V marci sme boli s kamarátom Matúšom pozvaní na jedno krásne jazero pod Tatrami, neďaleko mesta Svit. Nachádza sa tu komplex jazier, ktoré môžete vidieť priamo z diaľnice – je tu jazero kaprové, sumcové a pstruhové. Že sa správcovia o tieto vody dôkladne starajú, vidno na rybách aj na kvalite vody.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 16.05.2024.
Čo je na tomto kaprovom jazere zaujímavé? Je to extrémne zarastená vodná plocha s krištáľovo čistou vodou a obsádkou krásnych tmavých šupináčov. Brehy sú lemované borovicami, čo vode pridáva na jedinečnosti.
Iba drobné kapry
S Matúšom sme si dohodli 48-hodinovku, počas ktorej sme sa snažili zdolať nejakého miestneho mohykána. Keďže voda bola ešte chladná, zvolili sme menšie atraktívne nástrahy. Podľa informácií od miestnych rybárov, potrebné je nájsť medzi vodným rastlinstvom nejaké čisté miesta a pokladať to tam. Držali sme sa toho a netrvalo dlho, keď sa dostavil prvý záber. Zdolal som prvého malého kapríka. Do pár minút ďalšieho a ďalšieho... Naše nástrahy boli doslova atakované drobnými kaprami. Nech sme sa snažili akokoľvek, nevedeli sme sa dostať ku krajšej rybe. Dva dni zbehli ako voda a najväčšou rybkou výpravy bol 10-kilový ťažký šupík. Povedal som si, že sa sem ešte vrátim na odvetu, ale úplne zmením stratégiu.
Prešlo pár mesiacov...
Na konci augusta sme si s priateľkou rezervovali termín na dva dni a ja som bol odhodlaný chytiť a odfotiť si „šupinatého černocha“. K vode prichádzam sám v piatok, Petra sa pridá v sobotu. Po rannom príchode nasledoval klasický kolotoč nosenia a rozbaľovania. Prúty som chcel mať čo najskôr vo vode, a tak posteľ a bivak počkali. Stratégiu som mal už dopredu naplánovanú. Čo sa týka zostavy na tento lov, musel som sa prispôsobiť miestnym pravidlám. Pletené šnúry sú tu zakázané, a tak som prehodil na navijaky cievky s vlascom. Namotal som zhruba 30 m hrubšieho monofilného šokového vlasca so štandardným závesným klipom. Ďalej povinné betónové závažia, boilies The Krill v priemere 24 mm, háčiky vo veľkosti 2 a 4, dlhý vlas a minimum kŕmenia. Tentoraz som sa montáže rozhodol pokladať priamo do vodného rastlinstva.
Prút vystrelil a ja zdolávam
S malým PVA-čkom montáž opatrne spúšťam kolmo dole cez vodné trávy a nijako už s tým nepohybujem. Prihodím pár kusov boilies a čakám, čo sa bude diať. Slnko začína neskutočne pražiť a vydržať aj v tieni je umenie. Som zvedavý, či sa mi za 48 hodín podarí vyselektovať nejakého miestneho krásavca. Čakal som všeličo, nie však to, čo nastalo. Do hodiny mi vystrelil pravý prút a ja v nemom úžase skáčem s prútom do člna a smerujem k rybe. Zdolávať rybu z brehu v takýchto podmienkach na približne 180-metrovú vzdialenosť by bolo úplne bezpredmetné. Rybu som nechal ísť si svojím smerom a zdolávať som ju začal až keď som bol nad ňou. Cestou k nej som musel vlasec vysekávať z vysokých vodným rastlín. Keď som sa dostal na šokový vlasec, postupne som ho opatrne vytrhával, čistil od rias a pomaly sa blížil k rybe. Na konci som stále cítil odpor ryby, už len neurobiť žiadnu chybu...
Po odlepení kapra od dna s poriadnym chumáčom vodného šalátu nastala konečne poriadna zdolávačka. V krištáľovo čistej vode pozorujem krásne žlté telo bojovného lysca a neskutočne si tieto momenty užívam. Na rybačke je zdolávanie asi najlepší moment! Rybu podoberám a idem na breh si ju zdokumentovať.
Pravý prút je favorit
Po vypustení statného lysca znovu vyvážam. Na krátku návštevu prichádza kamarát a zároveň aj správca jazera Joži Krojer. Vraví mi, ako obstáli rybári loviaci predo mnou. Informácie sú niekedy vďačný zdroj, ale ja si väčšinou robím po svojom. Po jeho odchode dostávam záber na ten istý prút. Opäť pekný lysec. Pravý prút mi začal pravidelne prinášať krásne ryby a do večera už som ich mal na konte sedem, pričom ďalšie dve ryby sa mi vypli. Selekcia vychádzala na 100 percent. Bolo potrebné rozhýbať ešte aj druhý prút. Našiel som mu teda pred večerom nové miesto, ešte viac napravo od fungujúceho prúta. Po celom dni na slnku som mal toho už celkom dosť. Dúfal som, že sa to v noci trochu upokojí.
