V tomto roku som absolvoval troje týždňové preteky v chytaní kaprov a bol som rozhodnutý, že na ďalšie ma už v tejto sezóne nikto nedostane. Patrím medzi tých, čo sa každé preteky snažia brať veľmi zodpovedne, takže pre mňa to nie je len o fyzickej, ale aj psychickej náročnosti.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tí, ktorí už absolvovali niekoľko pretekov, mi určite dajú za pravdu a vedia o čom hovorím. Preto moje ďalšie plány boli v pokoji si užívať jesenné rybačky bez stresu a v maximálnej pohode. Lenže... Peťov Hofierkov záujem ísť na preteky a ponuku štartovať ako tím Slovenského Rybára som síce zo začiatku odmietal, ale po zvážení všetkých okolností som nakoniec pristúpil na účasť v Komjatickom kaprovi 2008.
Príprava
Základ našej prípravy je v dokonalom poznaní daného revíru, kde sa konajú preteky. Na jazere, na ktorom sa mali uskutočniť, som už pred niekoľkými rokmi jedny absolvoval. Výsledok - veľa malých kaprov a ani jeden bodovaný. Mal som totiž informácie, že na tomto jazere sú len bodované ryby.
Pravda však bola niekde inde, tak som sa chcel takémuto problému vyhnúť. Spoločne s Peťom som z rôznych zdrojov získaval informácie čo sa týka množstva rýb, ich veľkosti a aké druhy boilies fungujú. Výsledok sa v mnohých prípadoch odlišoval, avšak v jednom bol rovnaký. Veľa malých kaprov do 2 kg, ktoré atakujú takmer akúkoľvek nástrahu. Takže bolo potrebné dačo vymyslieť, aby sme sa tomuto problému vyhli.
Taktika
Podľa informácií, ktoré sme získali sme vedeli, že máme niekoľko možností. Buď masívnym kŕmením partiklom, peletami a 14 mm boilies sa snažiť prechytať cez malú rybu. Je to fyzicky veľmi náročný spôsob, avšak veľmi často úspešný. Sám som podobným spôsobom vyhral jedny týždňové preteky a môžem vám povedať, že posledných 24 hodín sme s kolegom zaspávali aj pri samotnom zdolávaní rýb.
Druhá možnosť bola použiť masívne vnadenie s boilies, peletami a tigrím orechom a takto sa snažiť eliminovať malú rybu. Takže vynechať všetok partikel okrem tigrieho orecha. V prípade, že by nám nabiehala na toto krmivo malá ryba, boli sme rozhodnutí vynechať aj ten a kŕmiť len peletami a boilies.
Ďalšou alternatívou bolo kŕmiť len hrsťou peliet a boilies ku každej udici. Ale tento variant sme chceli aplikovať iba vtedy, ak by sme vyžrebovali vyslovene miesto, kde by bol predpoklad, že sa môže objaviť len malé množstvo rýb. Nakoniec sme sa pripravili na všetky tieto tri varianty a podľa miesta a čo budú robiť naši súperi, prispôsobíme aj vnadenie. Čo sa týka boilies, tak sme mali jasno: Omega a SK 30. Podľa toho, na ktoré bude zo začiatku viac záberov, to budeme používať.
Žrebovanie stanovíšť
Veľmi rád mám pred pretekmi stretnutie s kaprármi, ktorí sa na takejto akcii zídu. Tak to bolo aj teraz. Mnohých som dlho nevidel, prišli výborní rybári z Čiech, zoznámil som sa s novými kaprármi, takže panovala perfektná atmosféra, ktorá na mňa vždy pôsobí uvoľňujúco pred samotným žrebovaním.
S Peťom sme si pozreli na mape jazera rozmiestnenie stanovíšť. Vytypovali sme si, ktoré by sme brali, a ktoré by sme najradšej z mapy vygumovali. Pred žrebovaním nám usporiadateľ spresnil pravidlá a oznámil zmenu hmotnosti bodovanej ryby z dvoch na 3 kg. V tom okamihu som bol takmer na istotu rozhodnutý nejsť taktikou prechytať sa cez malú rybu, avšak chcel som to ešte prediskutovať s Peťom. Vzhľadom na to, že Peťo je v našom tíme človek šťasteny, je vždy na ňom, aby siahal do osudia.
Vytiahol číslo 8, čo patrilo medzi tie miesta, na ktorých by sme najradšej naše udice ani nevideli. Samozrejme, patrične som to okomentoval, čo u mnohých vyvolalo úsmev na tvári. Fajn, dobrá nálada stále vládla medzi nami. Chceli sme niečo v plytkej vode, no ale o tom sú preteky a žrebovanie.
Prvé ryby na brehu
Prišli sme na miesto, nechali si rozhodcami spresniť priestor, ktorý bol na vode vyčlenený pre náš tím. Robíme to na väčšine pretekov, aby sme predišli nedorozumeniam so susednými tímami a nenechali sa vyviesť z pretekárskej idylky. Všetko prebiehalo v pohode, postavili sme bivaky, nachystali člny, udice a popritom dohadovali taktiku. Čakali sme však na podrobnejšie zistenia zo sonaru - čo vlastne máme pred sebou a potom sa rozhodneme.
