšími sladkovodnými rybami. Ale o tom vám už porozpráva ona sama...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 16.05.2024.
Martina, prosím, začni...
Ahoj, všetkých vás veľmi pozdravujem! Moje meno je Martina Kocinová a žijem so svojou rodinou v malej dedinke na severe Čiech. Mám dve úžasné deti a manžela, s ktorým som krásnych 18 rokov. Pracujem ako manažérka tímu v poisťovniAllianz, vediem svoju vlastnú pobočku, na ktorú som naozaj pyšná a mám tím skvelých ľudí. Taktiež som súčasťou jednotky zboru dobrovoľných hasičov. Hasičstvo beriem ako poslanie, pretože rada pomáham tam, kde je to práve potrebné. Napríklad pred rokom som sa podieľala s našou jednotkou na hasení najväčšieho požiaru v histórii ČR – v Českom Švajčiarsku. Každý rok sa tiež pravidelne zúčastňujeme upratovania brehov našej priehrady, kde sa zakaždým nazbiera iks ton odpadu a smutné je, že väčšina bordelu je od našich rybárov. Vyštudovala som ekológiu a ochranu životného prostredia, takže ma príroda a zvieratá priťahujú už odmalička. Rada sa obklopujem ľuďmi, ktorí sú nastavení rovnako ako ja a k ochrane zvierat a prírody sa snažím viesť aj svoje deti.
Ako si začínala s rybárčením?
Už ako malá som chodila na ryby so svojím dedkom, ktorý ma učil chytať kapry. Trávili sme so starými rodičmi každé prázdniny na chate, ktorá je blízko rybníkov a rieky Ohře. O pár rokov neskôr som si vzala za muža vášnivého rybára a ten ma pred dvoma rokmi zasvätil do lovu sumcov. Aj keď si asi občas vyčíta, že to vôbec urobil.
Kedy ťa rybačka definitívne uchvátila?
Rybačka ma uchvátila od prvej chvíle, keď som si sama vytiahla veľkú rybu. Ten zážitok vám už z hlavy nikto nevezme. Súboj, na ktorý sa nedá zabudnúť. Je to jednoducho adrenalín! Nikdy neviete, na akú veľkú rybu môžete naraziť. Fascinuje ma, aké sú tie ryby múdre, ako človek musí poriadne skúšať a vymýšľať nové techniky atď., aby takú veľkú rybu oklamal a mohol chytiť. Je to o množstve času a tréningu. Inak je pre mňa rybačka hlavne odpočinok. Na vode môže človek vypnúť, odreagovať sa, zamerať sa len na rybárčenie a nepremýšľať nad ostatnými vecami. Pobyt v prírode je jednoducho balzam pre dušu!
Akú rybu si chytila ako prvú?
Ak neberiem do úvahy rybačku,keď sombola malé dievča a chodila na rybník nad chatou, tak si živo pamätám môj úplneprvýúlovok, ktorý asi naštartoval aj moju závislosť od rybačky. Bolo to pred dvoma rokmi, keď sme boli s manželom a synom pri našich priateľoch vláčiť na Labe. V ten deň ryby vôbec nebrali. Povedali sme si, že „posledných 10 minút a ideme domov“, pretože to nemá cenu tam ďalejbyť. Posledné nahodenie a naraz – neskutočná jazda! Vôbec sme nevedeli, čo to ťahám. Trvalo mi skoro dvehodiny, kým sa mi podarilo rybu vybrať, pretože som mala slabý prútik. Čuduj sa svete, bol to tolstolobikvhmotnosti 40 kg. Pre mňa v tom čase najväčšia ryba a úplne prvý tolstolobik, ktorého som kedy videla!
Máš nejaký obľúbený revír?
Žiadnyobľúbený revír nemám. Rada spoznávam nové miesta, ale najradšej mám väčšie vody, kde si navzájom nikto neprekáža.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody?
Keď opomeniem spomínaného tolstolobika, tak asi najväčší zážitok mám z Talianska, keď som prvýkrát chytila sumca cez dvametre. Nejde ani tak o dĺžku, ale o to, ako bola ryba stavaná... Pre mňa ako začiatočníka to bol neuveriteľný zážitok a nikdy naň nezabudnem.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Môjnajväčšísen je chytiť sumca mandarína. To by som si naozaj priala a hádamsa mi tento sen niekedy vyplní. Fascinuje ma jeho sfarbenie. V Čechách sa mi to asi nepodarí, ale verím, že na nejakej výprave v zahraničí by to klapnúť mohlo. Podarilo sa mi chytiť sumca albína, ktorý bol nádherný, ale ten mandarín by bol predsa len lepší...
