Koncom jesene, ako každý rok, vyrážame do Poľska na rieku San. Netvrdím, že nemáme doma kde chytať ryby, ale túto tradíciu sa snažíme dodržať už tuším piaty rok. Že jej obľúbenosť z roka na rok stúpa, svedčí aj početnosť výpravy a osadenstvo, ktoré sa na nej zúčastňuje. Jej atraktivitu zvýšil tohto roku aj fakt, že oba dni strávené na vode sme mohli pobudnúť na „lowisku specialnom - chyť a pusť“. Lowisko San – Zwierzyn – Hoczewka.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tešili sme sa a tentoraz, až na malé nedostatky (hlavne moje), vyšla táto výprava úplne super. V Poprade som vyzdvihol Roba Vidu a rachotíme do Svitu pre Mira Antala a Paľa Hurčalu. V Spišskej Belej sa k nám pridávajú Slavo Kovalčík, Duško Šoltýs, Jano Polák a Miško Leibitzer. V ďalšom slede prichádza sprievodný proviantný voz s Jankom Bartkom a Jankom
Porubäňom. Z druhej strany sa pokúšajú preraziť hranice Miško Benatinský, Laci Mitaľ a Marek. No čo vám budem hovoriť, tento večer bude mojim odhadom patriť medzi dlhé.
Aj patril.
Cesta je pokojná a dorážame do Poľska pokojne a v mieri. Anička (navigačka so ženským hlasom) nás trošku zmiatla, ale nakoniec predsa len prichádzame k penziónu, ktorý sa líši od minuloročného ubytovania asi ako Hammer od Trabanta. Všetko má na svedomí Harnaš aj
s Henrykom, poľskí spolubojovníci a neodmysliteľná súčasť výpravy. Vskutku nás zabezpečili dobre.
Ryby nemajú strach...
Po vybalení batožín zaplápolá za aktivity domáceho pána v kozube oheň (po celé tri dni nás k tomu kozubu nepustil a kúril sám), v kuchyni sa rozlieha zvuk riadov a spoločne vytvárame večeru z donesených špecialít. V spoločenskej miestnosti s kozubom sa rozlieha vrava , žalúdky sa napĺňajú a tekutiny dopĺňajú. Vo vzduchu sa nesie atmosféra víkendu plného rybačky a oddychu, a tak zvukom plastovej píšťalky začíname expedíciu. Neskoro v noci ešte prichádzajú Ičo, Čaba a Lopez a po zvítaní sa v skorých ranných hodinách odchádzame uložiť na pár hodín do polohy ležmo.
Ráno je sychravé a teplomer ukazuje cca
7 stupňov Celzia. Po slnku ani stopa. Na rozdiel od vlaňajška však nesneží a počasie pod mrakom je pre rojenie hmyzu pomerne dobré. Dáva to celkom dobré predpoklady, že paličky kalibra AFTMA 3 a menej budú v permanencii. Za vodiacim autom domácich rybárov Henryka a Harnaša zastavujeme v dedinke, kde je priamy prístup na spodný úsek loviska chyť a pusť, asi 200 až 300 metrov pred jeho koncom. Kráčať teda treba smerom proti toku rieky, ktorá je na brode rozliata a široká minimálne 100 metrov, ale krásna a pomalá.
Táto komótnosť sa trochu prejavuje aj na rybách, okrem toho že ich je tu veľa, ich
zdolávanie je pomerne pokojné, aj keď vedia
potrápiť. Žiaden z rybích velikánov, lipňov alebo pstruhov, nemá k dispozícii podporu silného prúdu a v okách, ktorých je tu nespočetne veľa, si môžete zdolávanie maximálne vychutnať a sledovať ako na Discovery Chanel. Možno vedia, že na tomto úseku ich pustiť musíme,
tak nemajú z toho strach.
Trenažér na lov suchou muškou
Vchádzame do vody, vytvárajú sa rôzne skupinky, obrovský rozsah tejto rieky zabezpečuje dostatočný priestor pre všetkých rybárov. Prebrodíme s Robom rieku, pustíme sa do lovu v malých kaskádach. Po niekoľkoročných skúsenostiach lovím ľahučkou nymfou proti prúdu
a chytám niekoľko rýb. Jeden potočáčik cca
38 cm v krásnych výskokoch nad hladinou.
V tomto úseku to nie je žiadna veľryba, porozprávam vám o prekrásnych lipňoch chytených v ten deň na suché mušky, ale všetko poporiadku.
Nabažený skorými úlovkami, vidím pod sebou chytať chalanov z Vranova a časť slovenskej výpravy, vyrážame s Robom hore tokom za Paľom a Mirom. Pomaly sa na hladine vytvárajú krúžky a napĺňa sa môj predpoklad o krásnom love na sucho. San je trenažér na lov suchou muškou. Aj keď určite jedným z najvyšších le-
velov tejto ohromujúcej živej hry. Miro s Paľom už krásne lovia a pod brehom čľapocú ich úlovky, zrejme neodolali Paľovým špecialitám na malých háčikoch. Neraz sa na ich udiciach ocitnú lipne nad štyridsať centimetrov. Radosť na nich pozerať.