Dve rybky na fototermín
Bohužiaľ alebo našťastie, večer začal fungovať aj druhý prút. Do polnoci som zdolal ešte tri pekné kapry, ktoré som vypínal priamo pri člne. Prúty som už nevyvážal a pár hodín som si pospal. Nemám sa kde plašiť, ďalší deň je predo mnou. Na úsvite sa prebúdzam, viažem si čerstvé Birky rigy a prúty vyvážam na hotspoty. Pri východe slnka sa mi rozbieha jeden a neskôr aj druhý prút. Dve ryby na brehu, žiaden prút vo vode. Luxus! V sakoch čakajú na fotku dve ryby, kvôli ktorým som sem prišiel. Dva veľké tmavé šupináče. Jeden krajší ako druhý. Svoj cieľ mám splnený. Oboch si fotím a čakám, kedy príde Petra, aby si tiež zdolala svoju prvú rybu v živote. Čakám, čakám...
Najprv pravý, potom ľavý
Kým Petra prišla v obedňajších hodinách, mal som už tri zdolané kusy. Humorná situácia nastala vo chvíli, keď som dostal dve jazdy naraz. Na pár sekúnd som zamrzol a premýšľal, po ktorú rybu pôjdem prv... Najprv idem s pravým prútom a potom s ľavým. Ježiško stál pri mne a úspešne zdolávam dlhého šupíka a ešte dlhšieho lysca. Takáto situácia sa mi už dlho nestala!
Po Petrinom príchode fotíme všetky tri ryby a dávame si fajný obed. Petra síce pár hodín meškala, ale keď predo mňa položila pri vode urobený burger, všetko bolo odpustené. Teraz nastal jej čas loviť.
Petra má premiéru!
Vytiahol som 6 ft prút a spolu sme ho vyviezli. Peťa trochu výdatnejšie zakŕmila a veľmi som túžil, aby jej ten prút vystrelil. Po dvoch hodinách však stále nič. Zmizlo slnko a nastal útlm. Mne osobne to nevadilo, ale Petra netrpezlivo očakávala záber. Už aj padlo rozhodnutie, že prút prevezieme. No kým sme tak stihli urobiť, predsa len sa jej signalizátor rozozvučal. Adrenalín všade na brehu a onedlho ideme v ústrety prvej Petrinej zdolávačke. Poviem vám, bol to dobrý zážitok! Po pár komplikáciách s vodnými trávami sa čoskoro začal silný súboj so slušným kaprom. Ja celý nadšený, Peťa vystresovaná a 6 ft „čarodejka“ sa ohýba do luku. Trvalo to dobrých pár minút, kým sa kapor unavil a podarilo sa nám ho podobrať. Po jazere sa ozývajú silné gratulácie...
Nasleduje rýchle fotenie a vypustenie kapríka. Keďže Petra ešte nedržala v rukách väčšiu rybu, a chceli sme tiež predísť zbytočným zraneniam kapra, stačila aj rýchla fotka na podložke. Spokojní opäť vyvážame a čoskoro prichádza na návštevu môj rybársky brat Maťo s rodinou. So sebou priniesli aj dážď a mierne ochladenie. Povedal som Maťovi, že keď príde záber, je na rade on. Netrvalo to dlho a čoskoro bol v akcii aj on.
Blýska sa na rozlúčku...
Večer všetci odišli a ja som sa už aj celkom tešil, že ráno zbalím a pôjdem domov. S príchodom tmy sa začali „všetci čerti ženiť“. Od Liptova na mňa smeroval frontálny systém s množstvom zrážok. Už dlho som nevidel takúto svetelnú šou! Od zotmenia až do rána šľahali blesky z každej strany. Našťastie ma táto búrka len tak „lízla“. V noci ešte bolo pár záberov, ale už som tie ryby zdolával len zo zotrvačnosti. Tá prvá, silná počiatočná radosť ma už prešla.
Po krátkom spánku som to ráno zbalil a nadmieru spokojný som šiel domov. Asi 20 zdolaných väčších rýb bolo výsledkom správne zvolenej taktiky a veľkého kusa šťastia. „Svitská odveta“ dopadla na výbornú a určite sa na tento krásny revír ešte vrátim. Tie ryby sú tu fakt nádherné. Moja augustová rybárska dovolenka ešte pokračovala na obľúbenom Ružíne, ale to už bude iný silný príbeh...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