Zmenilo ťa nejako rybárske hobby?
Určite áno, našla som si čas na seba, o ktorom som si myslela, že nemám a naučila som sa sústrediť a občas byť poriadne zlostná. Ale hlavne mi rybárčenie dalo veľa nových zážitkov a spomienok.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač?
Mám rada prívlač a vertikálny rybolov prevažne z bellyboatu. Páči sa mi, že sa môžem pohybovať z miesta na miesto a môžem si prechádzať celé úseky, kochať sa krásami okolo seba... Naša príroda je taká krásna az vody je tenpohľadešte krajší!
Predpokladám, že máš viacej škatuliek s nástrahami než so šperkami...
Presne tak, niekto má doma plno náušníc, kabeliek alebo topánok a my máme zase množstvo nástrah a prútov. Stále niečochýba a na rybárčinu asi minieme najviac peňazí.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Keďženaozaj ma najviac baví lov sumcov, tak zmienim jednu nástrahu, ktorú mám najradšej – chobotnicu. Na ňu chytám najčastejšie.
Neláka ťa vyskúšať si napríklad kaprárinu?
Ja kapry nechytám, aj keď som dostala krásne kaprové prúty. Žiaľ,ešte som si k nim cestu nenašla. Ale ktovie, možno sa to raz zmení a prejdem aj na kaprárinu.
Chodievate s manželom na rybačku spoločne?
Áno, na bellyboate sa cítim bezpečnejšie, keď viem, že je niekde okolo, najmä, keď mám pod sebou tridsaťmetrovú hĺbku...
Nežiadal ťa manžel o ruku na rybách?
Šťastne vydatásom už 16 rokov, ale na rybách sme sa nebrali. V tom čase som ani nepomyslela, že budem takto pobláznená do rybárčenia a skôr som nechápala svojho muža, ako ho to môže stále baviť. Teraz to už ale viem!
Dávaš si záležať na outfite, keď ideš na ryby?
Nie, nie, toto vôbec neriešim, ja potrebujem, aby som sa cítila hlavne pohodlne. Napokon, čo si budeme nahovárať, u nás je veľmi málo rybárskeho oblečenia pre ženy, a to aj napriek tomu, že je nás čím ďalej viac. Bolo by super, keby sa tým začal niekto zaoberať a rozšíril by ponuku aj o tento segment. Často si v pánskom oblečení pripadám smiešne, pretože je mi veľakrát o iks čísel väčšie. Myslím, že v tomto mi dá za pravdu väčšina rybárok.
Chodíš na ryby aj v nepriaznivom počasí?
Áno, chodím za každého počasia. Ako hovorí jeden náš kamarát: my začíname, keď to ostatní vzdávajú. Ono to paradoxne v tom najhoršom počasí najviac berie.
Stretla si sa s predsudkom, že rybačka je výhradne pre mužov?
Dávno nie. Rybárčiť začalo veľa žien a je to určite veľmi fajn. A ešte lepšie je, keď majú muž a žena spoločné záujmy a vzájomne sa podporujú a dopĺňajú.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Meriam 160 cm, takže nie som žiadny obor. Trvalo mi celkom dlho, než mi začali veriť, že dokážem také veľké ryby chytiť a vytiahnuť sama. Mnohí si mysleli, že ryby ťahá manžel a ja sa s nimi len fotím.Nechválim sa cudzím perím! Mám ale medzi mužmi veľa priateľov, ktorí sú veľmi dobrí rybári a jasa vždy od nich môžem mnohé naučiť a odkukať.Môj otec by povedal, že som už odmala skôr ako chlapec, tak ja sa medzi tými mužmi stratím...
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Chcela by som sa všetkým poďakovať, že si tie moje slovíčka prečítali a prajem všetkým, nech sa im v rybárčení darí. Ak by som mohla poprosiť, správajme sa nielen k rybám, ale k celej prírode ako najlepšie vieme a ak sa nám podarí vytiahnuť z vody trofejný kúsok, vráťme ho späť tam, kam patrí. Také veľké ryby si určite nezaslúžia skončiť v udiarni, keď môžu urobiť radosť zase niekomu inému. A možno to budete práve vy!
Ďakujem za rozhovor, Martina, a prajem ti, aby ťa neopúšťal entuziazmus pri hasičskom poslaní a aby si si ulovila toho svojho vysnívaného mandarína!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