Robo vchádza do vody a ja sa trepem ešte kdesi vyššie a stále nemám dosť. Honba za neprechytanými úsekmi, ktoré schovávajú najväčšie ryby, ma nesie do miest s nepredvídateľným dnom. San je poväčšine v strede toku plytší ako na jeho okrajoch. Po neuvážených krokoch a ignorujúc upozornenia Roba sa stalo celkom prozaicky jediné možné vyústenie a vodička ma prijala celého. Po prehliadke dna sa vynáram nad hladinu.
Aj to sa stáva
Leziem na breh, SLTéčko od uja Sageho chvalabohu vydržalo, vylievam vodu z foťáku aj mobilu. Pri mojej hmotnosti dúfam, že som neurobil vlnu, čo by ostatným znemožnilo na nejaký čas chytanie. Aj to sa stáva.
Ostatných to pramálo zaujíma a chvalabohu veselo chytajú ryby. Robo so mnou komunikuje odmerane a má pravdu. Je cca 8 až 9 stupňov Celzia a moja nálada je pod bodom mrazu. Pomaly prechádzam rozsiahlym úsekom Sanu a vidím príjemné pohľady rybárov uprené na hladinu širokého toku ako lovia ryby. Neviem sa hnevať na túto rieku, premýšľam, že ostanem loviť, flís však napil veľa vody a je mi už riadna kosa.
Vyššie partie rieky ukrývajú veľké lipne aj pstruhy. Fotky z Robovho aj Paľovho foťáku iste dajú za pravdu. Môj sa zatiaľ odmlčal. Ich lov na sucho je nenapodobiteľný a oklamať takéhoto tatka lipňa je vrcholom muškárskeho umenia. Hlavne na pokojnej hladine miestami pripomínajúcej jazero. Treba však uviesť aj fakt, že tieto úseky sú permanentne lovené. Ale aj dobre zarybňované. Je tu veľa pstruhov všetkých kategórií a krásne sfarbených. Nadobudnuté skúsenosti však môžu zúročiť reprezentanti Slovenska práve na majstrovstvách sveta v tejto lovnej disciplíne, ktorá sa tu bude konať na Sane o dva roky.
Ryby berú, hodiny bežia...
Paľo s Mirom to zvládajú na výbornú. Veľké skúsenosti má Miško Benatinský a veľmi pekne chytá. Trošku ma mrzí, že nevidím Janka Bartka; mal som si však rozmyslieť, či sa chcem kúpať, alebo chytať ryby (rada mojich dobrých kamarátov). Úplne súhlasím. Ryby berú, vidím veselých rybárov a možno smutné ryby. Tie sa však opatrne vracajú do svojho domova.
Kúrenie v aute ma príjemne rozohreje a mobil a foťák visia nad prieduchmi a hompáľajú sa v horúcom vzduchu. Pod zadkom sa mi rozlieva teplo... Z letargie ma preberá príchod Mira, Paľa a Roba, ktorí sa s pohodovým úsmevom vracajú od rieky. Unavení, mokrí a spokojní. Ani neviem ako mi ubehli dve hodinky času. Spotreba mojej oktávie vykázala za dve hodiny 0,7 l na 100 km, avšak v kilometroch nula.
Paľo niekoľkokrát hovorí príhodu o boji so životným lipňom. Z akejkoľvek strany začal, vždy skončil rovnako, takže nie je dôvod mu neveriť. Mircovi z tváre odchádza farba, vraciame sa do penziónu a domáci pán nechá rozhorieť kozub. Do tela sa mi vracia život, spolu s glgom ovocných špecialít. Domáci pán s porozumením hľadí na moje veci rozvešané okolo kozubu
a otvára mi celkom chutné poľské pivo Tyskie.
Sedíme s Robom a Paľom, Mirec zaspal, po chvíli drieme aj Paľo. Priviažem mu nohu o kreslo lepiacou páskou a idem vítať postupne prichádzajúcich kamarátov: Duška, Janka Poláka (kamaráta, ktorý okamžite rieši kuchyňu, kávu a pod.); Mišo L. odniekiaľ vyhrabe lahvinku, a tak fermentujeme potravu, aby sa nám v dutine brušnej nekazila. Večer je dlhý, popretkávaný príbehmi z dnešného dňa, Janko Porubäň ide ako píla, jedným slovom tieto dni nemajú chybu.
Proste krásna voda
Ďalšie ráno slnko zabojuje s hmlou, na autách je namrznutá vrstva srieňa a počasie vyzerá nádherne. Prechádzame známe cesty, tentoraz na začiatok revíru blízko pod priehradné múry. Sú tam pekné a pre lov ťažké pláne s pomaly tečúcou vodou, séria niekoľkých ostrovov a rozmanitých kaskád a jám. Proste krásna voda.
