Večer sme na rieke Šargyn ťahali po hladine špeciálny výrobok zo starého voblera, potiahnutý kožou zo syslíka
a zrazu naň zaútočil obrovský tajmen. Predstavte si pomaly tečúcu vodu, hladina rovná ako zrkadlo, v ktorej sa odrážal spln mesiaca
a pomaly ju rozrážal len náš syslík. Všade ticho, unavene krútite navijak a v duchu si hovoríte: „To je posledný hod!“ A zrazu sa vynorí obrovská papuľa tajmena, ryba divoko vyletí z vody a s obrovským čľapotom dopadne späť. Priateľ Pepo, ktorý ťahal túto opachu, ostal úplne zamrznutý a zabudol zaseknúť...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mongolsko je obrovská krajina, ktorá zo severu na juh má takmer 1 200 km
a z východu na západ 2 600 km. Napriek tomu v nej žije len 2,5 milióna ľudí, z toho
1,5 milióna v hlavnom meste Ulanbátar. Najväčšiu časť územia pokrývajú stepi a púšť Gobi, ktorá je najvyššie položenou púšťou na svete. Na severe Mongolska sú však obrovské pohoria Altaj, Hentej a Changaj vysoké viac ako 4 000 m, kde pramenia takmer všetky rieky Mongolska. Zaujímavosťou je, že ani jedna nemá tradičný prameň, ako napríklad naše rieky, ale všetky vytekajú z obrovských jazier vzniknutých roztápajúcim sa snehom horských masívov Hentej a Changaj.
Jedna z najkrajších častí sveta
Človeku sa dnes už ani nechce veriť, že pred 800 rokmi Mongoli ovládali celú Áziu a pol Európy, že mali najprepracovanejší systém riadenia štátu, aký dovtedy ľudstvo poznalo a pred ich armádou sa triasol celý svet. Éra Džingischána a Kublajchána je dávno preč, ale pri pohľade na život domorodcov sa vám zdá, akoby ste k tej dobe mali oveľa bližšie. Miestni obyvatelia si žijú v jurtách ako pred 800 rokmi, presúvajú sa so svojimi stádami jakov, kôz, oviec, koní a tiav za pastvinami. Vyznávajú naďalej svoj tradičný spôsob života a len veľmi pomaly prijímajú civilizáciu. Aj keď musím povedať, že také množstvo solárnych panelov na výrobu elektriky som nevidel nikde. Takmer každá jurta ich mala.
Pomalé prenikanie civilizácie do Mongolska má však našťastie pre rybárov tú lepšiu stránku - divoké, neupravené a neznečistené rieky s obrovským množstvom neskrotných rýb. Aj keď je vidieť, že nájazdy rybárov tu zanechávajú svoju daň, musím povedať, že je to jedna z najkrajších častí sveta s nedotknutou prírodou, kde si rybár príde naozaj na svoje. Jedinou nepríjemnou stránkou pobytu v Mongolsku je cestovanie. My sme leteli dve hodiny z Prahy do Moskvy, ďalšie štyri čakali, potom nasledoval let z Moskvy do Ulanbátaru, čo trvalo 6 hodín a z Ulanbátaru na miesto – Tengys - ďalších 6 hodín, avšak helikoptérou.
Podľa počasia...
Samotné ubytovanie bolo veľmi naturalistické, ale presne také, aké sme očakávali – drevenice s pieckou a drevenými pričňami, na ktorých sme spali v spacákoch. Stravovali sme sa v útulnej spoločenskej miestnosti, kde nám varili miestne kuchárky európsku stravu. Najväčšou hrôzou boli hordy myší, ktoré za tmy vyliezali a lozili všade, aj po nás. S touto nepríjemnosťou sme sa porátali tak, že sme nechali celú noc svietiť sviečku.
Počasie bolo veľmi premenlivé (boli sme tam v druhej polovici septembra), s občasnými rannými mrazmi do -5 °C, cez deň sa teplota pohybovala od 8 do 25 °C. To sa však denne menilo niekedy aj trikrát, takže bolo veľmi ťažké sa obliecť. Bývali sme v nadmorskej výške takmer 2 000 m a môžem povedať,
že nestálosť počasia sme znášali veľmi dobre.