Neponáhľali sme sa, dokonale preskúmali lovné miesto a zároveň sledovali, čo robia okolité tímy. Dno bolo členité, snažili sme sa preto nájsť čo najväčšiu a najširšiu hranu, na ktorú by sme mohli masívne zakŕmiť. Okolité tímy už vnadili a my sme ešte stále nemali ani vybrané miesta. Oťukávali sme olovnicou dno, označili tri zaujímavé miesta a súčasne si všímali vnadenie a výber miest u našich susedov.
Všade bolo vidieť masívne kŕmenie partiklom pozostávajúcim hlavne z repky a kukurice. Kapry okamžite reagovali a vzápätí sa ťahali ryby. Samozrejme, zaujímala nás ich veľkosť. Žiadna z nich zatiaľ nebola bodovaná. V tom okamihu sme sa s Peťom rozhodli pre kombináciu našich taktík. Najbližšie miesto k brehu zakŕmime partiklom, pomletou kukuricou a repkou. Tu sa budeme snažiť chytiť spomedzi veľkého množstva malých rýb nejakú bodovanú, no zároveň si nepokaziť miesta vzadu s malými rybami.
Bolo sa na čo pozerať
Druhú bójku sme mali umiestnenú na hrane, ktorá sa tiahla cez celý náš lovný priestor. Tam sme boli rozhodnutí masívne zakŕmiť peletami, boilies a tigrím orechom. K tomuto sme použili tri druhy peliet s rôznou časovou dĺžkou rozpadu, Donuts, Maxi Top a Dana Feed s priemermi 18 a 20 mm, boilies SK 30 14 mm, 20 mm, 24 mm a veľký tigrí orech. Boilies a pelety sme zmiešali v pomere 2 diely boilies k
1 dielu zmesky peliet do 40 l lavóra. V ďalšom 15 l vedre sme mali zasa s cukrom pripravený tigrí orech. Na prvé zakŕmenie sme sa rozhodli dať minimálne polovicu z tejto dávky. Na tretie miesto blízko ostrova putovalo menšie množstvom peliet, boilies Omega s tigrím orechom. Odhadujem, že na prvé zakŕmenie padlo takmer
40 kg návnad.
Samozrejme, ryby nenechali na seba dlho čakať a z najbližšej bójky zakŕmenej partiklom sme ťahali samé malé ryby. Touto taktikou sa riadila väčšina okolitých tímov vrátane dvojice zo Sportcarpu. Tí všetko robili z brehu, aby si neplašili člnom rybu a, pochopiteľne, boli rýchlejší. Chytali neďaleko nás, takže som videl ako dokonale majú zvládnutú činnosť pri takomto štýle lovu. Skutočne sa bolo na čo pozerať: tu bolo vidieť, že sú to chalani, ktorí bez pochýb pretekom rozumejú a dávajú tomu všetko.
Prvá ryba na Omega fish
Ryby nám postupne prichádzali zo všetkých bójok, takže do rána sme mali chytených veľa kaprov, avšak ani jeden nepatril medzi bodované. Čakali sme na ranné výsledky. Dozvedeli sme sa o veľkom množstve chytených rýb, ale len veľmi málo z nich bolo bodovaných. Avšak z toho mála mal dve ryby už spomínaný tím Sportcarp.
S Peťom sme stále váhali, či ponecháme ešte prednú bójku. Keď sme si to rozobrali a videli, že taktika partiklu zaberá u Sportcarpu, rozhodli sme sa nič nemeniť. Poobede nás však potešila prvá ryba na Omega fish zo strednej bójky. Na prvej bójke sme sa stále trápili s malými kaprami, a tak sme boli rozhodnutí v tom pokračovať podľa toho, odkiaľ sa nám zasa ozve bodovaná ryba. Pri ostrove boli zábery len v noci, nie síce veľa, ale všetko od malých rýb.
Čakali sme na noc. Opäť sme zaknihovali niekoľko malých kaprov. Ranné výsledky nás znovu prekvapili. Žiadna sláva, len pár bodovaných rýb, na naše potešenie nikto výrazne neodskočil, Sportcarp si pripísal ešte z poobedia jednu rybu a Števo Duc s Jarom Šiňanským dve. My sme sa stále trápili, tak ako väčšina okolitých tímov, s malou rybou. Poobede, takmer v identickom čase ako deň predtým, sa na našom konte ocitla ďalšia bodovaná ryba. Vedľa nás chalani z Lastie krátko pred nami si zapísali už druhú bodovanú rybu a jednu krátko predtým stratili na hrane. Zdalo sa, že väčšia ryba v tom čase nabieha na naše miesta. Druhá ryba sa aj v tomto prípade ulakomila na Omegu, preto sme usúdili, že SK 30 vynecháme úplne a budeme vnadiť a chytať výhradne len na dipovanú Omegu.
