Prvé slnečné lúče začínajú nesmelo ohmatávať pahorky hôr. Pomaly sa prepletajú cez koruny stromov až k sčerenej hladine rieky. Svojim sviežim dychom rozpúšťajú hmlistý závoj, aby v celej kráse odhalili pôvab údolia s pokojne plynúcou riečkou. Čerstvý poprašok snehu vŕzga pod nohami a štipľavý mráz sa ostro zarezáva pod nechty, nepomáhajú ani rukavice. Oravské novembrové ráno... Oslnivo krásne, jedinečné, zároveň chladné až mrazivé.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Najväčšia vždy ujde...
Náhle pokojnú hladinu rozreže veľká chvostová plutva. Jej Veličenstvo – kráľovná si vyšla na lov. Stačí len niekoľko sekúnd a korisť mizne v silných čeľustiach. Koľko výbušnej sily a energie sa v nej skrýva! Ešte chvíľu, neschopný akejkoľvek reakcie,
mĺkvo stojím na brehu a pozorujem sčerenú hladinu...
No vtom aj mňa pohltí vášeň lovca. Roztrasenými rukami sa snažím rýchlo vybrať spoľahlivý vobler, twister, ripper... čo vlastne zvoliť? Začnem azda voblerom v prirodzených farbách, možno si ho spletie s jalcom či podustvou, v duchu zvažujem. Prvé hody smerujú práve tam, kde sa naposledy uzavrela hladina nad jej širokým chrbtom. Veď zbadať rabujúcu hlavátku – kráľovnú podhorských riek, je veľkým šťastím a možno až polovicou úspechu pri jej love. Tentoraz to ale asi neplatí. Záber neprichádza a ja mením vobler za iný - pestrejší, dráždivejší.
Ďalšie hody a stále nič... Skúsim ripper, možno zaberie skôr pri dne. Nasledujú ďalšie hody, desiatky hodov. Až takmer prestávam veriť, že som ju naozaj videl. Vtom ripper, niekde v hĺbke, zdanlivo uviazne. Opriem sa viac do prútu a „dno“ sa pomaly vydáva do pohybu proti prúdu. Tak predsa, vytúžený záber!
Hlavátka akoby ani netušila, že naletela na zradnú nástrahu. Pokračuje svojim tempom popri dne do hornej časti jamy medzi veľké skaly a sloje. Ja sa ďalej snažím jej ťah aspoň trochu pribrzdiť. V prúde nečakane robí niekoľko typických kotrmelcov a objavuje sa na hladine.
Z lovca korisť
Veľká medená plutva opäť krája hladinu. Avšak z lovca sa tentoraz stáva korisť. Hlavátka aj na hladine bojuje veľmi pokojne, silovo. Akoby si bola od začiatku istá svojim víťazstvom. Vtom náhle ťah poľavuje. Hlavátka nástrahu púšťa z čeľustí, snáď ju ani nemala zaseknutú. Ešte posledný vzdorovitý pohľad a kapitálna ryba mizne v tmavej oravskej pláni... Krásna, silná, nepokorená.
Nie nenadávam, nezúfam nad stratou, možno životnej ryby. Sadám si na breh a pozorujem prúd vody. Prvotné sklamanie sa pomaly mieša s radosťou. Predsa zvíťazila. Napriek všetkému, že som ju mal, už takmer na dosah, napriek kvalitnej výbave, všetkým mojim tromfom... zvíťazila ona. Je to vlastne malé víťazstvo prírody nad človekom. V dobe, keď príroda stále častejšie prehráva mi robí veľkú radosť aj to, že som ju vôbec mal možnosť vidieť, pocítiť jej silu, nepokorený majestát.
Umelec mráz
Ďalej ticho sedím na brehu a premýšľam. Spomínam na okamihy, ktoré sa mi navždy vryli do srdca. Na nezabudnuteľnú rybačku, keď som v priebehu niekoľkých hodín ulovil tri pekné hlavátky a ďalšie dve mi priplávali za nástrahou až k nohám. Tak tomu sa povie slovenské Mongolsko...
No nie sú to len úlovky. Je to predovšetkým čaro prírody, ktoré ma neuveriteľnou silou ťahá späť na dôverne známe a predsa zakaždým celkom iné, nové miesta. Raz ma rieka prekvapí ľadovými ornamentmi, ktoré popri jej brehoch dokázal v priebehu jedinej chladnej noci vytvoriť umelec mráz. Inokedy s bázňou hľadím na trblietavé stromy zahaľujúce svoju nahotu do bieleho závoja čerstvého snehu. Jedinečné rána, východy a západy slnka, vlastne každý deň, každý okamžik na brehu rieky je iný, neopakovateľný...
Hlavátkové lovy - to sú aj stretnutia, priateľstvá. Teším sa na ufrflaného,
ale dobrosrdečného Laca, ktorý svojským spôsobom obhajuje práva oravských lipňov na život. Večne vysmiaty Vlado nevynechá žiadnu príležitosť, aby navštívil Oravu, alebo Váh. Jano, Miro, alebo Honza z Moravy dokážu celé hodiny rozprávať len o jednom jedinom zábere hlavátky...
Kedy príde na rad orava?
Začína sa ochladzovať. A s postupujúcim chladom mi čoraz viac začína aj srdce zvierať úzkosť. Žiaľ, tento prekrásny kúsok raja v srdci Európy je len dočasný. Technokratickí obmedzenci vidia v prúdoch rieky len kotúľajúce sa peniaze. Na budúci rok sa začne masová výstavba malých vodných elektrární na Váhu a ďalších riekach. Kedy príde na rad Orava?
Postupne zanikajú najkrajšie zákutia a meandre našich podhorských riek, akoby sme ani nemali žiadnu inú možnosť. Zaniká tak kráľovstvo unikátneho dravca, ktorý má najbližších príbuzných až ďaleko v sibírskych riekach. Stále viac rybárov podniká ďaleké cesty do zahraničia. Ich cieľom nie sú len úlovky, ale predovšetkým krásy
a exotika prírody.
Aj mojim snom bola kedysi rybačka v Mongolsku. Dnes snívam o tom, že sa
o pár rokov vyberiem loviť hlavátky na brehy nezdevastovanej Oravy spolu so svojim synom. Len neporušená, pôvodná príroda bude mať v neďalekej budúcnosti skutočný nevyčísliteľný význam. To, žiaľ, duševní mrzáci, pomocou buldozérov presadzujúci tzv. ekológiu malých vodných elektrární, nikdy nedokážu pochopiť. Slovensko ešte stále nedozrelo, aby sme si uvedomili aspoň základné trvalé hodnoty...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