Podľa mňa nám čistota vzduchu rozbehla imunitný a energetický systém, takže sme tieto zmeny znášali všetci veľmi dobre a pri spätnom pohľade sa mi ani nechce veriť, že som nepociťoval chlad. Počasie možno vplývalo viac na aktivitu rýb, ktorá sa menila súčasne s ním. V priebehu lepšieho, prípadne nestáleho počasia, boli aktívne lipne a lenoky, ak však panoval chlad, vietor a dážď, ale aj po ustálení počasia, boli aktívne aj tajmeny.
Najväčší zážitok
Do Mongolska sme išli v prvom rade na tajmeny, ale chceli sme si zachytať aj lipne a lenoky. Naše želania sa splnili na 100 % a zachytali sme si všetky ryby do sýtosti. Môžem povedať, že lipne, malé lenoky a v malej miere aj malé tajmeny sa chytali takmer na nahodenie.
Lenoky nad 50 cm sme vytiahli aj tri za hodinu, ak sme sa vyslovene venovali ich lovu. Tajmenov od 60 cm sme chytili za celý deň asi desať. Veľké tajmeny okolo metra sme dokopy šiesti ulovili asi dvadsať. S najväčším, 120-centimetrovým, sa môže pochváliť Peter Bienek.
Venovali sme sa prívlači a muškáreniu. Zo začiatku sme skúšali aj na mŕtvu rybku, ale po čase sme zistili, že to nemá význam. Takmer všetky tajmeny (až na jedného) sa ulakomili na umelú nástrahu. Z tých sa nám najviac osvedčili voblery zlato-hnedej farby so žlto-červeným bruchom (AbuGarcia, Salmo a Niels Master), ktoré pripomínali lenoky,
gumené nástrahy (pogy rybičky, kopytá) čierno-bielej kombinácie (Berkley, Pulse Shad, Mikado....), na ktoré sme pochytali najviac tajmenov a strímre napodobňujúce myšku alebo rybku (bielo-oranžová kombinácia).
Najväčším zážitkom bolo, keď sme večer na rieke Šargyn ťahali po hladine špeciálny výrobok zo starého voblera, potiahnutý kožou zo syslíka a zrazu naň zaútočil obrovský tajmen. Len si predstavte pomaly tečúcu vodu rovnú ako zrkadlo, v ktorej sa odráža spln mesiaca a pomaly ju rozráža len náš syslík. Všade ticho, unavene krútite navijak a v duchu si hovoríte: „To je posledný hod!“ A zrazu sa vynorí obrovská papuľa tajmena, ryba divoko vyletí z vody a s obrovským čľapotom dopadne späť. Priateľ Pepo, ktorý ťahal túto opachu, ostal úplne zamrznutý a zabudol zaseknúť. Ja som už nechytal, len som sedel a pozoroval tento útok tajmena.
Kvalitné funkčné oblečenie
V každom prípade však tajmeny najlepšie reagovali na umelé pogy rybičky a gumené nástrahy s chvostíkom v tvare kopyta. Tie sme dokázali totiž zaťažiť ťažkým 60-gramovým jigovým háčikom a dostať ich tak na dno aj v najsilnejšom prúde. Čo sa týka používania šnúr alebo silonov, tak sme nevideli žiaden rozdiel pri záberoch. Dokonca šnúry boli v kombinácii s fluorokarbonovým nadväzcom lepšie pre svoju nulovú prieťažnosť.
Podľa techniky lovu sme si vyberali aj prúty. Na voblery a jigy to bol Berkley Skeletor
20-40 g, alebo Penn Affinity, Fenwick 25-125 g pri ťažších nástrahách alebo na rybku. Na muškárenie a strímrovanie sa mi osvedčil osmičkový Sage Xi a šestkový Z-axis, ale ľutoval som, že som nemal trojkový prút na lipne. Navijaky sme mali pevné celokovové (AbuGarcia 700, Penn Sargus).
Najdôležitejšie však bolo oblečenie. Nepotrebujete si zobrať neoprénové brodiace nohavice, stačia vám aj goretexové (Simms sme mali takmer všetci a boli sme maximálne spokojní), ale potrebujete mať kvalitný funkčný odev. Ten vám zabezpečuje odvádzanie potu na jeho vrchnú časť, čím vás drží neustále v suchu, čo je základný predpoklad pocitu tepla (Simms Rivertek Midweight). Ďalšie vrstvy musia byť materiálovo uspôsobené na to, aby vytvárali vzduchovú vrstvu, ktorá telo následne ohrieva (Simms Guide Fleece Bib a Pants). Ďalšia vrstva je windstopperová, ktorá chráni pred vetrom.