...a teraz už len nič nepokaziť...
V noci zo strednej bójky prišla ďalšia súca ryba, kapor mal niečo cez 7 kg, krátko po zasakovaní nás potešil záber od ostrova a výsledkom bol krásny šupináč presahujúci hmotnosť 9 kg.
Presvedčení o tom, že taktika nám začína vychádzať, dokŕmili sme strednú a zadnú bójku a zároveň prevnadili nové miesto medzi bójkou pri ostrove a strednou bójkou. Zaumienili sme si opustiť bójku vnadenú partiklom a s jednou udicou chytať na tomto novovytvorenom mieste.
Ráno pri rozvidnení nám pribudla ďalšia bodovaná ryba, a tak sme netrpezlivo čakali na výsledky. Celú noc bolo počuť pípanie signalizátorov z každej strany, no opäť sa chytilo len zopár rýb, ktoré mohli prehovoriť do poradia. Števo Duc s Jarom Šiňanským mali dve ryby okolo 7 kg a zopár ďalších tímov po jednej rybe. Razom nás to vynieslo na prvé miesto s výrazným náskokom.
Tak a teraz už len nič nepokaziť...
Nešla ani malá ryba
Zrušili sme prednú bójku a vyviezli našu montáž s Omegou na nové miesto. Okolo obeda sme vytiahli zo stredu ďalšiu bodovanú rybu. To ma utvrdilo v presvedčení, že taktika je správna a pevne sme verili, že ďalšie ryby ešte prídu. Tak ako zakaždým, aj v tento deň prišiel pred zotmením záber. Nie však ako obvykle zo strednej bójky, ale z novovytvoreného miesta. Opäť nám pribudli nejaké bodíky a nepochybovali sme, že ešte niečo musí v noci prísť.
Noc bola úplne iná ako tá predchádzajúca. Nikde nebolo počuť žiadne pípnutie, ale ani u nás. Ležali sme na ležadlách a snažili sa zaspať. Ostalo však len pri tej snahe. Celú noc sme prebdeli a sledovali, čo sa deje na vode. Nešla ani malá ryba.
Konečne! Ráno nás potešil záber a opäť ryba nad 3 kg. Po zdolaní ryby k nám prenikli informácie, že sa v noci veľa toho nenachytalo. S týmto 7 kg kaprom sme si upevnili vedúcu pozíciu. Radosť bola na našej strane a už sme sa nemohli dočkať záveru pretekov. Chytili sme ešte zopár menších rýb.
Zaznel klaksón. S Peťom sme si podali ruky a tešili sa z ďalšieho nášho tohtoročného víťazstva.
Montáže
Dlho sme zvažovali, akú montáž vyberieme na tieto preteky. Jednoznačne sme chceli chytať na neutrálne vyvážené nástrahy a to buď na panáčiky, alebo balancedy. Vedeli sme, že máme pred sebou hrany, na ktorých sú mušle, takže šokovky predstavoval
0, 50 fluorocarbon a 0,60 Shock leader. Obe spoľahlivo vydržali.
Čo sa týka šnúry na koncový nadväzec, tak tu sme zvolili 25 lb Granity. V prípade, že by sme strácali ryby, mali sme v pláne ísť do tejto istej šnúrky, ale 35 lb. Našťastie to nebolo potrebné a celé preteky sme odchytali na
25 lb Granity. V závere Peťo skúšal aj
25 lb Coratex od Foxu. Z háčikov padla voľba na SB 300 č. 2 Teflon, postupne sme však prešli na SB 300 č.4 Teflon a na Korda
č. 6 Wide Gape.
Okrem jednej peknej ryby, ktorá sa nám zamotala do potopenej sumcovej bójky, sme žiadnu inú nestratili. Dĺžka nadväzcov bola od 15 do 20 cm. Závislosť množstva záberov od dĺžky nadväzca sme nezistili. Všetky ryby boli chytené na panáčika
2x20 mm Omega fish.
Vrchol neslušnosti
Čo dodať na záver? Tieto preteky jednoznačne ukázali, že na Slovensku chýba takýto druh podujatia. Bolo vidieť, ktoré tímy už majú väčšie skúsenosti s takýmito pretekmi. Dôkazom toho je aj výsledková listina, kde z prvých siedmich tímov minimálne päť absolvuje niekoľko pretekov ročne nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ten rozdiel je nielen v tom, že dokážu chytať viac rýb na pretekoch ako ostatní, ale vedia sa aj na pretekoch správať. Mám na mysli hlavne záver, kedy sa v zahraničí pokladá za maximálnu neslušnosť, ak sa jednotlivé tímy nezúčastnia vyhodnotenia. Je to hlavne neúcta k organizátorovi.
V tomto smere si môžeme brať vzor od českých tímov, ktoré, povedzme si úprimne, patrili medzi favoritov. I keď neuspeli podľa svojich predstáv, pokladali za samozrejmosť prísť na záverečné vyhodnotenie, i keď - na rozdiel od mnohých z nás - ich čakala podstatne dlhšia cesta domov...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