Na prírodnom odpočívadle viažeme udice a v jesennom slnku sa každý ponáhľa odtrhnúť si ešte kus peknej rybačky pred odchodom domov. S Robom začíname v hlbokej pláni, ale ryby sú tam nesmierne obozretné. Pod nami chytá Miro Antal a vybral si plytšie prúdy. Ryba mu ide a dáva signál, aby sme sa pohli za ním do prúdnatejšej vody, kde je oklamanie ryby predsa len jednoduchšie. Loví rybu za rybou
a dobre sa baví.
Lipníky aj pstruhy sú v plytkých kučeravých prúdikoch. Je tam už trochu husto, a tak obchádzam ostrov z druhej strany. Na suchú podenku chytám niekoľko rýb, sú však podstatne menšie ako to bolo na spodnom úseku. Okolo mňa prefrčí Jano Polák, hundre niečo popod nos. Keďže mu nerozumiem, usmievam sa systémom blbeček a súhlasne kývam hlavou. O pár sekúnd je asi 50 metrov podo mnou a „bije koňa“.
Po muške mi vyrazí pstrúžik, urobí krúžok a po záseku si to valí rovno do krásnej vodnej trávy, ktorá obrastá pieskovcové lavice. Musím prebrodiť úsek vody a doslova ho vymotať a ukázať mu kde je sever. Niekoľko statných „dvadsaťpätiek“ ma ešte poteší, ale pod lesom, kde lovím, je tieň a už aj trocha chladno.
Hádam to rozbehal
Vraciam sa na začiatok ostrova, tentoraz po jeho pravej slnečnej strane. Silná prúdnica tam vytvára jamu a z nej trčí Duško Šoltýs v rybárskom opojení a okolo neho sa robia jemné krúžky zbierajúcich rýb. Nabrodím si k nemu, previažem Dumyho olivku a posielam ju s prúdom k jemným očkám poniže. Zavrie sa pod ňou voda a po jemnučkom šnape do vzduchu vyletí nádherne sfarbený potočák, cca tridsaťpäť čísel. Posielam ho domov a po opakovanom hode na tie isté miesta sa situácia opakuje do bodky, akurát že ten druhý je
o hodne väčší.
Duško so súhlasným úsmevom na mňa kýva a sleduje výskoky nádherne sfarbenej ryby. Škoda, že foťák včera nemal vodovzdornú úpravu. Ryba po uvoľnení z háčika ešte chvíľu stojí pod hladinou a majestátne sa vracia späť do jamy. Je fascinujúce, ako jemne zbierajú tieto pstruhy plávajúce podenky. Záber lipňa je znateľnejší, mám pocit, že chrbtové plutvy týchto praporečníkov mliečniakov sú trochu vyššie ako u nás a pri otáčaní sa nad vodou rýchle spoznáte, kto sa bol na vašu mušku pozrieť. Môžem sa mýliť, je to asi len pocit.
Keďže som už minimálne piaty rybár prechádzajúci týmto prúdom, moja spokojnosť je v bode saturácie. Rybky berú, oddychujem a pozerám na Dušana, ako neúnavne suší nad hlavou malú mušku a chytá ryby. V pozadí vidím rybárov, za mnou sa ozýva poľština a dokonca aj maďarčina. Snažím sa nevidieť snahu dvoch maďarských rybárov, ako trápia v podberáku statného lipňa pre fotenie a radšej sa otáčam na druhú stranu. Všimol si to aj Paľo Hurčala, keď sme to neskôr rozoberali. Hádam to ten lipeň rozbehal.
Tri krásne dni
Kráčam za Dušanom a chytám v tichých oknách opatrné lipne, ich veľkosť sa však ničím nevymyká z normálu. Je ich tu však dosť a aj za cenu menšieho množstva úlovkov dráždim ryby v takmer stojatej vode a sledujem ich výstup za napodobeninou podenky a neraz aj otočku opačným smerom, keď zistia zradu. Ale niekoľko sa mi ich predsa len podarilo prekabátiť.
Čas uteká rýchlejšie ako voda Sanu, vraciame sa pred ostrov na lavičku a stretáme Roba a Paľa. Urobím niekoľko fotiek zvereným foťákom a Paľo s Robom tiež pomaly vychádzajú na breh. Rýb bolo na tomto úseku veľmi slušne a ich chuť zbierať plávajúci hmyz bola dostatočná.
Vraciame sa k autu, kde sa už zliezajú zo všetkých strán rybári a balíme vercajg. Po ceste ešte navštívime ubytovňu, do áut pribudnú zostatky proviantu a odevov. Lúčime sa a nikomu sa nejako veľmi nechce odísť. Klasika. Vyrážame, pribúda šero a Anička (navigačka) nás tentoraz šupne na Medzilaborce, a zastavujeme až na Slovensku. Krásny výlet, so všetkým čo mal mať. Ak dožijeme v zdraví, rád vám niečo napíšem o tejto nádhernej rieke aj o rok.
Foto: Pavol Hurčalu a Robo Vida
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