V prípade sychravého počasia s dažďom alebo snehom sa ešte ochránite nepremokavou vrstvou (Simms G3 Guide Jacket).
Na hlavu odporúčam dať si nepremokavú, zateplenú čiapku (Simms Extream Hat). Takto oblečeným vám zaručene nebude zima, nebudete sa cítiť zbytočne ťažký a nemotorný, čo sme ocenili pri dlhých a náročných pochodoch.
Na troch riekach
Chytali sme na troch rôznych riekach – Šiškid, Tengys a Šargyn. Rieka Šiškid (Biely Jenisej) tiekla priamo vedľa nášho kempu, bola široká aj 100 m a striedala kaskádovité úseky s pokojnými partiami – prírodnými jazerami. Tam sme chytali všetky druhy rýb – lipne, lenoky a tajmeny. Lipne mali bežne cez 40 cm a účinné na ne boli buď strímer, alebo mikronymfy červeno-šedej farby. V zásade sa však dá povedať, že nám fungovali bežné mikronymfy, ktoré používame na Slovensku v tomto ročnom období.
Na sucho sme chytali málo, pretože sme mali len ťažšie prúty. Na strímer a nymfu perfektne reagovali aj lenoky a malé tajmeny do
60 cm. Lenoky sa dali spolu s tajmenmi chytiť aj na voblery, pričom na 7 cm a 9 cm ste pokojne nalákali aj lipňa. Lenoky nad 50 cm bežne zaútočili na 11 cm voblery.
Najlepšie miesta boli na úseku, ktorý sa volá Veľký Saryk a Malý Saryk, kde rieka vytvárala množstvo ostrovov. Na Malý Saryk sme sa dostali raftom, a najlepšie bolo tam aj prespať, aj keď v ešte drsnejších podmienkach ako v základnom tábore, pretože cesta naspäť aj s celou výbavou trvala skoro 2 hodiny.
Na rieke Tengys, ktorá bola mimoriadne studená, kaskádovitá a veľmi rýchla, sme chytili len lipne. Práve tie sú v Mongolsku iné ako u nás. Majú mimoriadne veľkú a farebnú vrchnú plutvu, väčšie ústa, mohutnejšie a farebné plutvy, zlato-žltý chvost a sú mimoriadne bojovné. Pri zdolávaní bojujú ako slovenské, ale veľmi často vyskakujú a potriasajú hlavou. Najlepšie išli na krátku nymfu, ktorú brali pri zdvihnutí z dna, alebo na konci, keď sa podržal prút a silon sa začal vyrovnávať (čiže nymfa plynule stúpala k hladine). Zábery boli jednoznačné a prudké, mnohokrát vás až razantnosť záberu prekvapila.
Používali sme fluorokarbon 0,16 až 0,23 mm a väčšie prvé záťažové nymfy, pretože prúd bol naozaj mimoriadny.
Poriadny adrenalín
Na púštnej rieke Šargyn sme chytali len tajmeny. Bola to nesmierne ťažká voda. Rieka mala veľmi pomalý spád a žiarila čistotou. Ryby boli mimoriadne opatrné a nemohli sme si dovoliť žiaden prudší pohyb, alebo nejaký buchot na brehu. Museli sme sa schovávať a nahadzovať naslepo, pretože na mnohých úsekoch mala rieka vysoký breh, pri ktorom ryby stáli. Keď sme sa ukázali, okamžite odplávali.
Rieka bola nebezpečná aj v tom, že keď sme brodili, aby sme mohli nahodiť do jamy na druhej strane rieky, mohli sme šliapnuť do pieskovej jamy, odkiaľ sa ťažko vyťahovala noha a stále nás to ťahalo hlbšie. Bolo to ako v močiari. Napriek tomu sme tu chytili najviac veľkých tajmenov - aj toho najväčšieho.
Cesta na túto rieku viedla zo základného tábora cez kopec a trvala asi 2 hodiny. Zážitkom však bolo pozorovať domáceho vodiča, ako sa prediera UAZ-om cez kamene a strmé zrázy, ktoré boli namáhavé aj pre chodca. Navyše sme boli odsúdení na bezmocné pozorovanie či zvládne prekážku, a to bol riadny adrenalín.
Na záver by som chcel všetkým rybárom, ktorí si chcú schuti zachytať v nedotknutej prírode a čistých nespútaných riekach odporučiť Mongolsko. Nebol som v iných lokalitách, ale tábor na Tengyse bol naozaj výborný.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
